Keď som mal dobalené, a tašku hodenú pri posteli, tak som sa hodil na posteľ, a vdychoval tú úžasnú vôňu vankúša. Ako to, že to tak vonia? Periny som si ešte nemenil...

To tak voňajú odjakživa? Že som si nevšimol.

Pretočil som sa na chrbát, a nachvíľu zavrel oči. Je tu taký kľud a tich-

,,Vyrážame!" Tak nie.

Vošiel do mojej izby Jimin, a za ním ako doprovod Yoongi. Nemám ho rád. Je ku mne zlý a odporný. Chladný Yoongi. Fuj.

,,To už? Mal som ešte polhodinu," povzdychol som si, a vyhúpol sa do sedu.

Zatratená chata.

~~~

Keď sme vyšli z domu, tak som nasadol do auta.

Chcete vedieť čo sa stalo ešte pred tým, než sme vyšli z toho pekla?

Tak ja vám to poviem.

Yoongi do mňa chcel dostať tabletky na spanie. A prečo nespím? Pretože som si ich nevzal. Keď mi ich položil na stôl s tým, že ich mám prehltnúť, tak som ich vzal do ruky a vyhodil do koša.

A samozrejme, som za moju neposlušnosť dostal facku, a pár kopancov do brucha. Zmrd jeden krpatý. Nenávidím ho.

Keď si do mňa Yoongi posledný krát kopol, tak ma tam nechal na zemi so slovami:

,,Zhni si tu!"

Takže tak...ostal som v bolestiach na zemi, dokým neprišiel anjel strážny, s menom Park Jimin. Ten ma stamadiaľ dostal, a dal do auta.

Práve si s Yoongim pozeráme nenávistne do očí cez spätné zrkadlo. Zmrd to je. (prepáč mi to Yoongi ಥ‿ಥ)

,,Prečo si si nevzal tie prekliate tabletky?"

,,Pretože som ich nechcel." Odvetil som pokojne, a pokrčil plecami.

Nevezmem si ich. Tabletky do mňa pchať nebude. Aj keď viem že je to v pravidlách, ale do mňa ich proste nedostanú. Nechcem ich...nevedia to pochopiť? Som človek sakra!

A nie nejaké zviera.

,,Je to v pravidlách Baekhyun. Hračky a otroci ich musia brať!" Zavrčal na mňa a ja som sklopil pohľad na sedadlo.

Teraz mi asi neuveríte, ale to kožené sedadlo je naozaj zaujímavé.

,,Ale problém je v tom, že ja nie som ani hračka, a ani otrok!" Odvetil som nevrle, a zabil ho pohľadom.

Bodaj by ti Jimin nedal ty šeredná obluda.

,,A čo potom si, hm? Len hračka Baekhyun. Nie si nič. Tak si to konečne uvedom. Nikdy nebudeš tak vysoko, ako my. Si nikto."

Povedal to tak pokojne, a zároveň tak odporne.

Toto zabolelo...

Mýli sa. Som človek. Mám také isté práva ako oni! Nemá právo ma takto nazývať!

Natisly sa mi slzy do očí. Snažil som sa ich udržať, a tak som sa začal hrať s vlastnými prstami.

Toto prehnal.

Chcel som sa udržať čo najdlhšie silný. Ale nejde to.

Rozplakal som sa.

Má pravdu. Som nikto. Prečo by také hovno ako ja, málo žiť? Aj tak ma len využívajú. Som pre nich nikto, a nemám pre nich žiadnu hodnotu.

,,Dobre...ako myslíš. Vieš Yoongi, aj ja m-mám c-city! Pokiaľ som pre vás n-nikto, tak p-prečo si ma vzal so s-sebou? J-ja..." Snažil som sa pomedzi plač sformulovať aspoň jednu vetu. Tak moc to bolí.

Keď vám niekto povie toto. "Si nikto". Bolí to...viete?

,,Nefňukaj mi tu. Nenávidím, keď niekto reve. A pritom chalan. Nechápem, ako si ťa mohol Chanyeol kúpiť. Toľko peňazí. A zbytočne utratené. Si úplne na hovno. A prečo ťa beriem so sebou? Keby bolo na mne, tak ťa nikam neberiem. Ale Jiminie ťa tam chcel. Ja nie."

Celý čas pozeral na cestu, a ja na svoje prsty.

,,Ch-chcem ísť domov..." Zamrmlal som si skôr pre seba, a začal viac plakať.

Tak moc to tu nenávidím! Chcem naspäť moju rodinu! Tam ma aspoň mali radi.

Už som nič nehovoril. Bol som ticho. Celú cestu som sa pozeral na svoje ruky, a utieral slzy do trička od mikiny. Nenávidím ho.

Nechcel ma tu. Mal ma nechať doma. To ma akože berie pre to, že vždy keď bude nasratý, tak si do mňa môže udrieť? Ja už tomuto vážne nerozumiem. Nechcem byť jeho bicie vrece!

Zrazu sme zastavili. Prečo? Chce ma tu niekde vyhodiť, a nechať ma tu? Prosím nie...

,,Chceš niečo na jedenie Jiminie?"

,,Uhm...a nemôžem tam ísť s tebou?" Urobil na neho Jimin psie oči, a on mu postrapatil vlasy.

,,Ja nie som proti zlato. Ale kto tu bude strážiť tamtú vec vzadu hm?" Rozprával s ním ako s dieťaťom, a pritom sa na mňa pozrel vraždiacim pohľadom.

Tamtú vec...

Ďakujem teda.

Nové slzy si našli cestu von. Nechal som ich tiecť, a pohľad nasmeroval na sedačku.

,,V-v pohode choď J-Jimin. J-ja to tu zvládnem" usmial som sa na neho, ale na Yoongiho som sa ani nepozrel.

,,V žiadnom prípade! Utečieš!"

,,N-neutečiem Yoongi. S-sľubujem!" Dal som ruky pred seba, a spojil ich, akoby som sa chcel ospravedlniť.

,,V-vezmi Jimina so s-sebou...počkám vás tu," fňukol som, a slzy si utrel do rukáva.

Nech idú. Nemám rád, keď vidím smutného Jimina. Nech ho kvôli mne takto neodhadzuje. Predsa len...

Je to jeho priateľ. A ja? Len vec...sexuálna hračka, a slúžka v jednom.

Asi si budem musieť na toto zvyknúť.

Yoongi si ma poslednýkrát premeral pohľadom.

,,Varujem ťa Baekhyun. Opováž sa utiecť, a neželaj si ma. Pokiaľ utečieš...no...nájdem ťa, a privediem späť. Potom uvidíš, kto je tu to monštrum." Zasyčal mi do tváre, na čo som len prikývol.

Hneď po tom odišiel aj s Jiminom z auta. Samozrejme, nezabudol pritom silno búchnuť dverami, a zamknúť všetky dvere.

Už len počkať pokiaľ znova prídu, a dúfať, že mi donesú nejaké jedlo.

Som už vážne hladný a vyčerpaný.