Niečo pre moje úchylné dušičky 😏

___________________________________________
,,čo tu do pekla robíš?!?"
___________________________________________

Baekhyun

Ihneď som sa otočil za mne nepríjemným hlasom ktorý nenávidím

,,J-ja som len-"

,,Čo ty?!? Čo tu vlastne robíš?!? Nemal si len upratať pivnicu?!? A ako si toto našiel?!? Nemáš tu čo robiť!" Prišiel ku výkladu a víno dal do pôvodnej polohy

,,J-ja...zatočila sa mi hlava a-a tak som sa niečoho chytil a ono to tak ostalo...a-a cítil som chlad a tak som to tu preskúmal-" nestihol som dohovoriť a znova mi skočil do reči

,,Nemáš tu čo hľadať! Mal si proste odísť!" Na krku mu až navreli žily od nervov, a jeho tmavá farba očí bola ešte tmavšia ako obvykle.

Mal som strach sa čo i len pohnúť. Nie to ešte niečo hovoriť

,,Ako som mal asi tak odísť..." Zamrmlal som si popod nos a pretočil som očami. Toto by som si vôbec nemal dovoliť ale urobil som to

,,Čo si povedal?!?" Zavrčal ako pes až som poskočil. Prišiel ku mne a chytil ma za zápästie.

Tvárou sa priblížil blízko k tej mojej, a začal mi drtiť zápästie. Zasyčal som od bolesti a sklonil som hlavu. Jimin sa na mojej bolesti iba uškrnul

,,O-ospravedlňujem sa"

Ledva som to zo seba dostal a snažil som sa vymaniť z jeho zovretia

,,Ešte že tak" odfrkol a hodil ma na zem.

Ako som dopadol na studenú zem, tak som sa otriasol od zimy. Chcel som sa postaviť, ale skôr ako som to stihol urobiť ma zdvihol za golier trička

,,Mal by som ťa za toto potrestať...ale tak no. Na to je tu Chanyeol. Čo asi povie keď ťa k nemu privediem? A čo ti asi tak spraví keď mu poviem že si tu sliedil?"

Nahodil zábavný výraz a mne sa rozšírili oči. Toto nie. Nie! To nesmie!

,,N-nie prosím! To nesmieš!" Nariekal som ako malé dieťa ktorému mama vzala sladkosť

,,Ale áno Baekhyunie. Aspoň sa zabavím. A kto vie? Možno mi ťa predhodí ako tvoj trest. A to nechceš. Týždeň by si sa nepostavil na tie tvoje malinké nožičky" uškrnul sa a potom mikol plecami.

Že toto nepovedal? Nepovedal to...že nie? To by Chanyeol neurobil. Určite nie.

Začal ma ťahať za zápästie hore schodami, a moje srdce bilo ako splašené. On to naozaj urobí! Snažil som sa mu utiecť, ale nedarilo sa mi to. Ja tam nechcem ísť!

,,Prestaň sa vzpierať! Inak tam ani nemusíme ísť!" Uľavilo sa mi ale to len na chvíľu ,,ale pôjdeme ku mne do izby" uškrnul sa a ja som naňho vylalil oči.

To nepovedal! Ako môže existovať niekto takýto úchylný?!? Existuje na to odpoveď? Asi nie.

Po chvíli sme už stáli pred tými strašidelnými dverami. Dobre Baekhyun...nádych, výdych a kľud. To zvládneš.

Jimin so mnou vstúpil dovnútra ako veľká voda a ani nezaklopal. Zavrel za nami dvere a surovo ma hodil na zem. Sikol som bolesťou keďže som pristál na koberci, ktorý ma poškriabal na kolenách a lakťoch

,,Čo tu chceš Jimin? Znova si stratil svojho macka Eugena?"

Chanyeol zdvihol obočie a odložil pero na stôl. Svoje oči namieril na mňa, a hneď ako ma videl si povzdychol

,,A že vraj je bezproblémový..." Začaa si niečo mrmlať popod nos a zabíjal ma pohľadom

,,Nie nestratil som ho Chany" Jimin sa sarkasticky usmial a pohľadom zakotvil na mňa ,,ale tento tu sa nám nejako stratil v pivnici a ocitol sa niekde kde nemal"

Vypúlil som oči a otočil som sa naňho. Zákerne sa na mňa usmial a tak som sa pozrel na Chanyeola. Jeho chladný výraz ma prinútil na sucho polknúť. Zimomriavky som mal skoro až na zadku. Až teraz som pocítil strach. Po prvýkrát od kedy som tu. Ehm...od dneska som tu a tento deň ešte stále kurnik neskončil. Šťastie mi nepraje

,,No tak mi už konečne povedz čo sa stalo" Chanyeol zavrčal a Jimin mu všetko povedal.

Rozprávali sa medzi sebou akoby som tam nebol. Stále som sedel na zemi na zadku a opieral som sa rukami za mnou. Kvôli strachu som dýchal nepravidelne a pohľadom som skákal z Jimina na Chanyeola. Neskutočne sa bojím trestu ktorý dostanem. Ale ja kurva nemôžem za to čo sa stalo! Nemali ma tam posielať! Mali tam poslať iného otroka!

Ani som sa nezazdal a Jimin už bol preč. Pozrel som sa na Chanyeola a nasucho som prehltol

,,Pane ja-"

,,Žiadne pane! Nemal si tam chodiť! Kde som ťa poslal?!? Do pivnice! Upratať! A nie to tam skúmať! Trest ťa neminie"

Mal chladný výraz a ja som sa začal triasť. Až teraz sa naozaj bojím. Chytil ma za zápästie a ťahal ma von z jeho pracovne. Kde ideme? Rýchlym krokom sme sa dostali do nejakej izby. Zavrel a potom ihneď zamkol za sebou dvere. Hodil ma na posteľ. Vyliezol tam za mnou a ani som sa nenazdal, a už som mal spútané ruky na konci postele.

Že nejde urobiť to čo si myslím?

Keď mi spútal ruky, tak ma skoro privalil. Tvar mal blízko mojej a pozeral mi do očí. V tých jeho som videl hnev zmiešaný s chtíčom

,,J-ja ja som nechcel...prosím nerobte to! Ja to už nikdy neurobím!" V očiach ma zaštípali slzy, ale nechcel som plakať. Jeho jediná reakcia bol úškrn. V očiach mal iba chtič. Nič iné. Žiadna ľútosť

,,Bol si niekde, kde si nemal byť. Si moja hračka Baekhyun. A ja som tvoj pán. A hračka urobila niečo zlé takže ju čaká trest"

,,Prosím n-"

,,Neboj sa. Bude sa ti to páčiť. Len buď dobrý chlapec a nevzpieraj sa. Týmto si to urobíš ešte ťažšie"

Zašepkal a vrhol sa mi na pery. Tie svoje som zavrel a nehodlal som ich otvoriť. Ako som povedal. Nikdy sa mu nepodvolím.

Chcel sa mi prebiť jazykom do úst. Ale ako zistil že to nedosiahne, tak zavrčal a odpojil sa odo mňa. Ihneď som využil situáciu a chcel som sa nadýchnuť. Ale nestihol som. Jazykom sa mi znova skúsil prebiť do úst a podarilo sa mu to. Skúmal moje ústa. Chcelo sa mi vracať. Vážne.

Jeho jazyk skoro putoval do môjho žalúdka. Naozaj mi nebolo najlepšie. Najradšej by som teraz ušiel niekde, kde by ma nenašiel. Ale bohužiaľ sa to nedá

,,Prestaň sa vzpierať!" Zavrčal a dal mi facku. Musím uznať že má silu

,,Ja to nechcem! Prosím nerobte to!"

,,Buď ticho! Nikdy sa ťa nepýtal na názor!"

Sklonil sa mi ku krku a obsypával ho bozkami. Hádzal som nohami a snažil som sa ho kopnúť. Neúspešne.

Mokrou cestičkou putoval od krku až ku kľúčnej kosti, a od nej až ku môjmu slabému miestu pri uchu. Slzy si našli cestu von, a putovali až ku krku, kde pristáli na Chanyeolovej tvári. Zrak zdvihol ku mojim očiam

,,Vieš o tom že ma vzrušuješ? Len tým ako sa vzpieraš a plačeš. Noták neplač"

Jazykom mi zlízal slzy a pokračoval vo svojej činnosti

,,Prosím n-nie! Ne-nechcem to! Prosím zľutujte sa!"

Iba sa zasmial a tak som plakal ďalej. Kvôli plaču som skoro ani nemohol dýchať. Nechcem to takto! Je to moje poprvé!

Rukami mi roztrhol tričko ktoré som mal na sebe. Už sú z neho iba kúsky. Od krku ma začal bozkávať na hrudi, až sa dostal ku mojim bradavkám. Jazykom mi začal krúžiť okolo bradaviek, a potom sa znova vrátil k môjmu krku. Zahryzol mi do ľaľôčika a mnou trhlo

,,Ale noták. Nehovor že sa ti to nepáči" zašepkal mi do ucha nadržaným tónom a mne sa prevrátil žalúdok na druhú svetovú stranu

,,Nie nepáči! Prestaň!" Zakričal som a pozrel som sa mu do očí. Oči mu ešte viac potemneli. Dych sa mi zadrhol až niekde v krku, a srdce mi na chvíľu prestalo pracovať.

Na líci som pocítil pálivú bolesť. On mi dal facku! Druhú! Čo je zlé na tom že to nechcem?!? Že sa vzpieram?

,,Nebuď drzý! Zapamätaj si kde je tvoje miesto! Si len hračka. Obyčajný človek. Vieš kto som do pekla ja?!?" Zvrieskol mi do tváre až mnou trhlo. Myslím, že som ho poriadne naštval

,,Prepáčte" šepol som, a on sa uškrnul

,,Keď ti to je jasné, tak môžeme pokračovať" zase ten jeho nadržaný tón. Jak ja ho neznášam!

,,Prosím-"

,,Čo som ti povedal?!? Buď ticho! Inak budeš mať ešte horší trest než je tento. A už viem aký ti dám nabudúce trest. Čo tak ťa trochu požičiat Jiminovi? Ten ťa takto šetriť nebude" Zavrčal a ja som vypúlil oči.

Toto by neurobil! Že nie?

Bozkami putoval až ku môjmu lemu nohavíc. Palcami chytil len nohavíc a mučivým tempom ich sťahoval dole. Keď už boli dole úplne, tak mi začal bozkávať stehná. Najprv ľavé, potom pravé.

Vrátil sa k mojim perám a pobozkal ma. Surovo vnikol jazykom dovnútra a bozkával ma. Bozky som mu neoplácal, čo ho asi naštvalo. Chytil ma za vlasy a potiahol nimi dohora. Sikol som bolesťou a on ma znova začal bozkávať. Aj tak som mu bozky neoplácal. Nechcel som to. Nemôže to pochopiť?

Odtrhol sa odo mňa a konečne som sa mohol nadýchnuť

,,Prosím pane! Ja...ja...urobím čokoľvek! Len ma prosím nechajte!" Plakal som a prosil. Ale ani to ho nedonútilo zmeniť názor.

Roztrhol mi boxerky a vnikol do mňa jedným prstom. Zakričal som bolesťou a prehol som sa v chrbte. Zhlboka som dýchal a nové slzy si našli cestu von. Začal ním pohybovať von a dnu. Hneď na to pridal ďalší, a po chvíli ďalší. Už boli vo mne tri prsty. Pohyboval nimi dnu a von, a čím ďalej tým viac to bolelo.

Stále som plakal a nemohol som dýchať kvôli plaču. Neverím že toto naozaj dokáže urobiť. Takto mi ublížiť...a to som si myslel že to bude konečne niekto normálny

,,P-p-prosím p-p-prestaňte!" Už som nevládal ani rozprávať z toľkého plaču

,,Pšššt buď ticho" šepol a znova ma pobozkal. Bozky som mu neoplácal. Nevládal som. A to je len začiatok.

Vytiahol zo mňa prsty a oblízol ich

,,Hmm chutíš docela dobre" uškrnul sa a ja som sa skoro pozvracal. Je nechutný! Nech už prestane!

Odtiahol sa odo mňa a po niečo sa natiahol. Bola to nejaká fľaštička. Nehovor mi že...nie....to nemôže byť...

Trochu si nalial na ruku, a tú nasmeroval na môj vstup. Niečo mi tam dal, a hneď na to sa vyzliekol. Musím povedať, že má kurva dobrú postavu! Dal si dole boxerky a ja som mal výhľad na jeho nie príliš malé prirodzenie

,,Nemusíš si ma tak okato prezerať Baekhyunie" zavrnel mi do ucha a začal ma znova bozkávať.

Pri mojom vstupe som cítil niečo veľké. Nie! Len to prosím nie! Krúžil mi tým okolo vstupu. Začal ma drsnejšie bozkávať a hneď na to som zacítil tú najhoršiu bolesť v dejinách ľudstva. Chanyeol ma prestal bozkávať, a hlavu si dal medzi môj krk ku uchu. Ako do mňa celý vstúpil, tak mi zavzdychal do ucha

,,Prosím nie" zašepkal som a začal som nanovo plakať.

Začal do mňa surovo prirážať a ja som len plakal a kričal od bolesti. Ako moc si prajem aby som odpadol a už nikdy sa nezobudil. Jeho rukami putoval od mojich bokov, až k mojim nohám. Nohy mi vyzdvihol na jeho ramená, a pozrel sa mi do očí. V tých jeho bola vidieť iba vášeň. A v tých mojich? Bolesť. Znechutenie a bolesť.

Uškrnul sa a začal do mňa znova šialene rýchlo prirážať. Pri každom príraze som plakal viac a viac. Chanyeol vzdychal a ja som len plakal a čakal kedy sa to skončí. Už na ňom bolo vidieť že bude, a tak mi chytil penis do jeho rúk, a začal nimi prechádzať hore a dole. Nič mi nerobilo dobre. Znova ma priľahol a začal ma bozkávať. Cítil som že už budem, a tak sa aj stalo. Urobil som sa aj keď som nič necítil. A Chanyeol? Ešte chvíľu prirážal a po čase sa urobil aj on.

Celý udýchaný si Chanyeol ľahol za mňa. Objal ma okolo pása a hryzal ma do ucha

,,Toto bol tvoj trest. A to ešte nebolo nič. Aké máš z toho pocity?" Zavrnel mi do ucha a mne sa znova zdvihol žalúdok

,,Že vás nenávidím. A nikdy vám to neodpustím" odvetil som bolestivo a vymanil som sa z jeho zovretia.

Znova si ma k sebe pritiahol, a nahol sa k môjmu uchu

,,Ja nepotrebujem odpustenie. Ty mi patríš"...

Taaaak ...ehm.....do čoho sa nám to tu znova Baekhyunie dostal?😱 Myslíte že sa Chanyeol zmení? Alebo sa to len zhorší? Ospravedlňujem sa za chyby