Oliver netušil, čo ho to popadlo. Keď si uvedomil, čo urobil, v panike zastal uprostred kroku. Srdce mu bilo ako splašené. Nemohol radšej držať zobák? Iba sa zbytočne strápňuje.

Nespoznával sám seba. Prečo robí presný opak toho, čo mal v pláne? Veď chcel mať len pokoj, nikomu nezavadzať a prežiť ten deň bez ujmy na zdraví. Neupozorňovať na seba. Tak ako vždy.

Keď ho Kristián aj napriek protestom vytiahol na kúpalisko, tušil, že to bude náročné. Nikdy nemal rád davy polonahých ľudí, necítil sa medzi cudzími príjemne. No najväčším problémom bola preňho prítomnosť Mareka. Toho čiernovlasého krásavca, okolo ktorého sa vždy točilo množstvo chalanov aj dievčat. Obľúbený športovec, spoločenský, zábavný a... nedosiahnuteľný. Preňho určite.

V jeho prítomnosti sa vždy cítil nesvoj a mal sklony správať sa ako idiot. Preto zakaždým radšej mlčal, aby na seba zbytočne neupozorňoval.

Marek zastal a otočil sa. Oliverove srdce urobilo obrovské salto. Teraz ho vysmeje, pošle kadeľahšie.

Na Marekovej tvári sa však objavil jemný úsmev. „No keď chceš, tak poď. Tí dvaja si to zrejme ani nevšimnú." Mávol rukou a pokračoval smerom k bazénu.

Oliver ho ako v tranze poslušne nasledoval. V hlave sa mu zahniezdila otravná myšlienka. On a Marek v plavkách. To nezvládne.