Baekhyun

,,Nepatrím vám..." Zamrmlal som si popod nos a odtiahol sa od neho

,,Ale áno patríš! A už o tom s tebou nemienim debatovať" znova si ma k sebe pritiahol.

Začal som sa krútiť aj cez tú ukrutnú bolesť ktorú som cítil

,,A už spi a nehýb sa toľko!" Zavrčal a pritlačil si ma k sebe za brucho.

Okamžite som sa prestal hýbať a len som ležal. Ale nešlo to. Bolesť bola príliš veľká a nedala sa vydržať. Chcel som si ľahnúť do inej pozície, ale to som nemal robiť. Bolesť sa ozvala o trikrát viac. Neskutočne to bolelo.

Nedokázal som ovládať moje slzy ktoré si našli cestu von. Tvár som si schoval pod perinu a potichu plakal. Plakal som ako malé dieťa, a snažil som sa aby to nepočul. Vždy keď som sa pohol, tak to zabolelo. Potrebujem sprchu.

Chcel som sa potichu a pomaly zdvihnúť z postele, ale moc som sa bál. Nemôžem od neho odísť dokým mi to nedovolí on. Toto je nevýhoda otroka. Hračky. Ako povedal. Som len hračka ktorá pre neho nič neznamená.

Začal som sa mrviť v snahe odísť z tejto izby čo najďalej. Aj na koniec sveta len aby som tu nebol. Nikdy by som nepovedal, že by som si prial byť v Jiminovej izbe. Vážne nie. Ale teraz by som radšej trpel jeho než toto monštrum ktoré tu leží. Chytil som Chanyeolovu ruku v snahe ju dať na jeho polovicu postele, lenže som zacítil pohyb. Oh nie...

,,Kam si myslíš že ideš?" Prehovoril svojim ospalým hlasom, a mne sa zadrhol dych

,,J-ja...ehm....p-potrebujem sprchu a tak som si myslel-"

,,Ty by si najprv mal prestať myslieť. Vážne. Na sprchu môžeš priamo zabudnúť" pritiahol si ma k sebe bližšie a bozkával mi krk

,,Čo tak druhé kolo?" Zachraptel mi do ucha a začal mi ho kuskať

,,Nie prosím" viečka som k sebe stisol najviac ako sa dalo. Mal som strach. Strach z neho

,,S tebou nie je žiadna zábava" ľahol si naspäť, ale stále ma držal

,,Vážne potrebujem sprchu. To chcete aby váš otrok smrdel? Keď to budete chcieť nabudúce tak budem smrdieť? Bude vám príjemné ak budete-" nestihol som dohovoriť a skočil mi do reči

,,Dobre dobre dobre! Stačí! Nehovor mi takéto veci! Nechcem to počuť! Odnesiem ťa do kúpeľne a osprchujem ťa dobre? Len už drž hubu a neotravuj ma s takýmito kecami" vyletel z postele ako raketa.

Ani som si nestihol sadnúť, a už ma držal v svadobnom štýle. Zasyčal som od bolesti a nechtami som mu zaryl do kože. On nevie že ma to bolí? Že to čo mi spôsobil ma bolí? To je až taký blbý? Alebo sa na blbého len hrá?

Došli sme do kúpeľne, a Chanyeol ma položil na vaňu. Zasyčal som bolesťou a snažil som sa dať do príjemnejšej polohy

,,Je to tvoj problém že sa ti to stalo. Nemal si tam sliediť. Mal si to tam iba upratať. Jimin mi presne povedal čo si tam robil" vybral dva uteráky zo skrinky a položil ich na práčku

,,A čo vám presne povedal?" Zdvihol som obočie a sledoval som jeho chrbát. Bol mi otočený chrbtom

,,Čo ti je do toho?" Uchechtol sa a spražil ma pohľadom

,,Len som zvedavý. A k tomu....možno si na mňa niečo povymýšľaľ..." Mrmlal som si popod nos, a zrak som zakotvil na biely hebký koberec

,,Povedal mi že keď tam prišiel tak si bol v tej izbe. Vraj ťa stamadiaľ chcel dostať. Ale namiesto toho aby si odišiel, tak si ho vraj chcel uhryznúť a napadnúť. A tak si ťa vraj hodil cez plece a doviedol ku mne" opieral sa o práčku a ruky mal založené na hrudi.

Vypúlil som oči a začal som sa smiať. Normálne som sa začal smiať, až mi slzy padali. Neviem čo to do mňa vošlo, ale asi mi preskočilo

,,Prečo sa smeješ? To ti príde až také vtipné? Vieš Baekhyun. Uhryznúť človeka a napadnúť ho, vôbec nie je vtipné a-" začal sa ku mne prihovárať ako ku decku, ale vôbec som ho nepočúval a stále som sa smial.

Kto že to ku mne hovorí? Jaaj už viem. Chanyeol!

,,Len to-" neskutočne mi to prišlo zábavné a nemohol som ani rozprávať z toho ako mi bolo do smiechu.

Ukazovák som zdvihol do vzduchu, a snažil som sa upokojiť. Dobre Baekhyun...kľud. Chanyeol si asi myslí že ti čiastočne preskočilo. Prestaň sa smiať a všetko bude v poriadku

,,Už som v pohode. Dobre...príde mi vtipné to, že to čo vám povedal Jimin boli všetko lži. Nikdy by som sa ho nesnažil uhryznúť a nie to ešte napadnúť. Po prvé - je až moc silný na to, aby som toto dokázal. Po druhé - je o trošku vyšší ako ja. Takže by som nemal šancu naňho akokoľvek zaútočiť. A po tretie - nie som Superman aby som toto dokázal. Čo nasvedčuje - že som to neurobil. Ukázal vám aj nejakú značku po mojich zuboch? Nie. Takže to nie je pravda. A ak mi dovolíte. Poviem vám ako to všetko bolo"

Celý čas som bol úplne pokojný, a Chanyeol si ma prezeral od hlavy až po päty, či mi náhodou naozaj nepreskočilo

,,Takže - upratoval som pivnicu, keď som dostal závrat. Chytil som sa vína aby som nespadol, a to víno sa pohlo. Cítil som zimný vzduch, a tak som si všimol dvere. Do tej izby som ani nevstúpil! Prisahám! Stál som medzi dverami a jediné čo som urobil bolo, že som tam zasvietil. V tú sekundu prišiel Jimin a začal na mňa kričať že čo tam robím a podobne. Snažil som sa mu to vysvetliť, ale nedalo sa. Nedal si povedať. Zavrel tie dvere pomocou vína, a potom ma dobre že nezabil. Drtil mi zápästie a asi ho mám aj zlomené vďaka jeho silnému stisku"

Ruku som zdvihol do vzduchu aby videl moje fialové zápästie a usmial som sa. Ruku som stiahol na svoju nohu a pokračoval som

,,Potom mi začal hovoriť že od vás dostanem trest za niečo čo som neurobil. Vliekol ma hore, ale vzpieral som sa. A mám na to aj dôvod! Bál som sa ho! No....skôr vašej reakcie. Ale to je jedno! Zastavil so mnou na schodoch, a začal sa mi vyhrážať, že pokiaľ nebudem poslúchať, tak si ma vezme k sebe do izby a....nechcem ani myslieť na to čo by mi urobil. No a potom sme iba prišli k vám do kancelárie a potom ste ma potrestali. Koniec tohto pravdivého príbehu"

Usmial som sa a ukázal som mu svoj bezchybný biely chrup. Očami som skúmal jeho tvár a snažil som sa vyčítať čo i len jeden pocit. Jediné čo na ňom bolo vidno bol jeho prekvapený výraz

,,Takže hovoríš....že mi Jimin klamal? A to si myslíš že ti uverím? Aj keď....nemal na sebe žiadne otisky zubov..."

,,Veď vravím že klamal. A aj keď mi neveríte, ja viem svoju pravdu. A nikdy by som ho nenapadol. Nechcem ešte zomrieť. Som ešte moc mladý" pretočil som očami a v hlave som zabíjal toho poondiateho krpatého spratka všetkými možnými spôsobmi

,,Aký si veselý.. na to čo sa ti stalo" nahodil vážne strašidelný výraz, až som prehltol naprázdno (na čo ja zase myslím?...ach. Dobre. Ideme pokračovať!)

Musí mi to stále pripomínať?

,,Asi bude najlepšie keď teraz sklapneš, a pôjdeme sa sprchovať" vraždil ma pohľadom. Prikývol som

,,My? Vy...idete so mnou?" Pozeral som naňho vystrašeným pohľadom, a modlil som sa, nech povie nie

,,Isteže" prikývol ,, Snáď by som ťa nenechal sprchovať sa samého" uškrnul sa, a zobral ma do sprchového kúta v svadobnom štýle.

Otvoril dvere od kúta a položil ma na studené kachličky. Prekvapene som vykríkol keď na mňa pustil ľadovú vodu. Ja tu mrznem a on sa my smeje! Prisámbohu chce zomrieť!

Keď sa dosmial, tak pustil teplú vodu a osprchoval mi telo. Slastne som vydýchol nad prúdom teplej vody, ktorá dopadala na moju pokožku. Keď sa voda dostala na miesto, na ktorom mi to nebolo príjemné, tak som zasyčal. Chytil som Chanyeolovu ruku v ktorej mal sprchovú hlavicu a dal som ju ďalej od môjho tela

,,Čo je? To sa nechceš osprchovať?" Zdvihol obočie a potom ma zmrazil pohľadom

,,Nie ja len....bolí to" zvesil som hlavu. Teraz určite odpovie niečo odporné. Som si stopercentne istý

,,Dobre. Budem jemnejší" odvetil prívetivým hlasom. Čo sa mu stalo?!? Udrel sa do hlavy alebo čo?

Zaskočeným pohľadom som sa na neho pozrel, ale potom som prikývol. Otočil si ma k sebe chrbtom, a začal mi umývať chrbát. Keď s ním bol hotový, tak sa posúval nižšie a nižšie. Keď už bol skoro pri ranenom mieste, tak som ho zastavil. Pohladil ma po vlasoch aby ma ubezpečil. Nadýchol som sa a prikývol.

Začal mi to tam čistiť, a ja som zatiaľ plakal. Neskutočne to štípalo

,,Hotovo" oddialil sa odo mňa a začal sa umývať. Prikývol som

,,Ďakujem" povedal som zahanbene a uplakane. Slzy som si zotrel uterákom a chcel som odísť do izby. Ale Chanyeol sa mi postavil do cesty

,,Kam si myslíš že ideš? Kým ti nepoviem, tak nikam nepôjdeš!" Zavrčal a oddialil ma od dverí.

Povzdychol som si, ale prikývol. Spokojne sa usmial a umýval sa ďalej. Čakal som kým bude hotový, a skoro som tam zamrzol. Po chvíli odložil sprchovú hlavicu, a otočil sa na mňa.

Urobil som krok ku dverám a vyšiel som von. Chytil som uterák do ruky a osušil som sa. To isté urobil Chanyeol, a spolu sme sa vrátili do izby. Chanyeol mi hodil svoje tričko s tým, že si ho mám obliecť. Neváhal som a prezliekol som sa. Prečo je teraz taký milý? Je to tým že si uvedomil že mi ublížil? Alebo niečo chystá?

Keď sa prezliekol, tak si ľahol na posteľ a hlavu si podoprel rukou

,,Budeš tam ešte dlho sedieť? Poď si ľahnúť" prikázal mi, a tak som si šiel ku nemu pomaly ľahnúť.

Keď som už bol vedľa neho, tak si sadol. Sadol som si tiež, a čakal som čo bude ďalej. Uškrnul sa na mňa, a chytil ma za vlasy. Zasyčal som a pozrel som sa mu do očí. Hlavu mi nasmeroval medzi jeho nohy a uškrnul sa

,,Tvoj pán by niečo chcel..."

Ajaj 😱 čo asi bude ďalej? Splní Baekhyun jeho želanie?😏 Alebo sa niečo pokazí?😏