,,Poddáš sa Chanyeolovi."
___________________________________________

Čože?!? Tak to odo mňa chce veľa. Nikdy!

,,Čo? Nie! Si normálny?!?" Potichu som naňho zakričal, aby ma Yoongi nepočul.

Toto neurobím! To odo mňa nemôže predsa chcieť!

,,Tak mu to potom poviem," uškrnul sa na mňa , a ja som naňho vyvalil oči.

Hajzel jeden! To neurobím!

,,T-to n-neurobíš..." Pokrútil som neveriacky hlavou. Vypočítava sviňa to je! A to som si myslel, že je normálny.

,,Ale urobím Baekhyun. Bohužiaľ, pokiaľ to neurobíš, tak mu to poviem," pokrčil plecami, a následne sa na mňa vypočítavo usmial.

Arghh! Ako ja ho nenávidím!

,,Fajn...poddám sa mu." Naviazal som s ním očný kontakt, a podali sme si ruky.

,,Vybavené. Takže si chcel utiecť?"

Naivný Jiminie. Škoda len, že som mal za chrbtom prekrížené prsty, však?

,,Ja...áno chcel..." Pohľadom som zakotvil na sedadle, a hádzal veci naspäť do tých skriniek či čo to je.

,,Ale nesmieš mu to povedať! Prisahaj Jimin!"

,,Fajn, nepoviem mu to. Ale aj ty musíš splniť svoj sľub dohody," cvrnkol ma prstom do čela, na čo som ho zabil pohľadom.

Nech sa ma nedotýka.

,,Urgh...fajn!" Odfrkol som, a hodil sa znova na zadné sedadlo.

,,A ešte niečo krpec," znova so mnou nadviazal očný kontakt, a ja som zdvihol obočie.

,,Čo?"

,,Ospravedlníš sa Yoongimu za ten bordel čo si spôsobil. A "nie", neberiem ako odpoveď. Pamätaj krpec. Ja som tu ten, kto to všetko môže povedať Chanyeolovi" napomenul ma, a celý čas mal zdvihnutý palec do vzduchu.

To sa mi tu akože vyhráža? Skvelé. Naozaj skvelé.

To je také normálne, no nie? Každý sa mi tu len vyhráža! Je to otravné!

,,Prečo by som mal? To on ma tu zamkol" odfrkol som nepríjemne, a založil si ruky na hrudi.

Neospravedlním sa mu. Nech si trhne.

,,Baekhyun. Nezabudni, kto tu má väčšiu moc krpec," napomenul ma znova, a tak som len prikývol.

,,Dobre" začal som hrať urazeného, a oprel si hlavu o oknu.

Kde je toľko? Ja už chcem ísť preč.

Asi tak ďalších desať minút bolo medzi nami ticho, ale potom prišiel Yoongi. Fajn. Už len povedať to klamstvo že ma to mrzí, a mám pokoj.

,,Y-yoongi?" Pípol som, a pozrel sa na Jimina. Ten mi sa na mňa povzbudzujúco usmial, a tak som už iba čakal, kým sa ozve on.

,,Čo chceš?"

Taký nepríjemný byť zase nemusíš ako.

,,Ja...ch-chcel som sa ti....ospravedlniť. Mrzí ma ten bordel, a problémy ktoré som ti spôsobil. Je mi to ľúto..."

Celý čas som hral formu dobrého chlapca, a nahodil som svoj "sorry" úsmev.

Nie je mi to vôbec ľúto. Ani ma to nemrzí. Som na seba pyšný za ten neporiadok! Som ja šikovný však?

,,Odpustené. Len daj pokoj dokým tam neprídeme, a odpustím ti to potom definitívne. Na sto percent. A na!"

Hodil mi nejaké jedlo aj s pitím na zadné sedačky, a naštartoval.

On mi...priniesol jedlo? Myslel som si, že na mňa peniaze míňať nebude. Možno mi to kúpil Jimin.

,,Ď-dakujem" pípol som, a radšej už bol ticho. Ďalšiu bitku naozaj nepotrebujem.

,,Mal by si mi byť za to jedlo vďačný, ty vec"

Slovo "vec" zvýraznil, a mne sa znova chcelo plakať. Čo sa to so mnou deje? Nie. Čo sa to deje s ním? Prečo je ku mne takýto? Taký...chladný? Čo som mu urobil?

,,Aj som. Preto som poďakoval. Inak by si odo mňa poďakovanie nedostal. Tudíž, si ho nezaslúžiš. Jimin. Vďaka za to, že si vieš skrotiť manžela, a že mi kúpil jedlo. Lepšie?" Odfrkol som nepríjemne.

Nasral sa. Otočil sa smerom ku mne, a chytil ma za len trička. Pritiahol si ma znova k sebe tak, že sa naše tváre skoro dotýkali.

Ten ksicht sa mi hnusí. Nech ma pustí!

,,Pusť ma Yoongi! Nič som neurobil!" Začal som sa znova trhať, a tak musel zasiahnuť Jimin.

,,Aj tak si len vec ty potkan! Nedovoľuj si toľko! Až taký veľký pánko nie si" zavrčal na mňa ako zviera, a jeho oči sa sfarbili do červena.

Nosí šošovky? Ako to? Čo sa tu zasa dofrasa deje!

,,Zlato pusti ho. Kľud. Dokážeš sa ovládať dobre? Ja to viem. Len ho teraz pomaly pusť, a ukľudní sa. Viem že si dlho...no vieš, ale musíš sa ovládať. Nechceš mu ublížiť. Nechceš Yoongi. Ty taký nie si,"

Jimin ho začal hladiť po chrbte, a keď si bol istý že nevybuchne, tak chytil jeho ruky, a dal ich dole z môjho trička.

Jimin je naozaj anjel.

Yoongi začal zhlboka dýchať, a tak si ho Jimin vzal do objatia.

,,Ššš Yoongi, je to dobré. Nič sa nedeje. Mal som ti to dať pred tým než sme vyrazili. Som debil" šepkal mu do ucha, a ono to naozaj fungovalo.

Yoongi sa ukľudnil.

Ako to urobil? Ako ho dokáže takto...schladiť? Takto neviem ani ja schladiť Chanyeola. Ale potreboval by som to. Budem sa ho musieť opýtať, ako to robí.

Keď sa ukľudnil, tak si sadol naspäť za volant, a tentokrát sme už vyrazili.

Stále som sa snažil ukľudniť, a nemyslieť na to, že keby tu nebol Jimin, tak by ma zmlátil. Kto vie, čo by sa mi stalo.

Keď som sa zapásal, tak som sa ešte na Jimina pozrel, a ústami som mu naznačil slovo:

,,Ďakujem"