Baekhyun:

Oči sa mi pomaly začali otvárať, a moje telo malo konečne aspoň nejakú energiu. Poobzeral som sa po izbe, a pošúchal som si oči. Bol som tu sám. Nikto iný tu nebol.

Pomaly som sa zaprel rukami o vankúš, a sadol som si. Poobzeral som sa, a pozrel som sa na hodiny čo boli na stolíku. Hodiny ukazovali čas 2:34 ráno.

Tento čas mi nevadil, a tak som sa pomaly postavil z postele. Ustlal som posteľ, a urobil som neisto krok dopredu. Zastavil som sa v pohybe, keď mi došlo, že ma vlastné zadná časť tela nebolela. Žeby sa mu to nepodarilo?...

Pomalými krokmi, som sa dostal až ku dverám. Moja ruka sa chytila kľúčky, a pomaly ju posunula dole. Čo malo za následok to, že sa dvere pomaly otvorili.

Vyšiel som na chodbu, a zavrel som za sebou dvere. Na chodbe nebolo skoro žiadne svetlo. Snažil som sa tam zorientovať, keďže tam bola tma, a ja v tme dobre nevidím. Ale moja nešikovnosť nespolupracuje...

Zavadil som o schody, ale keďže je tma, tak som si ich nevšimol. Nestihol som sa ani zachytiť zábradlia, a moje telo sa rútilo dole schodami. Jediné čo som stihol urobiť bolo to, že som vykríkol.

Skotúľal som sa dole schodami, a ostal som ležať na zemi. Potichu som zakňučal, keď som sa snažil dať do stoja. Avšak, neúspešne...

Rukami som sa snažil zaprieť, ale sykol som ihneď, ako som si ich zaprel o zem. Asi ich mám celkom dosť udreté.

Ale aj napriek tomu, som sa o nich zaprel. Snažil som sa normálne nadýchnuť, a nevydať žiadny zvuk. Nechcem zobudiť Yoongiho...

Znova by kričal, a ja nemám práve náladu na krik. Znova by som mal zle len kvôli tomuto. A ja nechcem. Preto radšej budem potichu. Pretože keď ho zobudím, alebo privolám týmto čo robím, tak to bude ešte horšie než u Chanyeola.

Ale niekto tam hore ma vážne nemá rád-

,,Čo tu robíš?" Ozvalo sa predo mnou, a ja som si povzdychol. Spomeň čerta, a čert za dverami. V mojom prípade, predo mnou.

,,J-ja som len.." snažil som sa nájsť slová, a pozrel som sa na neho. Ale kvôli tme som videl len jeho obrys, a žiariace červené oči. Počkať. Žiariace čo?

,,Spadol zo schodov. Počul som." Ozval sa vedľa nás jemný hlások, ktorý patril Jiminovi. No toto je ešte lepšie, fakt-

,,O-ospravedlňujem sa" potichu som zamrmlal, a pozrel sa na zem. Najradšej by som práve ušiel, ale nedokážem sa ani pohnúť. Prečo práve ja...

,,Nemal by si mať otvorené rany-" zamrmlal Jimin, ale ledva som ho počul. Prišiel ku mne, a vzal si ma na ruky. Ihneď som mu stlačil tričko v rukách, a snažil som sa nevšímať bolesť v nohe, a v rukách. Samozrejme aj na kolene, lebo som kripel, a neviem chodiť. Klasika toto, fakt.

,,Ale keď on-" začal Yoongi, ale Jimin ho ihneď zastavil.

,,Viem. Prosím, hlavne...hlavne sa ovládaj" pozrel sa na Giho, ktorý ma pozoroval prázdnym pohľadom. Svoj pohľad som zakotvil radšej do Jiminovej hrude, a nemienil som ho odtrhnúť. Tie jeho oči...

Ani neviem ako, a ocitli sme sa na gauči v obývačke. Ako ma položil na gauč, tak sa mi mierne zakrútila hlava.

,,V-vodu" ozval som sa, a pozrel som sa na Jimina. Tu v obývačke zasvietil lampičku, takže som konečne videl na celú miestnosť.

Podal mi pohár vody, a ja som sa ihneď napil. Aj keď ma neskutočne boleli tuky, aj tak som pohár nejako udržal. Musím. Sú to len ruky.

,,Mal si si zasvietiť. Prečo chodíš po tme ty ratlík?" Vzal lékárničku, a dal mi pohlavok. Fňukol som, a vyplazil mu jazyk. Debil-

,,Nemám čím si zasvietiť ropucha, vieš? Telefón nemám, a nevedel som nahmatať svetlo, ani lampičku. A v tme nevidím." Pretočil som očami, a on si vzal tampónik, na ktorý si dal dezinfekciu.

Vyhrnul mi tepláky, ktoré som ani nevedel že na sebe mám, a opatrne mu tampónik priložil ku krvavému kolenu.

,,Auu- to bolí, daj to preč!" Trhol som nohou, a zasyčal.

,,Ja viem. Ale musím ti to vydenzifikovať. Chceš snáď chytiť nejakú infekciu?" Zdvihol obočie, a znova mi ho tam priložil. Mierne som sa na neho zamračil.

,,Čo je?" Pozrel sa na mňa, a pokračoval.

,,To je jedno, nie? Ja som ju už určite dostal len z toho, že na mňa dýchaš" mykol som plecami, a on len zakrútil hlavou.

,,Hej hej, nechám ťa v tom, ratlík." Umyl mi koleno, a vzal lepku.

,,Nevolaj ma ratlík- nie som pes-" pozoroval som ho, a on mi hodil tampónik do ksichtu. Ja ho-

,,Tak čivava no" mykol plecami, a ja som mu tampónik hodil späť. Decko jedno nevychované.

,,Ani čivava. Čo s tým stále máš?" Fňukol som, a on mi prelepil koleno. Dal mi tepláky späť.

,,Si ako taký malý pes. Roztomilý, ale ideš mi na nervy. A teraz ukáž ruky." Na jeho odpoveď som ho kopol, a on sa zasmial.

Dal som pred neho ruky, a položil som si ich na svoje kolená. Jimin mi ich prezrel, a vybral z pohára štyri ľady. Dal ich do sáčku, ktorý vybral z lekárničky, a zaviazal ho. Celý čas som ho pozoroval, a na jeho poslednú vetu som nereagoval. Nemal som to za potrebu. Nebudem sa tu snáď hádať s nejakým deckom, ne? Moje nervy na to míňať zbytočne nebudem.

Sáčok roztrhol na dva kusy, a obidva sáčky zaviazal. Na obidve ruky mi dal sáčok, a vzal z lekárničky obväzy. Na to som trhol mierne rukami.

,,Upokoj sa. Nejdem ti ubližovať." Pousmial sa, a pohladkal ma po vlasoch.

,,Ccc, nechytaj sa mojich vlasov! Decko jedno-" fňukol som, a nakrčil som nos. Na čo sa Jimin len zasmial.

,,Ako princiatko povie~" zasmial sa, a obviazal mi ľady okolo zápästí, obväzmy. Urobil mi mašličky, a ruky mi opatrne pustil.

,,Len aby ťa to princiatko nezasadlo" zasmial som sa. Zasmial...po dlhej dobe...

Čo si on všimol, a usmial sa ešte viac. Pohladkal ma po vlasoch znova, a pritiahol ku nám menšiu modrú pohovku, na ktorú si môžete vyložiť vždy nohy. Pokiaľ neviete čo to je, tak si to vygooglite. Som až moc lenivý to vysvetľovať.

,,Vylož si nohu." Dal mi nohu na tú pohovku, a ja som sa oprel o operadlo gauča.

,,Udrel si si ju?" Vyhrnul mi nohavice trochu, a prezrel si môj členok.

,,H-hej, celkom pekne na tých schodoch." Fňukol som, a Jimin vzal z lekárničky octanovú masť.

,,A môžeš na ňu stúpiť?" Stlačil mi mierne členok, na čo som zakňučal, a zamrnčal zároveň.

,,N-nie, b-bolí to jak čert" snažil som sa neplakať. Keďže to naozaj pekne bolelo.

,,Nabudúce musíš byť opatrnejší. Vidím to na peknú pohmliaždeninu členka. Takže ťa to bude bolieť viac než týždeň. Budeš ju mať iba v obväze, a ja poviem Gimu, nech donesie barle, dobre?" Dal si masť na ruku.

,,D-dobre" prikývol som, a on mi začal natierať členok.