,, Kto je Harold ? " ,, Čo ?! " ,, Hovoril si zo sna . " ,, Nikto dôležitý , " odsekol .
,, Čo presne som vravel ? " dodal po chvíli . ,, Nič také , len si vravel , že ťa má nechať . Prišlo mi to divné , lebo skôr prosia teba , aby si ich nechal . "
,, Divné . Ideme , lebo sa tam ani nedostaneme ? " ,, Hej! " Cesta zasa prebiehala v mŕtvolnom tichu , ale na to som si už zvykla . ,, Chceš niečo jesť ? " ,, Nie , za desať minút sme v jednej dedine . " Nemohla som uveriť , ako môže byť jeden čas milý , chápavý a starostlivý a potom chladný , odmeraný ... . ,, Mala si pravdu s tými monštrami . Ja som však to najväčšie aké kedy uvidíš . " ,, To nie je pravda . Zachránil si ma . " ,, Nerád hľadám náhrady . Zaberá to môj drahoccený čas a nehodlám sa oň pripraviť kvôli tebe . " ,, Máš pravdu , väčšie nenájdem , " zamrmlala som si popod nos . Boli sme už tesne pred tou dedinou . Kúsok od nás stál starý hostinec . Vošli sme dnu a sadli si . Bolo pre mňa ťažké sedieť pri ňom .
,, Môžeš si sadnúť aj niekde inde , ak chceš . Nikomu to nebude vadiť . "
,, Vadím ti ? " ,, Nie , ale vidím ti to na očiach . Nechcem ťa nútiť sedieť tu . "
,, Nie , to je v pohode . Len je to pre mňa zvláštne , veď vieš . " ,, Chápem . "
,, Budete niečo ? " ,, Niečo teplé . Obom poprosím , " odpovedala som .
,, Hneď to bude . " O pár minút doniesol pečené kurča a mätový čaj , že vraj na zohriatie a na účet podniku . Poďakovala som sa a začala jesť . Keď už sme obaja zjedli podujala som sa zaplatiť .

,, Si dobré dievča a hlavne slušné , podľa mňa si zaslúžiš lepšieho ako je hentam ten . " ,, Zle ste pochopili , mi medzi sebou nič citové nemáme . "
,, Tak to som teda rád . Urob mi radosť a nájdi si slušného chalana . "
,, To sú všetci , len to musíte z nich dostať . Dovidenia . " ,, Zbohom ! "
Usmiala som sa a vrátila k nemu .
,, Ideme ? " ,, Hej ! " povedal ešte hrubším , chladnejším a nepríjemnejším hlasom . ,, Kedy mi inak povieš plán ? " ,, Pred tým mestom , " odsekol . ,, Ako myslíš . "
Pomaly , ale isto som ho nasledovala von z dediny do lesa . O jeden z konárov sa mi zachytili vlasy .
,, Aaa dokelu ! " ,, Čo sa deje ? "
,, Tie blbé vlasy sa mi zachytili o konár . Mala som si ich vtedy odrezať ." ,, Nemec sa , pomôžem ti . "
Opatrne sa mi ich dotkol a ešte opatrnejšie mi ich dostával z konára .
,, Ďakujem . " ,, To by spravil každý . "
Akoby sa v ňom zas objavil ten chalan zo včera . ,, Nie nespravil . "
,, Netrep ! " ,, Vravím , že netrepem . " Pokrčil plecami .  ,, Ben raz vravel , že si mal ťažké detstvo . Je mi to ľúto . "
,, To si s Benom vybavím . Nemusí , aspoň mi to prospelo . " ,, Nevieš koľko je hodín ? " zmenila som náhle tému , ani neviem ako mi napadlo začať sa rozprávať o jeho minulosti . ,, Je asi päť hodín poobede . Neviem to presne . "
,, Hmm , aspoň orientačne vieme . "
,, To bola slovenská veta . " ,, Hej , hej ! "
Zasmiala som sa . Aj on sa zasmial . Vedel sa až priam magicky meniť . Nevedela som sa v ňom vyznať . Bolo mi ho úprimne ľúto , lebo ľudia boli k nemu vždy odporný , ale čo ak taký nie je ?
,, Sme uprostred lesa mali by sme byť opatrnejší . Nechcem , aby to dopadlo ako včera . " ,, Fajn ! "

Touto časťou som sa chcela poďakovať všetkým čo vydržali čakať a hlavne všetkým , čo ma vymotávali z problémov , rovnako ako on Raininé vlasy . Nejdem vymenovávať ,ale kapitolu venujem hlavne Baru18 , neznama-autorka a -wan--da- . Ďakujem !