„Keď si predstavím, že o chvíľu pôjdeme zase do školy, tak mi je normálne zle," povzdychol si Marek niekoľko dní pred koncom prázdnin. Ležali vedľa seba v lesíku za mestom a cez vrcholky stromov pozorovali západ slnka. „Najradšej by som mal prázdniny celý rok."

„Ja sa do školy náhodou teším," usmial sa Oliver a pritúlil sa k Marekovi. „Ale budú mi chýbať tieto skvelé dni s tebou. Budem ťa vídať iba cez prestávky a aj to..."

„Deje sa niečo?" zamračil sa Marek, keď Oliver náhle zmĺkol a na tvári sa mu v okamihu usadil smutný výraz.

„Myslíš, že Lukáš a jeho partia si to nechajú pre seba, alebo to rozšíria po celej škole?"

Marek si povzdychol. Rovnaká otázka ho ťažila už niekoľko dní. „Ako ich poznám, už teraz to vie minimálne polovica mesta. A ak nie, určite si nenechajú ujsť príležitosť, aby ma pred všetkými poriadne ponížili. Obľúbený chalan, športovec, idol všetkých dievčat a gay? To bude nepredstaviteľná senzácia! Sodoma, gomora, velebnosti!"

„Ty si blázon," rozosmial sa Oliver. Marek vždy vedel, ako mu zlepšiť náladu. „Mal by si chodiť na ten herecký krúžok, máš talent."

„Ale choď, veď by som tam umrel do desiatich minút. Ale ty by si mohol chodiť na futbal, čo povieš?" žmurkol a pritiahol si Oliverovu tvár ešte bližšie. „Ide ti to už dosť dobre."

Oliver pokrútil hlavou. Hľadel Marekovi priamo do očí a zhlboka dýchal. Tieto momenty vzájomnej blízkosti ho vzrušovali čoraz viac. Raz to nevydrží a -

„Deje sa niečo, kocúrik?" vytrhol ho z predstáv Marekov chrapľavý hlas. „Nad čím premýšľaš, hm? Tváriš sa akoby si sa chcel na mňa vrhnúť," zašepkal a v očiach mu pobavene zaiskrilo.

Oliver sa zachvel. Marek ho provokoval, to bolo isté. Chcel, aby konal, nie len pasívne prijímal. Rád si ho doberal a dvojzmyselné narážky neboli ničím výnimočným. Každým dňom ho vytiahol z jeho komfortnej zóny o ďalší kúsok.

Zachvátili ho príjemné zimomriavky. Spočiatku ho fakt, že je tak ľahko čitateľný, desil, no v posledných dňoch ho začal považovať za výhodu. Tým, že v ňom Marek čítal ako v otvorenej knihe, často neboli potrebné slová. Aj bez nich pochopil, o čo ide. Táto situácia však bola výnimočná. Netušil, ako má sformulovať odpoveď, aby to nevyznelo lacne a vulgárne, no aby zároveň vyjadril to, čo cíti.

„Ja... Premýšľam nad... tebou. Že... že máš pravdu. Mám na teba chuť," vydýchol a bez ďalších zbytočných slov sa na vrhol na Marekove pery.