Prečo stále plačem? Preplo mi? Utrel som si slzy do trička, a vstal zo zeme. Ten plač bol asi nejaký skrat. Začína mi pomaly prepínať.

Moje kroky smerovali k posteli, kde som si dal dole tričko, a hneď na to som si dal čisté. Prezliekol som si aj tepláky, a upravil vlasy. Hneď na to som vyšiel z izby.

Kde sú všetci? Vždy keď niekde idem, tak tam je Jimin. A teraz proste nič. Kde sa ten chalan zase fláka?

Chcel by som sa mu ospravedlniť. Za ten krik a plač. Za to že som ho tak narýchlo vyhnal z mojej izby. A počkať! Prečo by som sa mal ja ospravedlniť? To on ma chcel zviesť! To on sa ma snaží stále dostať do postele! A to má priateľa!

Aiiish aj s Jiminom!

Robí mi tu stále len a len problémy. Za čo som si to zaslúžil preboha?

Keď som videl, že tu nitko nie je, a že je všade tma, tak som sa vrátil znova do izby.

Hodil som sa na posteľ, kde som sa zababušil pod perinu, a za chvíľu zaspal.

~~~

Zobudil ma až moc známy hlas. Kto iný, než náš slávny Jiminie to byť nemohol však?

,,Jede jede mašinka..."

,,Ti to drbe ty kripel?" Zagánil som naňho, keď mi vošiel do izby, a v ruke držal fľašku červeného vína.

My nehovorte, že sa ožral. Ježiš....to je kretén toto, fakt.

,,Heheee Baekhyunieee pozjiii! Ja mám vinjooo! Ce-eš tiešš?"

Rehotal sa jak debil, a pri tom sa držal rámu dverí. Ježiši....čo mám teraz akože do prdele s ním robiť? Mám ho narvať do smetiaku alebo čo?

,,Nie nechcem. A vypadni skôr, než ťa niekam narvem. Chcem spať" palcom som ukázal na dvere, a on ma stále pobavene sledoval.

To bral nejakú Marišku alebo čo? A kde je vlastne Chanyeol? A hej....som zabudol. Sa pánko uráčil niekam odísť na týždeň. Veď sa tu zatiaľ zbláznim!

,,Hej Baekhyuniee! Chceš pojuť posničku? Haaa?" Stále sa rehotal, a už som začínal chytať nervy.

,,Fajn! A dáš mi potom pokoj?" Zdvihol som obočie a pritom zavrčal.

Iba pobavene prikývol

,,Jede jede mašinka, kouří se ji z komínka. Jede jede do díry, a tam se vystříká!" Dospieval, a začal sa znova rehotať.

Neodolal som, a tak som sa trochu zasmial aj ja. To je kretén toto. Kto dokáže toto vymyslieť?

,,Si sa zašmiaaauuul haaa! A pozjiii! Tam za tebou je sjooon! A je júžový! A kásne tancuje! Ja ho ceeem!"

Skočil mi na posteľ, a za niečím sa oháňal. To čo tam chytá? Svoj stratený rozum alebo čo?

,,Vypadni stadiaľto! Padaj! Do svojej izby!" Už som strácal nervy. Začal som tam naňho vrieskať, až kým niekto neprišiel do mojej nervy.

Zasa ďalší neandertálec či čo už?

,,A ty si zase kto?" Zagánil som na postavu, ktorá mala modré vlasy, a malú postavu. Podobnú Jiminovi.

,,Ja som Yoongi. Jiminov priateľ. Kto si ty?" Ukázal na mňa iba raz hlavou, a založil si ruky vo vreckách.

To nič nebude robiť akože?

,,Ja...som Baekhyun. Chan-"

,,Oh...už viem. Ty si tá jeho nová hračka" povedal to ľahostajne, a stále pozeral na Jimina, ako mama na malé dieťa na pieskovisku.

,,Aj tak sa to dá povedať" zahryzol som si do pery, a svoj zrak odvrátil k Jiminovi.

,,To sa takto chová často keď sa opije?" Pozrel som sa na Yoongiho, ktorý len pobavene prikývol.

,,Sakra Jimin! Zlez už! Skočil si mi na nohu! Vieš aký si ťažký? Boha...jak Eiffelova veža toto! Zlez!" Zavrčal som, a na to ho skopol z postele. Debil jeden. Tak mu treba debilovi!

,,Auvajs! To zabolelooo..." Chytil sa za zadok, na čo ho začal Yoongi zdvíhať zo zeme.

,,Ššš zlatíčko moje. To bude v poriadku. Len si spadol. To nič nie je. Poď, ideme ku mne do izby. No poooď. A tam ti dám trest za to, že si mi ušiel"

Celý čas ku nemu rozprával ako ku dieťaťu. Sa ani nedivím. Veď on je ešte dieťa. Počkať....trest? Budú robiť to, čo si myslím? To- nie! Fuj bože! Budem musieť asi rýchlo zaspať. Áno. To je dobrý nápad.

Hodil som so sebou do perín, kde som sa do nich zachumlal, a následne zaspal. Dúfam, že ho apson do rána neuvidím.

~~~

,

,,Vstávaj krásavica!" Niekto ma zhodil z postele, a následne zo mňa dal preč perinu.

Kto je ten človek? Nech viem, koho môžem potom ubiť pánvicou?

,,Argh. Nechaj ma spať" lakeť som si dal na oči, takže som ho nevidel. Stopro je to Yoonchi či jak sa volá.

,,Nie! Vstávaj! Dneska ideme na výlet, a ty z nami. Takže, vstávaj, inak si ma nepraj!" Usmial sa na mňa, a ja som sa naňho zamračil.

Debil jeden.

,,Už idem" povzdychol som si, a vstal zo zeme. Ale hneď ako sa otočil ku dverám, tak som skočil naspäť do postele.

,,Nikam nejdem" zamumlal som do vankúša, a viac sa k nemu natisol.

Môj vankúš! Nejdem nikam! Chcem sa objímať s vankúšikom!

,,No tak to nie!" Pristúpil mi ku posteli, a za nohy si ma k sebe pritiahol.

,,Čo to do pekla robíš? Preskočilo ti?" Zavrčal som, a začal ho biť po chrbte.

Mal ma prehodeného cez plece, ako vrece zemiakov. Debil je to! Debil! Nech ma pustí! Inak sa naňho budem sťažovať u Chanyeola! A to nechce!

,,Pusti ma!" Vzpieral som sa, ale jemu to nič nerobilo.

,,Si nejaký drzý nemyslíš? Sa nedivím, že sa tak Chanyeol k tebe chová" odfrkol, stále ma niesol.

,,Ale on ma nezaujíma! Je to kretén! Tak ma pusť!" Stále som ho bil po chrbte, a tak ma udrel po zadku.

,,A ticho už" mohol som priamo cítiť ako a uškrnul. Debil to je. Sa s Jiminom našli. Naozaj.

,,Ako vieš, že sa ku mne tak chová?" Položil som mu otázku, na čo sa zasmial.

Čo je tu vtipné? To som až taký blbý, alebo to vážne nechápem?

,,Som jeho kamarát. Preto to viem. A inak! Odkazuje ti, že pokiaľ sa nenaučíš správať, tak sa máš tešiť na jeho príchod" prehodil len tak medzi rečou, akoby sa nechumelilo.

Čo prosím?!?

Čo on odo mňa chce? Som asi neporozumel trochu!

,,Pff! Vie čo si môže..." Zamumlal som si popod nos, a potom iba prikývol. Dúfam, že ma nepočul.

Nechcem mať ešte väčší problém, keď príde domov. Vlastne...

Dá sa tento dom nazývať domovom?

Pre mňa je to tu skôr ako väzenie a mučiaren v jednom. Sa tu ku mne správajú ako k odpadu. Určitý človek teda...

Keď už sme boli v nejakej miestnosti, tak ma postavil na zem, a ja som sa konečne mohol pozrieť kde to vlastne sme.

Sme v kuchyni? Čo tu?

,,Sadni si. Urobil som nám raňajky" oznámil mi Jimin s úsmevom, a v zástere pri šporáku.

On vie variť? To mi je novinka teda.

A tak som si bez zbytočných rečí sadol, a čakal čo mi naberie ako jedlo.

,,Taaak....už sa to nesieee!

,,Pozor zlato! Nie že ti to spadne!" Pribehol k nemu Yoongi, a chytil ho okolo pásu.

No fuj...

,,Čo sa tak mračíš na tie palacinky? Ťa chcú zjesť alebo čo?" Opýtal sa Jimin pobavene, na čo som sa pousmial.

,,Nie len...od teba to vyzerá...až moc dobre. Teda...čo si do nich dal? A nemyslím ingrediencie ale...je tam nejaký jed? Niečo na uspatie?" Premeral som si ho vážnym pohľadom, a on sa len zasmial.

No čo? Len som zvedavý...

Moji minulý páni to mali v obľube. Vždy, keď sa niekam šlo, alebo len tak, tak nám dali do jedla uspávacie látky, aby nás na miesto dostali ľahšie. Má chcú odviesť k Chanyeolovi alebo čo? Bojím sa...

,,Ježiši Baekhyun nie! S-"

,,Vlastne také niečo. Je tam len tabletka na ukľudnenie" skočil mu Yoongi do reči, na čo som sa zamračil.

Tak toto jesť nebudem.

,,To sa tu už nemôžem ani normálne najesť bez toho, aby ste mi tam dávali do toho jedla tabletky?" Povzdychol som si, na čo im z tvárí zmizli úsmevy.

,,No...vlastne...nie len na ukľudnenie hehe..." Jimin začal byť nervózny. To neveští nič dobré.

,,Ideme na týždeň na chatu. A ty ideš s nami. Preto tie tabletky na spanie. Musíme ich otrokom a hračkám dávať. Aby ste neušli" Pokrčil plecami Yoongi.

Tak toto nie!

,,Prosím?!? A čo som vec?!? Že si len tak poviete že niekam ideme, a automaticky má beriete so sebou?!? Čo si myslíte že som?"

Postavil som sa od stola, a začal tam kričať. Už mám všetkého po krk! Čo som vec? Kus mäsa? Že sa ku mne budú takto správať? Nech si trhnú nohou už!

,,Ako sa to správaš?!?" Skrikol po mne Yoongi, a dal mi facku.

T-to...o-on...m-m-mi...dal...f-f-facku?

,,T-ty...si mi dal...f-f-facku?" Zašepkal som, keďže som už nemal silu kričať.

Už toho mám dosť. Aj ja som človek dofrasa!

Chytil som si poranené miesto, začal si ho šúchať. Au...

,,Máš sa správať normálne! Uvedom si, na akej pozícii sa nachádzaš! Si len hračka! V tomto dome nemáš žiadne práva! Tak sa už spamätaj dočerta!" Kričal na mňa Yoongi, a celý čas som sa pozeral do zeme.

Ten hajzel!

,,Zlato dosť! Prosím dosť" Jimin ho chytil za lakeť, a bolo na ňom vidieť, že sa mu chce plakať.

On...sa bojí kriku?

,,Prepáč zlatíčko..." Yoongi ho objal, a ja som zatiaľ len pozeral do zeme.

Neodvážil som sa zdvihnúť zrak. Skvelé. Už sa bojím aj Yoongiho.

Komu lepšie však?

,,On...on to tak nemyslel Baekhyun. Naozaj o-"

Prerušil som ho.

,,Nie...t-to je v p-poriadku" zakoktal som sa, na čo sa na mňa Yoongi pozrel.

Striaslo ma.

Takže...ma kedykoľvek bude môcť udrieť? Kedy sa mu zachce? Lebo on môže?

Som v háji...

,,Ja...idem sa pobaliť. Zavolajte ma...keď pôjdeme. Ahoj Jimin a...P-pane?" Neb som si istý ako ho mám volať. Menom? Pane? Alebo? Nechcem dostať ešte väčšiu bitku. Stačia mi tie od Chanyeola.

,,Baekhyun-"

Nestihol nič povedať, keď som proste odišiel. Ešte som stihol povedať

,,Dovidenia," a potom som šiel do izby.

Musím sa pobaliť.