Baekhyun:

Trochu som nohou škubol, keďže to bolelo. Asi ju budem mať naozaj krásne udretú.

,,Keď už sme pri tom...kde je Yuta a Shotaro?" Pozoroval som jeho ruku, ktorá mi ošetrovala, a natierala nohu. Chcel som to vedieť, pretože som netušil čo sa s nimi stalo. Odvtedy čo som odpadol, tak som Yutu nevidel. Nesťažujem sa, ale zvedavosť mi nedá pokoj, dokým to nebudem vedieť.

,,Sú preč." To bola jeho jediná odpoveď. Avšak, tá mi nestačila.

,,Kde preč? A podarilo sa mu to predtým, než som odpadol?" Opýtal som sa opatrne, a stále som ho pozoroval. Povedzme si pravdu. Bol som zvedavý. Pretože mňa zadok nebolí, takže sa mu to možno nepodarilo...možno...

,,Odišli. Boli stadiaľto vyhodený obaja samotným Gim. Gi si neprial aby tu ostali po tom, čo ti Yuta urobil. A je v tom zapletený aj Chanyeol. Ale viac ti povedať nemôžem." Vzal obväz z lekárničky, a ja som iba prikývol. Radšej sa viac pýtať nebudem.

Začal mi obväzovať nohu, a ja som ho iba pozoroval. Pozoroval som každý kúsok jeho tváre. Jeho obočie, ktoré sa vždy skrivilo, čo i len zdvihol moju nohu, a musel robiť s obväzom stále dokola tie isté pohyby. Jeho oči, ktoré skenovali moju nohu, a moju tvár, ktorá sa skrivila do bolestnej grimasy zakaždým, keď pohol mojou nohou.

Jeho nos, ktorý sa jemne krčil keď sa na mňa mračil. Čo bolo celkom vtipné, pretože on keď sa mračí, tak vyzerá neskutočne vtipne. Plánujem mu to raz povedať, ale nie teraz. Pre istotu. Veď predsa len, nikdy neviete.

,,Buď rád, že ju nemáš zlomenú." Položil mi ju na gauč, a ja som potichu sykol. Celkom dosť to bolí...

,,A kto povedal že za to nie som rád?" Pretočil som očami, a on sa na mňa pozrel pohľadom ala: "neskúšaj ma". A tak som radšej mlčal. Nebudem porušovať pravidlá. Pretože ako by povedal Yoongi:

"Svätý Chanyeol je všade, všetko počuje, a všetko vidí!" Alebo tak nejak. Normálne, Boh z neho. Menom Lucifer.

,,Nikto práveže. Ale tvoja hlava hovorí niečo iné. Vážne? Lucifer?" Zdvihol pobavene obočie, a ja som stuhol. Ako to-

,,Čo?" Nechápavo som sa na neho pozrel, a on sa iba nevinne usmial.

,,Čo čo?" Postavil sa, a dal lékárničku na stôl. Ja mu dám také čo.

Nebudeme si klamať. Je to divné keď sa takto správa. Desí ma...

,,Ako si vedel čo som si myslel?" Nenechal som sa odbiť, a čakal som na odpoveď. Aj keď viem, že je to zbytočné. Pretože on mi to nepovie.

,,Povedal si to nahlas." Mykol plecami, a ja som sa na neho pozrel ako na debila.

Tak to určite nie. Takto to nepôjde mladý pán. Pomyslel som si, a za ucho som si ho k sebe pritiahol. Jimin nevydal ani hlásku, ale mňa to netrápilo. Práve mi šlo o niečo iné.

,,Ihneď vyklop to, ako si to myslel." Mračil som sa. Teda. Aspoň som sa o to snažil. Ale on sa iba zasmial.

,,Keby som mohol, tak aj poviem. Ale nemôžem. Takže sa nepýtaj, a rešpektuj pravidlá." Nasadil znova chladný výraz, ale ja som sa nedal odrovnať.

,,Ale veď, ani ty ich nerešpektuješ. Aká je v tom potom logika?" Ale vážne. Keď si to tak vezmete, tak to nedáva zmysel. Ja ich musím rešpektovať, ale ostatný nie. To nie je fér.

Celkom ma to irituje. To, ako to tu celé funguje. Nič tu nedáva zmysel, a postráda to celé logiku, a normálne zmýšľanie. Celkom komické.

,,Ale mňa sa netýkajú, vieš? V tom je to kúzlo" potľapkal ma po hlave, a vzal si ma na ruky. Ihneď som vypískol, keďže som to nečakal.

,,Č-čo zase robíš!" Rýchlo som sa ho chytil okolo krku, a natiskol som sa na neho. Debil fakt. Takéto šoky mi robiť. Nie je normálny. On sa iba zasmial, a rozišiel sa do mojej izby.

,,Veď spadneme!" Chytil som sa ho silnejšie, a on sa iba smial. Strašne vtipné-

,,Nespadneš. Držím ťa drobec. Upokoj sa" trochu som sa upokojil, až kým nepovedal ďalšiu vetu. ,,Teda, pokiaľ ťa nepustím, čo by som urobil rád."

Ihneď som sa ho chytil silnejšie, a capol som ho po ramene.

,,Môžeš prestať mi robiť takéto šoky?!? Toto je šikana!" Fňukol som, a on sa zasmial. Vážne ho nenávidím.