Už je to skoro desať minút od toho, čo odišli na pumpu.

Kde sú tak dlho? A prečo ma to vlastne zaujíma?

Pozrel som sa von oknom. Moja chuť na útek vzrástla. Ale ako sa mám stadiaľto dostať, keď zamkol všetky dvere?

Očami som prezrel celé auto, ale nič som nenašiel. Šancu na útek som zahodil niekde hlboko do kúta, keďže sa nemám ako dostať z auta.

Sprostý Yoongi! Sprostý život! Nenávidím to! Všetko! Celý svet! Boha! Za to, že mi dal takýto na nič život! Za čo som si ho zaslúžil?

Nič zlé som predsa nikdy nikomu neurobil...

Zrazu ma napadol posledný nápad. Okno! Možno sa bude dať otvoriť! Ale moje nadšenie opadlo, keď som si uvedomil, že toto auto je elektrické. Tým pádom na to, aby som otvoril okno, potrebujem zapnutý motor.

Ale ja neviem kde sú kľúče! Kurva tu už! Prečo ja?!?

Odpásal som sa, a nahol sa dopredu auta. Môj zrak ešte spočinul na skle, a tak na dvere od obchodu.

Vzduch čistý.

Presadol som si dopredu, a začal to tam všetko rozhadzovať. Prepáč Yoongi. Asi tu budeš mať bordel. Mrzí ma to.

Hovno! Nič ma nemrzí! Patrí ti to!

Pozrel som sa všade, ale kľúče nikde neboli. Prečo ja?

Otvoril som všetky priehradky, ale ani v jednej kľúče neboli. Oprel som sa o sedadlo, a začal potichu plakať.

Nikdy sa stadiaľto nedostanem. Nikdy už neuvidím mojich kamarátov a rodinu. Nikdy ich už neobjímem. Ale otázka je:

Stále ma hľadajú? Alebo to už vzdali?

Možno na mňa zabudli...

Nie! Nezabudli na mňa! Určite ma hľadajú. Musia! Nemohli to vzdať!

Slzy mi zmáčali tvár, a ja som si ich rýchlo utieral. Počul som smiech. A viem komu ten smiech patrí...

Jimin.

Som v háji! Som v háji! Som v háji! Do riti! Teraz ma tu nájdu, a mám po srande. Kurva!

Rýchlo som sa snažil preliezť dozadu, a pritom nepočúvať svoje zbesilo bijúce srdce. Yoongi ma zabije, pokiaľ ma tu nájde!

Ja zomriem!

S panikou som sa hodil na zadné sedadlá, a robil sa že nič. Že spím.

Hlavou som sa rýchlo oprel o sedadlo, a zapásal sa. Zavrel som oči, a snažil som sa upokojiť moje srdce. Kľud Baekhyun. Nič sa nedeje. Nič si nespravil. Nič sa ti nestane. Neboj sa. Nikto ti neublíži.

Len aby...

Ako sa smiech približoval, tým viac som bol nervózny. Čo mi urobí, pokiaľ ma tu takto nájde?

Pozrel som sa nenápadne na predné sedadlá. Ja som tam nechal bordel! To bude prúser!

Oficiálne som mŕtvy muž. Teda - mŕtvy Baekhyun.

Započul som otvorenie dverí. Viečka som k sebe stisol pevnejšie, a nechty zaryl do koženého sedadla. Práve si užívam posledné sekundy svojho naničhodného života. To bude teda pekná smrť. Pomyslel som si sarkasticky, a v tom som začul krik a nadávky. Ups...

,,Čo to kurva?!? Čo si tu robil?!? Si ty normálny?!? To čo je tu za bordel?!?" Vykrikoval, a pritom sa chytil za vlasy.

Mám prúser.

,,Ja viem že nespíš!"

,, Noták Baekhyun. Vieme že nespíš. Povedz čo si tu robil, a Yoongi ti nedá trest," prehovoril ku mne Jimin, a tak som pomaly a bojazlivo otvoril oči.

Už si len nájsť dobrú výhovorku.

,,J-ja..."

,,Ty?!? Urobil si mi tu bordel! To si upraceš! Čo si tu kurva robil?!? Hľadal kľúče?!? Tie bohužiaľ nenájdeš! Mám ich u seba. Takže sa teraz priznaj. Chcel si utiecť, alebo nie?"

,,N-nie"

,,Ako chceš. Keď to nejde po dobrom, tak to pôjde po zlom" chcel ma vytiahnuť von z auta, ale vzpieral som sa.

,,Nie prosím! Nechcel som utiecť! Prisahám! To by som nikdy neurobil!" Začal som znova plakať, a modlil sa, aby ma nechal na pokoji.

,,Nie? Tak prečo je tu kurva taký bordel?!?" Zvrieskol, až mnou trhlo.

Tak strašne sa ho bojím. A viete čo je na tom vtipné? Že sa ho začínam báť viac, než Chanyeola. A to už nie je dobré.

,,J-ja s-som l-len hľadal v-vodu! Prisahám! Nikdy by som neušiel! Prosím, ver mi aspoň ty Jimin!" Pozrel som sa naňho s prosebným pohľadom, na čo ma len chvíľu sledoval, ale potom povolil.

,,Yoongi, zlato. Upokoj sa. My to s Baekhyunom upraceme, a ty si choď zatiaľ zapáliť dobre? Len sa ukľudni. Škodí ti to zdraviu, keď sa hneváš"

Jimin k nemu hovoril kľudne, a pritom ho chytil za líca. Ďakujem ti Jimin. Som ti nadosmrti vďačný za svoj život.

,,Keď si to ty Jiminie~" usmial sa naňho, a položil svoje čelo na to jeho.

Je to také sladké, až sa mi chce vracať.

Yoongi ho pobozkal, a potom aj s úsmevom odišiel trochu ďalej od auta.

,,Ďakujem ti Jimin!" Skočil som mu okolo krku, a objal ho. Bol trochu zaskočený, ale to ma teraz nijako netrápilo.

Som mu vďačný za záchranu. Kto vie, čo by sa stalo keby ma Jimin nezachránil. Možno by ma Yoongi zmlátil, a následne prešiel autom. Kto vie.

,,To nestojí za reč, krpec," pohladil ma po vlasoch, a oddialil ma od seba.

,,Ale teraz mi povedz pravdu. Chcel si utiecť?"

,,N-no...j-ja..." Začal som byť nervózny, a tak som si hryzal do pery. Pokiaľ mu to poviem...

Neudrie ma?

,,Nemusíš sa ma báť Baekhyun. Povedz mi to." Nasadil tvrdý výraz, na čo som si len porazenecky povzdychol.

,,Nepovieš to C-Ch-Chanyeolovi?" V očiach som mal strach, a ťažko sa mi dýchalo.

,,Ešte si to premyslím. Hmm..." Urobil zamyslený výraz, ktorý mi privodil ešte väčší strach.

,,Prosím Jimin, nehovor mu to! Ja urobím čokoľvek! Prosím!" Potiahol som ho za tričko, na čo si ma prezeral zamysleným pohľadom.

,,Mám len jednu podmienku krpec,"

,,Akú?"

,,Poddáš sa Chanyeolovi"