Prišiel som do izby a zavrel som za sebou dvere. Tak strašne sa mi nič nechce robiť. Som taký unavený. Asi si poviete z čoho, no ja vážne netuším. Hodil som sa na posteľ ako vrece zemiakov a pozeral som na strop. Tak tmavý....

Moje myšlienky zase poputovali až k Jiminovi. Hrozí mi niečo keď Chanyeol nieje doma? Mám sa čoho báť? Je až taký úchylný a odporný ako sa na prvý pohľad zdá? Možno som ho zle odhadol. Kto vie. Ja o vlku...

A vtedy som počul Jiminov hlas. On si vážne pospevuje? Naozaj? A to som si myslel že som tu jediný ktorý toto robí keď je sám. Do izby mi vtrhol ako víchor a pozrel sa na mňa

,,Chanyeol ťa volá k sebe do pracovne. Máš ísť robiť svoju robotu a nie ležať"

Opieral sa o dvere ako najväčší leňoch sveta a potichu zavrčal. Zdvihol som obočie ale na nič som sa nepýtal. Zavrel som oči a vydýchol som si

,,Ale teraz nie potom. Nechci aby som ťa dostal z tej postele sám"

Očkom som naňho pozrel a hneď som to oľutoval. Prezeral si ma odporný úškrnom a zahryzol si do pery. Behom sekundy som bol von na chodbe na ceste do jeho pracovne. To som zvedavý čo zase vymyslel. Chodbou sa rozliehali moje a Jiminové kroky. O áno! Ten blonďavý obor musel ísť so mnou! Ako inak! To si akože myslí že by som ušiel? Veď nemám šancu!

,,Ideš pomalšie než slimák na vozíku! Zrýchli trochu!"

Jimin do mňa strčil a sám išiel pomalým krokom. Keď mne sa tam tak nechce ísť! Kto vie čo zasa chce. Mne sa nechce mu znova ukladať nejaké papiere podľa abecedy! Arghhh!

Moje telo sa zastavilo pred jeho ťažkými dverami. Roztrasenými rukami som uchopil kľučku a pohol ňou. Dvere sa začali pomaly otvárať a ja som vstúpil. Jimin niekde odišiel. Za čo som rád. Je mi nesympatický.

,,Volali ste ma pane?" Sadol som si na stoličku oproti nemu a pozrel som sa mu do očí. Má ich také pekné. Nie nemá! Fuj Baekhyun! Fuj! Hanbi sa!

,,Áno volal som ťa Baekhyun. Potrebujem aby si šiel niečo urobiť do pivnice. Je tam neporiadok a potrebujem tam upratať"

Pozrel sa do papierov a ja som iba prikývol. Začal sa prehrabávať v skrinkach ktoré boli vedľa stola. Zatiaľ čo on hľadal, tak ja som sa tu trochu obzeral. Typická pracovňa. Stôl kde sedí, za ním skrine a police s papiermi všetkého druhu, a po pravej strane... knižnica. Knižnica! Jak ja milujem knihy! Na tvári sa mi vytvoril úsmev a postavil som sa zo stoličky. Bolo mi jedno či je Chanyeol tu alebo nie, ale ja proste musím ísť k tým knihám! Moje nohy zastavili pri knihách, ktorých tam bolo dosť veľa. Bruškami prstov som prechádzal po chrbte kníh, a čítal som si názvy. Jedna ma zaujala a tak som na nej zastal. Chcel som si ju vziať ale zaváhal som

Môžem si ju zobrať? Nebudem mať trest za to že som sa neopýtal? Pre istotu som ruku stiahol k telu, a úsmev z tváre mi zmizol. Ako moc rád by som si ju prečítal! Ale bojím sa že Chanyeol bude kvôli tomu vyvádzať. Mal som aj horších pánov. Ale nechcem o tom nejako hovoriť, a nie ešte spomínať

,,Keď sa ti páči tak si ju môžeš zobrať"

Počul som vedľa seba hlas, a tak som sa otočil

,,Naozaj?"

Prezrel som si ho, ale nenašiel som nič čo by hovorilo že klamal

,,Naozaj. Ja ich aj tak nečítam. Keď ti to zdvihne náladu tak v poriadku. Pár si ich vezmi. Ale nepoškoď ich! Majú pre mňa dosť veľkú cenu.."

Poslednú vetu zašepkal a do ruky mi strčil nejaký kľúčik. Kľúčik som si prezrel a dal som si ho do vrecka. Knížky som si vzal do ruky a šiel som ku dverám. Otvoril som si a ešte som sa otočil na Chanyeola

,,Ďakujem" pípol som a odišiel.

Neviem či mi odpovedal, ale netrápi ma to. S úsmevom na tvári som si šiel do izby odložiť knihy. Cez škáru vo dverách som ich hodil na posteľ a otočil som sa na odchod. Mám ísť predsa do tej pivnice. Ach...

Z kuchyne som vzal metlu a nejaké veci na upratovanie, a otvoril som dvere v kuchyni. V kuchyni sú ďalšie dvere ktoré vedú do pivnice aby bolo jasné. Otvoril som ich a rukou som nahmatal spínač. Zapol som ho a zasvietilo sa tu svetlo. Myslel som si že tu bude všade tma a nebude tu toľko vína. Veď normálna pivnica tu police s vínami nemá nie?

A nieje tu ani taká zima na to že je to tu skoro pod zemou. Predo mnou boli kamenné schody ktoré viedli do takzvanej pivnice. Pomalým krokom som šiel dole a prezeral som sa. Bolo to tu ako jedno veľké bludisko! Všade sú tu police na ktorých sú vína. Je to tu obrovské!

Z môjho premýšľania ma vytiahla moja hlava s tým, že by som mal začať niečo robiť. Nechcem dostať trest za to, že som pomalý a nezačal som to robiť hneď. S metlou v ruke som začal zametať hneď od schodov. Toto bude na dlho. S veľkým bordelom pod metlou som šiel až niekde neviem kde. Už som sa tu asi aj stratil. Čím ďalej som šiel, tým viac strašidelné to tu bolo. Zistil som že sú tu aj stoly. Ale asi len jeden na začiatku pivnice, a druhý na konci. Pretože som našiel zatiaľ iba jeden. Zistil som že tu majú aj nejaké veci na jedenie. Našiel som tu aj police kde boli nejaké džemy a kompóty. Boli tu aj vrecia so zemiakmi. Tie som uložil viac tak, aby nerobil bordel, a tie kompóty som pretriedil. Tie čo už neboli dobré, ale boli staré, som vyhodil, a tie dobré som tam nechal.

Celý upotený som si sadol za stôl, ktorý som zhodou náhod našiel asi tak pred polhodinou. Hlavu som si dal na ruky, a ležal som na stole. Ja nevládzem! Som tak strašne unavený! Chcem spať! Skoro som na tom stole zaspal, nebyť mojej hlavy. Znova otravuje. Stále mám v hlave to, že keď toto nedokončím, tak dostanem trest. A ja oňho vážne nestojím. S celým boľavým telom som sa postavil a vzal som tú blbosť na prach. Začal som utierať prach na policiach, keď ma zrazu zatackalo. Rýchlo som sa chytil poličky aby som to ustál. Ale toto ma prekvapilo najviac. Jedno víno za ktoré som sa chytil sa pohlo dopredu, a tak aj ostalo. Ale cítil som chlad. Urobil som otočku okolo svojej osi, a pohľadom som zastal na dverách. Čo je divné, keďže tu žiadne iné dvere pred chvíľou neboli.

Moja zvedavosť mi nedala, a tak som musel ísť ku tým dverám bližšie. Keď som bol pri nich, tak tam bola tma. S trasľavou rukou som skúsil nahmatať vypínač. A aj sa podarilo. Nejako som zasvietil a pozrel som sa dnu. Izba. Tmavá izba zladená do čierna. Skôr by som povedal že je to dievčenská izba. Bolo to tu pekné. Prezeral som si to tu, keď som zacítil na sebe pohľad

,,Čo tu do pekla robíš?!?"