5. Detinské chovanie

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

~Baekhyun~

On je taký úchyl! Nenávidím úchylov! Kde som sa to pre boha ocitol? A to som si myslel že si ma kúpil nejaký v pohode chlap. Ale nieee. Musel si ma kúpiť tento divný a zároveň brutálne sexy Chanyeol. Arghhh! Po tej našej malej potičke, som odišiel do izby sa osprchovať. Prišiel som do kúpeľne kde som sa vyzliekol a vliezol som si pod teplú sprchu. Horúca voda mi stekala po mojom útlom tele, a ja som sa cítil konečne voľný. Teda....dovtedy, dokým na mňa nezačal volať Chanyeol. Rýchlosťou blesku som sa umyl a obliekol. Rozčesal som si vlasy a vyšiel som z izby. Rýchlym krokom som sa dostal až k jeho kancelárii, kde som zaklopal na dvere a čakal som na odpoveď

,,Ďalej" ticho pretklo slovo, ktoré mi dalo povolenie ísť dnu ,,potrebujete niečo pane?" Oslovovať niekoho slovom "pane" mi prišlo veľmi ponižujúce. Ako veľmi chcem žiť normálny a nudný život s rodičmi. Ach...

,,Áno potrebujem. Potrebujem aby si mi upratal tamtú skriňu za mnou" povedal to nezaujato a stále pozeral do nejakého papiera. Veď tá skriňa je plná vecí! Sú tam všelijaké papiere a zložky len tak hodené. Veď to budem upratovať do rána! Keby mi za to aspoň platil!

,,Dobre" pípol som a šiel som ku skrini. No...skôr ku veľkej poličke.

,,A aby si sa nenudil, tak tie zložky zoraď podľa abecedy, a tie listy podľa dátumu" uškrnul sa a prezeral si ma. Otočil som sa mu chrbtom a nahodil som výraz ala ""robíš si srandu?"

Zložky som si položil na zem, a upratal som si ich podľa abedecy. Keď som to mal hotové, tak som začal obálkami. Na každej obálke bol deň a rok, kedy to prišlo a kedy sa to odoslalo. Listy mi trvali trochu viac času, ale dal som to. Kto by nechcel mať takého otroka ako som ja? Sexy, šarmantný, krásny, milý, láskavý, stále vysmiaty....jasné že by ma každý chcel! Veď ja som Baekhyun! Najroztomilejší chlapec v celom Soule! A nie že nie!

,,Pane" otočil som sa naňho ,,áno?" Nadvihol obočie a ja som sa usmial ,,už to mám hotové" stále usmievajúci sa, som mu to oznámil a on si to prezrel. Zamyslene si to prezeral, a hľadal nejakú chybu ktorá tam jasné že nebola. Veď som to robil ja. Najlepší a najkrajší Baekhyunie na svete!

,,Hmm....musím uznať....že lepšie mi to ešte nikto neupratal" prikývol hlavou a otočil sa na mňa. Nakoniec sa na mňa aj usmial a vrátil sa k svojej práci. Musím povedať, že mu úsmev neskutočne sekne. Mal by sa viac usmievať.

Ja aj keď som to mal akokoľvek ťažké, tak som sa usmieval. Aj cez tú najväčšiu bolesť mi stále ostal úsmev na tvári. A nikdy sa nevzdám aj keby mi niekto držal zbraň pri hlave. Proste nikdy

,,Môžeš sa vrátiť tam skadiaľ si prišiel Baekhyun. Teraz už tvoju prácu nepotrebujem. Keby som niečo potreboval, tak si ťa zavolám" usmial sa na mňa a ja som mu úsmev opätoval. Konečne je ku mne milší. Žeby si vybil nervy keď ma udrel? Možno že áno. Ale teraz nad tým rozmýšľať nebudem. Zbytočne zlé spomienky.

Pomalým krokom som šiel do kuchyne v úmysle niečo navariť. Určite tam bude niečo čo treba spraviť. A ja budem ten, ktorý to urobí na jednotku! Otvoril som veľké mohutné dvere, a vstúpil som dnu. Znova som ucítil tú úžasnú vôňu kuchyne. Milujem to. Na to že je to zámok, tak je tu dosť poriadok. Veď ja tu nemám čo robiť! Ale keď som uvidel linku a sporák, tak som tam proste musel ísť! Pre mňa je kuchyňa miesto kde si môžem oddýchnuť od všetkých tých každodenných starostí a problémov. Nasal som vôňu kuchyne a otvoril som chladničku. Čo uvarím? Je tu toho toľko na výber. Bože. Ja som komplikovaná osoba! Čo mám rád ako jedlo? Ktoré je moje najobľúbenejšie?

Už som na tom asi fakt zle, keď už neviem ani čo mám rád. Teda Baekhyun....tlieskam ti. Ty si teda úžasný. Ehm ehm...irónia. Jak ja ju milujem! Po čase som na niečo prišiel. Uvarím si Perkelt! Ja som hlavička! Aspoň sa najem ja, a aj Chanyeol. Pripravil som si veci na jedlo, a začal som variť. Kým sa robila omáčka, tak som dal do pariaceho stroja mäso. Keď bolo hotové, tak som ho roztrhal na malé kúsky a hodil som ho do omáčky. Omáčku som po čase zahustil a nechal dovariť. Keď bola hotová, tak som si šiel nabrať do misky, ale z chodby som počul hlasy. Dosť známe hlasy

,,Veď hej. On je dosť šikovný chalan. Len ma štve to, aký je odvážny aj keď ma vidí zúriaceho" zasmial sa prvý hlas. Ten hlas som poznal. Chanyeol. Má taký krásny smiech....nie! Baekhyun prestaň! Nemôžeš na toto myslieť! Nie! Fuj to! To je fuj! ,,On bude ešte tvrdý oriešok. Keď chceš, tak ho môžem dať do parády" počul som zasa druhy hlas. Ou...nie. Len on nie! Tak bastard tu je zase! On...to je Jimin. Čo ak mi zase niečo urobí? Ale kdeže! Veď je pri ňom Chanyeol. Dúfam...

,,Na to priam zabudni Jiminie" Chanyeol sa zasmial a ja som si vydýchol. Chválabohu ,,si zlý Chanyeol. Musí chutiť vynikajúco" Jimin sa uchechtol a počul som pľasknutie. Tak sa mi zdá, že Jimin dostal pohlavok od môjho záchrancu. Tak mu treba ,,cítiš tú vôňu Jimin?" Chanyeol povedal zasnene, a o pár sekúnd obidvaja vbehli do môjho raja zvaný kuchyňa ,,perkeeeelt" obidvaja skríkli a ja som sa musel zasmiať. Ako deti...ach. Stále sa správajú ako deti. Je to rozkošné. Nie! Nieje to rozkošné! Baekhyun ty jedno malé decko! Fuj to!

,,Dáte si?" Opýtal som sa a obidvaja už sedeli za stolom ,,ja si dám prvý!" Skríkol Chany a Jimin potom tiež ,,nie! Ja budem mať prvý!" A takto sa tam dohadovali obidvaja asi dvadsať minút. Tento deň je zatiaľ v pohode. Až na ten útok Jimina samozrejme. Všetko išlo zatiaľ ako po masle. Kým sa oni dvaja hádali že kto bude mať prvý, tak som im dal plné misky jedla, a ja som už jedol tiež. Všimli si to až po čase a začali jesť. Do piatich minút boli misky prázdne ,

,daj mi ešte jednu porciu Baekhyun" obidvaja mi dali misky a ja som im nabral. Znova to hltali akoby nejedli celý týždeň

,,Pane, ja idem teraz do izby. Mám tam ešte nejakú prácu a potom veľa ďalšieho" oznámil som mu a Jimin sa na nás úchylne uškrnul

,,Nechceš mu ísť s tým pomôcť Chany?" Jimin sa na Chanyeola uškrnul a potom sa obaja rozosmiali ,,nie nechcem Jimin. Ako si to vedel?" Povedal pomedzi smiech a potom ďalej jedol.

Na mňa iba kývol hlavou a to bol pre mňa fajront. Odišiel som z kuchyne, a mal som namierené do mojej izby....























Pokračovanie nabudúce 😚

Dneska som sa nudila a tak som si povedala že napíšem ďalšiu kapitolu. Veď prečo nie?:-D páčila sa vám? Čo na ňu hovoríte?

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro