~Baekhyun~

,,Čo som zasa urobil Chanyeol?" Spomínaný Jimin sa nevinne ale aj provokatérsky usmial a bol mi otočený chrbtom.

,,Že čo si urobil?!? Dotýkal si sa toho čo je moje! To si urobil!" Chanyeol začal vrieskať a ja som sa začal báť. Za tie roky som sa naučil že sa nemám miešať do niečoho, do čoho mi nič nieje. Pozeral som na scénu predo mnou a radšej som bol ticho.

,,Aiiiish Chanyeol. Robíš z toho takú strašnú drámu až to bolí. Veď mu nič nieje. Iba sme sa spoznávali. Že Baekhyun?" Opýtal sa a uškrnul sa. Otočil sa na mňa a pozeral na mňa pohľadom ala "skús povedať pravdu a zabijem ťa" takže som radšej bol ticho.

,,Čo ti urobil?" Zavrčal Chanyeol a pozrel sa na mňa ,,Jeho sa báť nemusíš. Aj tak je už na odchode. Že Jimin?" Pozrel sa na Jimina a ten prevrátil očami ,,iste" zamrmlal a šuchtavým krokom šiel ku dverám. Ešte sa otočil našim smerom ,,ešte sa uvidíme Baekhyunie" uškrnul sa a odišiel.

,,Už mi povieš čo sa stalo?" Zdvihol obočie a ja som začal byť nervózny. Kebyže poviem pravdu....nehrozí mi nič? ,,Ehm...ehm...o-on m-ma začal b-bozkávať" zašepkal som a Chanyeol udrel rukou do steny tak silno, že trochu omietky opadlo na zem.

,,Ja toho-" nestihol ani dohovoriť a ja som mu skočil do reči ,,pane....to nič nieje. Som v poriadku. Nemusíte to riešiť" mal som zvesenú hlavu a mrmlal som tak potichu, že pochybujem že ma bolo počuť

,,On sa ťa dotkol! Už som mu stokrát hovoril nech sa nedotýka mojich otrokov! Už som to riešil toľkokrát, že som to po pätnástom pokuse prestal počítať" zvalil sa na stoličku a hlavu si podoprel rukou. Po pätnástom pokuse? To je Jimin až taký neznesiteľný? Musím sa mu vyhýbať pokiaľ nechcem mať problémy.

,,Dones mi čaj" povzdychol si, a ja som sa otočil ku linke.

Zobral som pohár do ktorého som dal vrecúško pomarančového džúsu a lyžičku. Dal som variť vodu do kánvice, a zatiaľ som hľadal cukor. Ešte stále sa mi triasli ruky kvôli Jiminovi. Čo ak raz budem niekde sám a on ma prepadne? Žije tu v tomto sídle alebo nie? Mám sa báť vyjsť z izby? Môj tok myšlienok prerušil zvuk kánvice, ktorá oznamovala že už je hotová voda. Zalial som čaj, do ktorého som dal cukor a odniesol som ho Chanyeolovi. Otočil som sa znova ku linke, v úmysle doumývať ten riad ktorý bol v dreze. Na žinku som si dal Jar a začal som umývať. Už som to mal skoro hotové, a ostal mi iba jeden sklenený pohár. Ten som doumýval a chcel som ho dať do skrinky.

Ale to by som nebol ja, kebyže mi ten pohár nespadne. Zhíkol som, keď pohár dopadol na zem a rozbil sa. Otočil som sa k Chanyeolovi a chcel som sa ospravedlniť. Ale zastavili ma jeho oči ktoré sa pozerali na môj porezaný palec. Chcel som si to ošetriť, ale stále som pozeral Chanyeolovi do očí. Už neboli hnedé ako zvyčajne....ale červené. Prebodávali môj palec pohľadom, a mne to už nebolo príjemné. Vstal som v úmysle odísť a ošetriť si to v izbe, ale akonáhle som sa postavil, tak sa postavil aj Chanyeol. Nedával som tomu veľkú pozornosť a palec som si namočil do vody. Osušil som ho a dal som si leukoplast. Otočil som sa a chcel som odísť keďže už mám dokončenú robotu v kuchyni. Ale zastavil ma Chanyeol ktorý mi chytil zápästie kde som mal leukoplast.

,,P-pane?" Zamrmlal som so strachom a on sa mi stále pozeral na palec. A jeho oči boli stále červené. Dosť ma to vydesilo keďže mi chytil ruku a začal si ju dávať bližšie k jeho tvári. Zrýchlene som dýchal a snažil som sa od neho dostať. Ale neúspešne. Keď už bola moja ruka pred jeho nosom, tak zvesil hlavu a začal vrčať. Čo to s ním je?!? Zbláznil sa??? Čo je zač?

,,P-pane č-čo-" nestihol som sa vykoktať ,,pššššt Baekhyun. Len buď teraz ticho" zašepkal a ja som sa celý triasol. Začal som sa hýbať aby som mohol ujsť, ale nedarilo sa mi to. Nohou som sa nechtiac obtrel o jeho rozkrok, a Chanyeol vzdychol.

,,Toto nerob Baekhyunie. Ani nevieš ako moc sa snažím držať na uzde. Toľko rokov....toľko rokov som...som....nemal ani jedno" rozprával ako omámený a mňa to desilo. Čo nemal toľko rokov? Buď je on debil, alebo ja som nechápavý. Ale asi to prvé. Rukami si ma pritiahol bližšie k sebe, a ja som sa nemohol ani pohnúť.

,,P-pane prosím pu-pustite ma" slzy sa mi tisly do očí, a on ma stále držal. Stále som sa hmýril a jemu to asi začalo vadiť ,,kurva pusti ma!" Zakričal som a on ma pustil. So strachom som sa mu pozrel do očí, a uvidel som tam len jedno. Hnev. Teraz som to poriadne pokašľal. Tliskam si aký som debil! V pravidlách je že sa nemáme brániť naším pánom a nemáme im tykať. A ja som porušil obidve pravidlá. Už vidím ten trest. Do zajtra sa nepostavím na nohy.

,,J-ja s-sa o-ospravedlňujem" znova som koktal ako vždy keď mám strach ,,nepoznáš pravidlá?!? Nemáš mi tykať! Tak sa mi zdá že ťa budem musieť trochu skrotiť" uškrnul sa a ja som naňho vypúlil oči. Len toto preboha nie! Prišiel až ku mne a dal mi facku. Odhodilo ma to na zem. Poranené miesto som si chytil a snažil som sa postaviť na nohy. Toto je ešte v pohode oproti tomu čo mi robili moji minulý páni. Tí ma zmlátili, bičovali ma, rezali ma, a to najhoršie....nútili ma...aby som im urobil dobre. Týmto mi kedykoľvek zmenšili alebo zrušili horšie tresty. Takže jedna facka je ešte v poriadku.

,,Zatiaľ sa držíš. Slušné. Iný otroci by sa mi tu začali ospravedlňovať a začali by revať ako deti. Ale ty....s tebou to bude ešte zábavné" uchechtol sa a kľakol si ku mne. Začal sa ku mne skláňať, až došiel ku môjmu uchu ,,zaujímalo by ma aký si v posteli, keď tu si moc odvážny Baekhyunie" zašepkal to nadržaným hlasom a uhryzol ma do ušného lalôčika. Nechcene som vzdychol a on sa uškrnul.

,,Ale ja nie som ako ostatný" zašepkal som a on zdvihol obočie ,,tak toto si otestujem Baekhyunie. Ja vždy dostanem to čo chcem. Na to nezabúdaj" stále nezmenil tón hlasu a mne sa to hnusilo. Nie som nikoho hračka! Arghhh! Ako ja takýchto ľudí nenávidím!

Nikdy sa ti nepodvolím Chanyeol. Ja nie som ako ostatný. Na to nezabúdaj....

Pokračovanie nabudúce 😚
Čakal niekto toto? Kto si myslel že Chanyeol nieje úchylný?😏 Mne sa zatiaľ páči takýto ale neviem ako vy😏