Chanyeol

Čo zasa?!? Čo zasa chce?!? Stále ma niekto vyrušuje! A práve vtedy keď sa hrajem so svojou hračkou. Jimin! Zabijem ťa! Prisahám!

,,Čo chceš?" Zavrčal som naňho a chytil som Baekhyuna silnejšie.

Tentokrát mi neujde!

,,Po prvé - nevidel si Eugena? A po druhé - volá Kim" vysvetlil mi zadýchane a podal mi telefón

Hovor - Chanyeol / Taehyung

,,Prosím?"

,,Och. Čau kamoš. Volám ohľadne ďalšieho kšeftu"

,,O aký kšeft ide?"

,,Niečo ohľadom drog"

,,Dobre. Kedy a kde?"

,,Potrebujem ťa tam hneď teraz"

,,Ale ja teraz nemôžem odísť. Mám tu niečo rozrobené" uškrnul som sa na Baekhyuna a on polkol

,,Nie Chanyeol. Ideš buď teraz, alebo ten kšeft nechám Wangovi. A to nechceš"

,,...dobre. Idem tam. O takú hodinku som na mieste. Len mi povedz adresu a čas"

,,Dobrá odpoveď. Adresa je xxxx/xxx a čas je dneska okolo tretej ráno. Maj sa"

,,Zatiaľ"

Koniec hovoru

Zložil mi telefón, a povzdychol som si. Super. Dosť že ma vždy vyruší Jimin, a teraz Kim. Ja nemám ani päť minút voľného času! Mám novú hračku a chcem si ju vychutnať. Čo je na tom zlé? To mi nemôžu dať na chvíľu pokoj?

,,Čo ti hovoril?" Jimin si založil ruky na hrudi a zamračil sa

,,Ďalší kšeft. Počuj Jimin...potrebujem aby si mi ho postrážil" pohľadom som ukázal na Baekhyuna a on hneď pochopil

,,Žiadny problém. Na ako dlho?"

,,Na tri-štyri dni? Naozaj ti to nerobí problém? Nechcel si náhodou zájsť s Yoongim na chatu?"

,,Hmm...možno by sme ho mohli vziať so sebou na náš malý výlet. Čo hovoríš? Dohodnuté?" Usmial sa a ja som prikývol

,,Je mi to jedno kde pôjdete. Hlavne z neho nespusti oči ani na minútu!" Zamračil som sa naňho a on prikývol

,,A kedy vlastne ideš z domu?" Opýtal sa ma v strede cesty ku dverám

,,Hneď teraz. Vlastne....možno prídem až na konci týždňa. Potrebujem si v tom Londýne ešte niečo vybaviť. Staré záležitosti" celý čas som si opravoval rukáv od saka

,,Dobre. A niečo mi stamadiaľ dones!" Usmial sa ako malé dieťa. Ach to dieťa...

,,Čo by som bol za kamaráta keby som ti niečo nepriniesol?" Uchechtol som sa, a potom sme sa objali

,,Tak zatiaľ kámo! Nech sa ti tam darí!" Poplácal ma po chrbte a ja som sa usmial

,,Zatiaľ" zakýval som mu a šiel som ku sebe do izby. Potrebujem sa ešte zbaliť

Baekhyun

Čo to bolo? On odchádza? Len tak? Bez žiadného iného slova? Práve sa ma tu chystal znova znásilniť, a len tak si odíde a nedopraje mi ani jeden pohľad? Je také ťažké povedať aspoň "idem preč"? Nie! Tak prečo mi nič nepovedal? Ale musím to brať aspoň trochu pozitívne. Budem tu zavretý s tým najväčším uchýlom na svete....ale aspoň budem mať pokoj od toho netvora aspoň pár dní. To je na tom to pozitívne. Budem mať pokoj. Aspoň sa mi to zahojí. Ale....čo bude keď príde domov? Urobí to znovu? Aby som náhodou nezabudol na čo som tu?

Veľmi sa bojím jeho príchodu. Teraz odišiel ja viem, ale znova príde. Bojím sa že to bude potom horšie

,,Nad čím tak tuho premýšľaš krpec?" Jimin so mnou zatriasol, a ja som pár krát zamrkal

,,N-nad ničím. Ehm...kto Chanyeolovi volal? A kde mám s vami ísť? Či čo? Niečo som započul..." Začal som sa hrať s prstami, Jimin si sadol vedľa mňa na posteľ. Podal mi tepláky ktoré neviem skadiaľ vzal.

Vzal som si ich a obliekol

,,Ďakujem"

,,Nemáš za čo. Nerád by som pozeral na to veľké čo tam dole máš" zasmial sa, a na to sa uškrnul

,,Závidíš?" Zdvihol som obočie a snažil sa ho vyprovokovať

,,Nemám na čo. S mojim som spokojný. Yoongimu to náhodou stačí" mikol plecami a ja som urobil znechutený výraz

,,Dobre dobre! Buď radšej ticho! Ešte mi príde zle" postavil som sa z postele a šiel som sa obliecť.

Stále som bol polonahý. Šiel som ku skrini a vzal som stamadiaľ sivé a trochu pokrčené tričko. Otočil som sa k Jiminovi, a pohľadom som mu chcel ukázať nech odíde. Asi to nejako nepoberal

,,Neprovokuj krpec" zahryzol so do pery a premeral si ma pohľadom

,,A v čom? Vypadni z mojej izby" prívetivo som sa usmial a ukázal som na dvere

,,A čarovné slovíčko?" Uškrnul sa a znova si zahryzol do pery.

Nech s tým prestane! Nemôžem uveriť že to so mnou niečo robí! Dobre Baekhyun. Kľud. Bude to v pohode. Len si nevšímaj toho ako je sexy a jednoducho ho vyhoď. Áno. Presne toto urobím

,,To slovo nikdy nepoviem" zamračil som sa a obliekol som sa.

Kašlem naňho! Kašlem na to že je v mojej izbe. Je to len tričko

,,Mne to viac vyhovovalo keď si ho nemal" uškrnul sa a znova si zahryzol do pery

,,P-proste vypadni z mojej izby a nepri- teda. Neštvy ma!" Ťažko som sa nadýchol a stále ma sledoval. Znova si zahryzol do pery.

Ten parchant vie čo robí! Nech prestane! Inak sa naozaj neudržím...a to by nebolo práve najlepšie

,,Ale mne sa nejako nechce" stále mal ten jeho nadržaný výraz a navlhčil si pery.

Naozaj ťažko som sa znova nadýchol, a stiahol som si tričko viac na môj rozkrok. Nechcem aby videl to čo mi spôsobil. Ja nemôžem uveriť že ma naozaj vzrušil. Veď to nie je možné! A nie je to normálne!

,,Vy-pa-dni z mojej izby!" Zakričal som naňho a začal som ho ťahať ku dverám za ucho

,,Ale noták krpec! Ja viem čo som práve teraz urobil" zasmial sa a začal aukať (prečo mi práve opravilo slovo aukať na šukať?😂) kvôli jeho uchu.

Vyhodil som ho za dvere a chcel som ich zavrieť. Lenže keby mi ten parchant práve nedal nohu medzi dvere

,,Čo zasa?!?" Zavrčal som a on sa usmial.

Pohladil mi rozkrok a mnou cuklo. Veď má priateľa! Prečo toto robí?

,,Viem že ťa vzrušujem" zašepkal mi do ucha, a ja som ho odstrčil

,,O tom môžeš iba snívať! Nič si mi neurobil!" Zasyčal som naňho a kopol som do nohy

,,Myslíš si že nevidím tú tvoju buľu v nohaviciach?" Uškrnul sa na mňa a ja som nasucho prehltol.

Nemôžem si toto priznať! Veď má priateľa! A mňa by Chanyeol zabil keby sa dozvedel že by som niečo s Jiminom mal. A ja sa ho naozaj bojím. Nemôžem to dopustiť

,,J-ja...proste vypadni!" Slzy sa mi tlačili do očí a vyhnal som ho von

,,Čo do teba zrazu vošlo? Len som si z teba strieľal" úsmev mu zmizol z tváre, a tváril sa....bojazlivo? Naozaj sa o mňa bojí?

,,Ja len...bojím sa..." Zašepkal som si skôr pre seba a sklonil hlavu

,,Koho?" Chcel vojsť znova do izby, ale zavrel som dvere

,,To je jedno...zabil by ma" zakričal som mu, a on udrel päsťou do do dverí

,,Baekhyun otvor! Chcem ti len pomôcť! Nikto ťa nezabije! Len mi otvor! Krpec noták!" Znova udrel do dverí, a ja som sa zviezol na zem

,,Proste ma nechaj tak! Prosím!" Slzy si našli cestu von, a ja som sa rozplakal ako malé dieťa

,,Tak dobre...keď budeš potrebovať...tak príď. Vieš kde ma nájdeš" zakričal mi cez dvere a ja som iba prikývol.

Aj keď to nemohol vidieť, tak som sa usmial.

Kolená som si dal ku brade, a objal som si ich. Čo nedokáže pochopiť na tom, že tu nikomu neverím? A že tu nikoho nemôžem mať rád? A že...patrím niekomu...inému? Nemôžem. Proste nie. Nemôžem začať mať niekoho rád. Zabil by ma. Naozaj...

A ja sa až moc bojím s niečím pohnúť. Bojím sa. Jeho...

Pokračovanie nabudúce 😚 táto časť je o ničom viem. Ale dneska by mala byť ešte jedna časť😁