Ten to ihneď pochopil, a iba prikývol.

Hlavu som si oprel o sedadlo, a zavrel oči. Už iba prežiť cestu na chatu, a rýchlo vyliezť z tohto auta.

Nemám rád malé priestory. A hlavne tie, kde je Yoongi.

Od dnes neznášam uzavreté priestory. Vďaka nim.

Nenávidím ich. Či už Jimina, alebo Yoongiho. Ale najviac nenávidím...

Chanyeola.

Tí dvaja sa o niečom začali baviť, čo mňa nezaujímalo. Jediné čo ma zaujímalo, bolo to, kedy sa stadiaľto dostanem. Už chcem aby sme boli tam.

,,Zlato? Môžem zapnúť rádio?" Opýtal sa ho Jimin, na čo Yoongi prikývol.

A tak zapol rádio, z ktorého začala hrať pre mňa neznáma pieseň.

Do tej piesne som sa započúval, a ani som si neuvedomil, aký som unavený. A tak som privrel viečka k sebe, až sa mi od únavy úplne zavreli.

O nemalú chvíľu, som zaspal.

~~~

,,Vstávaj Baekhyun! Hey! Už sme tu" niekto so mnou zatriasol, a tak som musel otvoriť oči.

Prekliate svetlo.

,,D-dobre Jimin. Už som hore," zamrmlal som, ale stále som sa ani nepohol.

,,Pokiaľ do piatich sekúnd nevstaneš, tak ťa tam odnesiem. A budeš mať problém od Yoongiho. Noták! Vstávaj!"

Bol roztomilý. Ten jeho vystrašený výraz bol roztomilý. Bál sa o môj trest od jeho priateľa, alebo priamo jeho priateľa? Alebo jeho reakcie? Tak či onak, som sa musel pousmiať. Nebudem mu robiť problémy, a radšej vstanem. Áno. To je dobrý nápad.

Naposledy ma skoro zmlátil keď som sa...snažil utiecť. Dobre, priznávam.

Urobil som hlúposť. Ale neľutujem to! Na moju obhajobu...

To on po mne vyštartoval! Bezdôvodne! Nič som mu neurobil. Či áno? Aj keby, tak si toho nie som vedomý.

Nie je môj problém, že sa nevie ovládať. Keď tak, tak nech berie nejaké tabletky na ukľudnenie. Byt Jiminom, tak s ním nie som.

Musí to byť hrozné, byť s ním vo vzťahu.

,,Makaj Baekhyun! Yoongi sa za chvíľu vráti! Prosím ťa, poď už!" Začal ma ťahať za rukáv vonku, na čo som len zakňučal.

,,Nemám ťa rád Jimin," začal som hrať urazeného.

,,Aj ja ťa mám rád Baekhyun. Len už si pohni! Yoongi má zlú náladu. Nie je u mňa zvykom že prosím, ale Baekhyun! Pokiaľ nechceš dostať od neho bitku, tak by si sa mal poponáhľať" postavil ma pred autom na nohy, a z kufra vybral môj menší kufor.

Dosť srandovná fráza. Vybral kufor z kufra.

Keď už ho mal vybratý, tak sa na mňa pozrel, a niekam s tým kufrom šiel.

Asi by som ho mal následovať.

Zívol som si, a pritom pretrel oči. Prečo nemôže byť noc? Ale deň? A ešte k tomu jedenásť ráno? Neznášam dni. A pritom slnečné. Je až moc teplo.

,,To budeme žiť v nejakej starej hara-" chcel som sa posťažovať, ale zrazu som predomnou videl krásnu modernú chatu.

,,Wow," to bolo jediné, čo som zo seba dostal.

Tá chata bola obrovská! A nádherná!

,,Čo si chcel povedať krpec? Myslíš si, že Yoongi nemá na takúto chatu? Ale máš pravdu. Je to haraburda. Kupoval ju pred sto- ehm....pred piatimi rokmi!" Vykoktal zo seba, a aj so mnou za chrbtom, prišiel ku dverám.

,,Mi nehovor, že nevieš nájsť kľúče" povzdychol som si, a oprel sa o stenu. Skvelé.

,,Nie. Mám ich. Len ich musím vybrať z vrecka" uchechtol sa, a vybral kľúče z vrecka.

Kufor som si od neho vzal, a pozoroval ho, ako prehráva boj s dverami. Dosť vtipný obraz.

,,Daj sem zlato. Ja to otvorím," nejako sa pri nás zjavil Yoongi, a už otváral dvere.

Dobre...? Som z neho zmätený.

Vošli sme dnu, a ja som si to tam celé začal prezerať. Nádherné. Prenádherne.

Nedivte sa mi. Toto je pre mňa luxus. Ja som rád, že mám strechu nad hlavou. Aj keď som otrok....alebo ako mi hovorí Chanyeol...hračka, tak aj tak som rád za to, čo mám. Že na mňa neprší a nie som hladný.

Aj keď si musím variť sám. Ale čo už narobím.

,,Páči sa ti to čo vidíš Baekhyun?" Opýtal sa ma Jimin.

,,Č-čo si hovoril?" Svoj pohľad som nasmeroval na neho.

,,Či sa ti tu páči. A pod so mnou! Ukážem ti tvoju izbu." Chytil ma za zápästie, na čo som sykol. Stále to bolí.

Pamätáte si tú pivnicu? Nie? Nevadí. Vtedy mi tam skoro Jimin zlomil zápästie. A stále ma to málinko bolí. Mám tam dosť veľkú modrinu. Ale nič vážne to nie je.

,,Ou...prepáč! Nevedel som že ťa to bolí" zastavil sa v pohybe, a zápästie mi pustil.

Vďakabohu.

,,T-to nič nie je..." Zamrmlal som, a usmial sa. Ale je Jimin. Skoro si mi ho zlomil. A bude to bolieť ešte sakramensky dlho.

Prezrel si ma pochybovačným pohľadom, ale nakoniec to nechal tak.

Prešli sme pár chodbami, až sme zastavili pred peknými drevenými dverami.

Budem mať drevenú izbu? Mám také rád.

Vošli sme dnu, a Jimin mi zablokol výhľad jeho telom. Ale noták! Toto robí naschvál.

Uhol mi z cesty, a konečne som videl moju izbu.

Nie je zlá.