Prešli asi tri dni a boli sme už v lese pred mestom . ,, Vysvetlíš mi ten plán ? "
Hodil mi papier . ,, Všetko je tam napísané , zároveň mapa mesta s vyznačeným domom . Tvojou úlohou je preskúmať okolie , zistiť kadiaľ je vhodné vojsť ... . " ,, Samozrejme , pustím sa dotoho ! " ,, Budem ťa čakať tu , " povedal a sadol si na kameň . Roztiahol papier a začal niečo písať a črtať . Popravde mi to bolo úplne fuk , a teda som sa vybrala smerom do mesta . Podľa mapy som sa nachádzala niekde pri severnej časti mesta a dom sa nachádzal pri tej bohatšej časti , a to severovýchodne . Od lesa viedla asfaltka , čož mi pripadalo divné . Nechcela som ňou ísť  , vybrala som si teda menšiu lesnú cestičku .

V meste som bola do piatich minút . Panovala tu úplne iná atmosféra , ako vo Weiss . Ľudia  tu v uliciach priateľsky konverzovali , obchodovali s potravinami , deti sa hrali . ,, Ahoj ! " pozdravilo sa mi jedno . ,, Ahoj ! Nevieš prosím , ako sa dostanem k domu Postranných ? " ,, Ty sa chceš dostať k Postranným ? Môjho bratranca  otec u nich pracuje . Nepríjemný ľudia . "
,, Aha ! " ,, Ale ak chceš , tak pôjdeš rovno a pri druhej odbočke zabočíš vpravo . Tam už uvidíš najväčší dom , a to je on ."
,, Ďakujem ! " ,, Volám sa Fanny Trisová , keby niečo , tak sa obráť na mňa ! " ešte zakričala . Usmiala som sa a vybrala vlastnou cestou .

Práve som vbehla do ulice , kde sa mal nachádzať dom , keď v tom sa predo mnou začali črtať dve veľké mužské osoby . Prichádzali čoraz bližšie , chcela som utiecť , no niekto ma zdrapil zozadu . Bol to ďalší muž , minimálne o pol metra vyšší odo mňa . Tí dvaja zatiaľ prišli bližšie a ja som im mohla vidieť do tváre . Jeden bol blonďák so sivými očami a druhý brunet so šráfom cez celú tvár . Obaja urobili krok dostrany , a tým odhalili postavu ešte jedného muža . Bol o dosť menší než ostatný , ale stále vyšší odo mňa .

,, Rain Crowell , teší ma , že sa konečne spoznávame ! " ,, Kto ste ?! " chcela som zakričať , ale silný stisk chlapa mi to nedovolil . ,, Neboj sa , to sa zachvílu dozvieš ! " Chlapík mohol mať najviac šestnásť rokov , viac nie .

,, Mám pre teba prácičku , ktorú splníš tak , či tak , " povedal mi a pokračoval, ,,a vy ju odveďte ku mne , do mojej pracovne ! "

Chlap ma síce položil na zem , ale pustiť ma nepustil , práve naopak , stisol mi ruku ešte pevnejšie a druhý mu prišiel na pomoc z druhej strany . Chcela som sa brániť , vymknúť sa , ale nedarilo sa . Prvýkrát som cítila bezmocnosť , bezmocnosť takú , ako kedysi v škole , keď som ešte bola úplne slabá . Keď sa mi smiali a ja som s tým nedokázala nič robiť , a utápala som sa v depresiách .

Chlapi ma vliekli hádam desať minút . Občas , keď som sa snažila vymknúť , mi jeden z nich strelil facku . Nevidela som ani cestu , lebo mi zaviazali oči . Cítila som sa ako nič , ako jedna veľká nula , ktorou som bola kedysi . Ten pocit som už naozaj dlho necítila , vlastne dávno som necítila skoro nič .

Počula som , ako niekto otvára dvere , jeden z chlapíkov ma nadvihol a prehodil si ma cez rameno ako vrece krumplou , ktorým som určite nebola . Pokúšala som sa kričať , ale ťažká ruka sa mi dotkla úst , bol to nepríjemný pocit . Otvorili sa ďalšie dvere a chlap , ktorý ma držal , ma bezcitne hodil na zem . Bolelo ma celé telo . Nestihla som sa ešte ani úplne postaviť a spamätať , a už ma niekto dvíhal a snažil sa ma posadiť na stoličku .

Po chvíli , keď sa to podarilo ma obmotali celú lanom a konečne mi stiahli šatku z očí . Videla som bielu miestnosť polepenú novinovými výstrižkami . Predomnou bol drevený kancelársky stolík , za ktorým sedel chlapík , ktorý im šéfoval .

,, Harold Fleatmacher , " predstavil sa .
,, Asi by si chcela vedieť , čo od teba chcem . Je to jednoduché , napíšeš list svojmu šéfovi , že končíš a vraciaš sa domov . Samozrejme nevrátiš sa nikde , lebo ostaneš tu , u mňa . Sprav to a nikomu sa nič nestane . "
,, Odmietam to spraviť ! " ,, Cením si tvoju odvahu , ale tu s ňou nič nezmôžeš . Ver mi , bude lepšie , ak to spravíš . Možno ti potom poviem môj geniálny plán , a ako si sa sem vlastne dostala . "
,, Povedala som , že odmietam , tak odmietam ! " ,, Och , asi nechceš , aby sa Benovi niečo stalo ! " ,, Weiss je ďaleko !" ,, Ja mám ľudí všade , ako inak si vysvetľuješ , že ťa poznám ?! "
,, Dobre , napíšem to , ale pod podmienkou , že sa Benovi naozaj nič nestane . " ,, Ja svoje slovo vždy dodržím , aj teraz si svedkom toho , že jedno plánujem splniť . "

Povzdychla som si a začala písať , písmo bolo roztrasené a trochu kostrbaté . Väčšinou som však písala úhľadne . Na koniec textu som sa podpísala - Rain Crowell a dúfala som , že si  domyslí , že nikdy nepíšem priezvisko a písmo je roztrasené a bojím sa . Musím len dúfať .

,, Veľmi dobre . Thresso odnes to tak , aby to nevidel ! " ,, Áno pane ! " ,, To vás fakt oslovujú pane , aj keď sú asi tak o desať rokov starší ? " ,, Niektorí ľudia majú radi rešpekt a ja patrím k nim ! Stačí také vysvetlenie ? A navyše som im nadriadený , dokončil som základnú školu , čož niektorí z nich nie a dostávajú odo mňa plat , ktorý nie je malý . Teraz už hádam stačí ? " ,, Áno , úplne mi to stačí , k tomu , že viem že ste pekný zazobanec ! " ,, Myslím , že nie som zazobanec , ale len dobre zaobstaraný človek , čo si ty nikdy nebola ! "
,, Ale bola , len som potom nemala toľko šťastia ako schopností . " ,, Ja si myslím , že si akurát tak poriadna egoistka ! " ,, Egoista ste tu jedine vy ! "
,, Nepriznám si to , pokiaľ si to nepriznáš ty ! A vidíš máme tu aj veľa spoločného , myslím , že tu bude ešte sranda ! "
,, A kedy sa mi chystáte povedať váš "geniálny" plán ? " ,, Počkaj , keď ho budeš poznať , nebude už s úvodzovkami ! "

Hello ! Konečne som sa aj rozhýbala !
Kapitolu venujem neznama-autorka  , ako oslavnú ( ona vie čo sa oslavuje ) .
Vaša lenivá , rozhýbaná Megy .