Baekhyun

,,A č-čo?" Opýtal som sa roztrasene, a snažil som sa od neho dostať

,,Nehraj sa na hlúpeho a urob to čo chcem! Inak budeš mať ďalší trest!" Zavrčal a potiahol ma k sebe.

Spadol som na jeho hruď a pozrel som sa mu do očí. Od kedy má také pekné oči? Asi mi naozaj preskočilo. Rukami som sa zaprel o jeho hruď a chcel som sa zdvihnúť. Lenže ma znova povalil na jeho hruď a nemohol som sa ani pohnúť. Hlavu som pozdvihol tak, aby som mu videl do očí. Keď sa naše oči stretli, bolo to akoby sa zastavil čas. Dych sa mi zadrhol až niekde v krku. Prečo sa cítim tak omámene? Tak...divne? Čas plynul, a ani jeden sme neuhli pohľadom. Nechcel som uhnúť jeho pohľadu. Akoby som to ani nebol ja

,,Odkedy si taký roztomilý?" Chanyeol sa usmial a pohladil ma po líci.

Divné bolo to, že sa mi jeho dotyk páčil. Bol príjemný. Začervenal som sa, a uhol som pohľadom. Jeho rukou mi otočil tvár k tej jeho. Pohľady sa nám znova stretli, a on sa ku mne začal približovať. Nemohol som ovládať to vo mne. Akoby som to naozaj nebol ja. Moja hlava hovorila nie. Ale moje vnútro priam kričalo áno. Nebránil som sa. Moje telo ma nepočúvalo. Chcel som sa od neho odtiahnuť pomocou rúk, ale nemohol som s nimi pohnúť. Čo so mnou urobil? To robí on?!? Prečo nemôžem pohnúť ani palcom?!? Čo to je za čary?!?

V tú sekundu niekto vtrhol do izby. Nevedel som kto je, ale bol som mu vďačný

,,Chanyeol! Prišiel Kim! Ihneď musíš prísť dole a-" nestihol to ani dokončiť a Chanyeol ho spražil pohľadom

,,Už idem Jimin. Povedz mu že tam budem za päť minút" pozrel sa jeho smerom a moje telo sa náhle uvoľnilo.

V tú sekundu som priam zoskočil z postele ako som sa rýchlo odtiahol. Ako je to možné? Čo to so mnou celý čas robil? Bola to len jeho hra? Chcel ma dostať do postele pomocou nejakých čarov? Čo mi dal do pitia? Alebo mi proste len preskakuje. Áno. Bude to tým. Určite

,,Nechcel som vás rušiť" Jimin sa uškrnul a premeral si ma pohľadom

,,Nič sme nerobili. Nič sa medzi nami nestalo" môj pohľad ho priam zabíjal. Ako rád by som to spravil. Odvetil som a on sa uchechtol

,,Budem sa hrať že ti verím" žmurkol na mňa a potom sa pozrel na Chanyeola

,,Práve si do neho chcel dať svoj banán však?" Usmial sa na Chanyeola a ten po ňom hodil vankúš.

Jimin sa mu rýchlo uhol a zasmial sa

,,Ty si kokot Jimin. To by som radšej ošukal tvojho plyšáka" zakrútil hlavou a žmurkol naňho

,,Opováž sa chytiť môjho Eugena!" Jimin naňho skočil a asi mu chcel vyškriabať oči. Áno. Vyzeralo to tak. Určite chcel urobiť práve to. Alebo si chceli dať trojku s Eugenom. Nikdy nevieš

,,Mali by sme ísť za Kimom. Zase bude vyvádzať" zhodil ho zo seba Chanyeol a sám si napravil oblečenie

,,Veď už idem" postavil sa zo zeme šiel ku dverám

,,Keď to tu vy dvaja dokončíte tak potom príďte dole!" Zakričal na nás Jimin a pre jeho bezpečie utiekol z izby skôr, než by ho stihol chytiť Chan

,,Baekhyun ideš so mnou. Kim ťa chce spoznať. Chce vidieť môjho nového otroka" švihol po mne pohľadom a ja som prikývol.

To sa teraz budeme hrať že sa nič nestalo? Že sa so mnou práve nechcel vyspať a využiť ma? Dobre no.... porozprávam sa s ním neskôr.

Spolu sme vyšli z jeho izby, a zamierili sme si to do veľkej uvítacej haly. Keď sme tam prišli, tak pred dverami stál celkom vysoký chlap. Mal hnedé vlasy a čierny oblek. Rešpekt z neho priam sršal. Prehltol som naprázdno a zvesil som hlavu. Je to slušnosť. Keby som to neurobil, tak by som dostal trest. A o ďalší vážne nestojím

,,To už ste dokončili tak rýchlo?" Jimin sa uškrnul ako dieťa a Chanyeol mu dal pohlavok

,,Náhodou...ja som dostatočne rýchly" odvetil mu pokojným hlasom a žmurkol na mňa.

Nechápal som jeho správanie. Jeho osobnosť. V jednu chvíľu bol milý, a v druhú odporný a krutý. Ten chlap je horší než ženská. Aj cez to že som tu stál pred nejakým chlapom som sa sám pre seba usmial. To žmurknutie mi prišlo celkom milé

,,Nezaujíma ma kto s kým spal. Mohli by ste sa mi začať vy dvaja konečne venovať? Stojím tu už niečo cez desať minút a stále ste si ma nevšimli" ten chlap si povzdychol a urobil urazený výraz

,,Ja som si ťa všimol už dávno"

,,Ty si všímať len to pekné a sexy Jimin" ten chlap sa uškrnul a Jimin mu to s radosťou vrátil

,,Pokiaľ hovoríš o mojej kráse, ňom. Som pekný. Musím si to priznať" Jimin sa usmial a prešiel si rukou pomedzi vlasy

,,Toto bol aj celkom dobrú vtip Jimie" ten chlap ho pobúchal po chrbte a uškrnul sa

,,Lenže to nebol vtip" urobil urazený výraz a založil si ruky na hrudi

,,Nie? Lebo mne to prišlo celkom vtipné. Tak som si myslel že je to vtip. A aj dosť podarený vtip" uškrnul sa a potom sa zasmial

,,Nenávidím ťa Taehyung" Jimin urobil stále urazeného chlapca a potom sa vydal na odchod

,,Aj ja teba Chimchim" ten chlap sa usmial a zakričal mu to.

Jimin mu už iba ukázal prostredník, a zo smiechom zmizol preč. Ako deti. Ach...

,,No ukáž mi ten tvoj nový úlovok" usmial sa a prišiel ku mne.

Nasucho som prehltol a zavrel oči. Zdvihol mi hlavu a ja som cítil jeho pohľad na mojej tvári

,,Otvor oči krpec" povedal to dosť prívetivým hlasom, a tak som otvoril oči

,,Dosť pekné oči krpec. Ani vlasy a postavu nemáš najhoršiu" prehodil to akoby to nič nebolo. Len tak medzi rečou. Však prečo nie? Je to úplne normálne!

,,Máš dosť dobrý výber Chany. Naozaj. Je dosť roztomilý" ten chlap iba prikývol a obzeral si ma ďalej

,,Povedz že mi, odkedy si tu?" Zdvihol obočie, a celý čas mi pozeral do očí

,,J-ja" ,,nemusíš sa báť" odvetil a mne sa uľavilo. Dobre. Len kľud Baekhyun. Nič to nie je

,,L-len dnes. Nie som tu ani deň" môj hlas sa aj tak triasol.

Ten strach len tak nezmizne

,,Dobre. Ja teraz niekde pôjdem s Chanyeolom, a ty pôjdeš tuto s ním do kuchyne niečo urobiť, dobre?" Usmial sa, ale potom nasadil chladnú masku

,,Dobre" prikývol som a on sa odo mňa oddialil. Obidvaja potom ihneď odišli, a ja som tam ostal.

Pozrel som sa pred seba, a videl som tam stáť chalana asi tak v mojom veku. Mal hnedé vlasy a zuby ako taký zajačik. Bol roztomilý. Vyzeral ako ja...ako otrok

,,Kto si?" Prešiel som si ho pohľadom a on si zahryzol do pery

,,Som Jungkook. Pre teba Kookie" usmial sa a ja som mu úsmev opätoval

,,Ja som Baekhyun. Pre teba buď Baekhyunie alebo Baek"

Podali sme si ruky a oboja sme sa zasmiali. Spolu sme vyrazili do kuchyne. Keď sme tam došli, tak som začal vyberať zeleninu a veci na obed. Netuším čo idem variť, ale niečo z toho určite vznikne

,,Toto musíme pokrájať. Nakrájaj toto prosím"

Podal som mu dosku a nejakú zeleninu. Sám som si vzal svoju dosku a zeleninu, a začali sme to krájať

,,Tak...odkedy si otrok?" Opýtal som sa ho a od sa na mňa ani nepozrel. Nebolo treba. Stáli sme tesne vedľa seba

,,Už od svojich štrnástich rokov. Uniesli ma, keď som šiel domov z hudobnej" začal krájať ďalšiu zeleninu

,,Ty?" Otázku mi opätoval a ja som si povzdychol

,,Už od svojich trinástich. Uniesli ma keď som šiel od kamaráta domov" odvetil som a hodil som práve nakrájanú mrkvu do misky

,,Koľko si už mal pánov?" Kookie odložil nôž, a vzal si ďalšiu zeleninu

,,Toho čo doteraz. Vraj som dobrý otrok. Som iba u Taehyunga. Ty?" Zdvihol obočie a ja som si povzdychol

,,Troch. Toto je môj štvrtý. Od jedného mám jazvu, a od tohoto...niečo iné" odmlčal som sa a vzal si ďalšiu zeleninu

,,Ukážeš mi tú jazvu?" Jungkook sa na mňa otočil a urobil psie oči ,,prosím!!!" Zakňučal ako šteniatko a ja som nemohol odolať.

Vyhrnul som si tričko a ukázal som mu moju jazvu na boku brucha. Tiahla sa od stredy brucha, až na chrbát. Bola to dosť veľká jazva

,,Wow! To je bomba! Muselo to sakramensky bolieť!" Celý čas sa tváril ako dieťa.

Bruškami prstov mi prišiel po jazve. Vyzeral tak sústredený

,,Máš pravdu. Bolelo to ako sviňa" uchechtol som sa a on sa zasmial

,,Ja nič také nemám. Len túto značku na krku" odhalil mi svoj krk, a ja som mal výhľad na červenú popáleninu s iniciálkami jeho pána

,,Muselo to dosť štípať" prešiel som mu po jazve prstami, a on iba prikývol

,,Chcel si ma nejako označiť. A tak to urobil takto. Liečilo sa mi to dosť dlho" otočil sa ku mne, a poškriabal sa vzadu na hlave

,,To verím"

,,Jungkookie zlato! Ideme domov!" Do kuchyne prišiel Taehyung a ja som sa otočil na Jungkooka. Zarazene som sa naňho pozrel, a on sa iba nervózne zasmial

,,Chlapci rozlúčte sa. Už musíme ísť. Jungkook. Budem ťa čakať dole. Ponáhľaj sa" popohnal ho jeho pán a vzápätí odišiel z kuchyne

,,Ty s ním niečo máš?" Ihneď som si k sebe otočil a moje oči ho zabíjali pohľadom

,,Ja...no...uhm...áno" zvesil hlavu a začal sa hrať s prstami.

Ten chalan nie je normálny! Mať niečo so svojím pánom....preboha

,,Ale vysvetlím ti to! Ja...som u neho už dva roky. Za tie dva roky sa toho veľa stalo. Na začiatku ku mne bol krutý a odporný...ale po čase....sa zmenil. Začal byť ku mne naozaj milý. A potom som sa doňho zamiloval. A on mi city opätoval. A tak sme spolu. A sme spolu naozaj šťastný. Prosím....neodcudzuj ma..."

V očiach sa mu zaleskli slzy a skoro mi tu začal plakať. Objal som ho

,,Neodcudzujem ťa Kookie. Láske nezabrániš. Láska sa nepýta. Chápem ťa. Buď šťastný" usmial som sa naňho a on mi úsmev opätoval

,,Ďakujem Baek. Možno sa ešte niekedy uvidíme" usmial sa, a na to odo mňa odstúpil

,,Určite" odvetil som a na to šiel ku dverám.

Na rozlúčku mi ešte zamával, a už ho nebolo. Bolo mi s ním docela príjemne. Láska si nevyberá. Je to pravda Kookie. Ale bojím sa....že u mňa si naozaj zle vyberie. A potom budem ľutovať...

Taaaak..... pokračovanie nabudúce!😋😚 Táto časť ma aj bavila písať 😃 prajem vám šťastný nový rok!!!!❤️ Buďte prosím vás zdraví a buďte so svojou rodinou❤️ mám vás rada❤️ nech sa vám darí ❤️