~Baekhyun~

Ako odišiel z izby tak som si ľahol na posteľ a pozeral sa do stropu. Chanyeol mi príde akýsi divný. Zatiaľ mi nedal dôvod nenávidieť ho, ale ani dôvod prečo ho mať rád. Som tu len hodinu viem, ale moja hlava vymýšľa tie najhoršie scenáre čo sa môžu stať. Nechce sa mi spať. Asi sa zbláznim. Prehrabol som si vlasy a vstal som z postele. Nebolo by na škodu sa tu poobzerať. Izba nebola najhoršia, bola to presná izba tínedžera. V tejto izbe boli ešte jedny dvere. Tam sa ani nejdem pozerať keďže je to určite kúpeľňa. Prečo v každom dome majú v izbe aj kúpeľňu? Keď som mal ešte rodinu, tak som mal kúpeľňu na druhom konci domu. Toto je nezvyk. Vstal som z postele a šiel som ku dverám. Chytil som kľučku, ale zaváhal som. Mám ich otvoriť? Nepotrestá ma Chanyeol že som odišiel z izby bez jeho zvolenia? Veď predsa len...povedal že po mňa príde. Ale nemôžem byť stále takáto citlivka.

Stlačil som kľúčku a otvoril som dvere. Strach a nervozita ma plne ovládli, a už to pre mňa nebol najlepší nápad. S trasúsim sa telom som vyšiel na chodbu a obzrel som sa. Nikoho nikde. Vydýchol som si a urobil som krok

Raz

Nič

Dva

Nič

Tri

Otváranie dverí

Srdce som mal niekde až v krku ako moc som sa bál. Telo mi stuhlo, a nemohol som sa ani pohnúť. Prešlo pár minút a nikoho som nevidel. Rýchlosťou blesku som sa rozbehol dole po schodoch až do jedálne. Do jedálne som vbehol akoby ma niekto naháňal. Zavrel som za sebou dvere a vydýchal som sa. Cítim sa akoby som práve zabehol maratón. Tu je aspoň vidieť akú úžasnú mám kondičku. Musím na sebe trochu zapracovať. Nehovorím že moje telo je zlé...to nie. Je priam úžasné. Ale kondička na dve veci. Na hovno a na nič. Poobzeral som sa okolo seba. Klasická veľká jedáleň aj s kuchyňou. Na takúto som zvyknutý. Každý môj pán mal takúto jedáleň kde som strávil skoro celé dni. V kuchyni ma to moc baví. Od varenia, až ku roznášaniu jedla. Keď som viedol ešte normálny život, tak som chcel byť kuchár...ale žiaľ...som to nestihol. Šiel som ku chladničke a otvoril som ju. Nejedol som už deň a cítim sa moc slabý. Z chladničky som vybral maslo a salámu. Vybral som si zo skrinky tanier a na to som dal chleba. Dal som naňho maslo a salámu. Aj s tanierom som si šiel sadnúť za obrovský stôl, a začal som jesť. Behom pár sekúnd som to mal zjedené. Tanier som vzal a šiel som ho umyť. Odložil som ho do skrinky, a chystal som sa umyť celý riad, ale počul som otvorenie dverí. Celý som stuhol

,,Ale ale ale...Chanyeol nepovedal že tu má jeho novú hračku. A ešte k tomu takú rozkošnú" neznámy sa uškrnul a ja som sa otočil. Hltal ma očami a mne sa tažko dýchalo

,,K-kto ste?" Nemohol som zo seba skoro nič dostať. Ten chlap bol moc divný. Čierny oblek a pod tým biele sako. Hnedé vlasy a vysoká postava. Ale tiež dosť pohľadný. Behom sekundy bol u mňa a prezeral si ma. Ako to urobil?

,,Nieje to jedno kto som? A kto si ty? S kým mám tú česť maličký?" Zdvihol obočie a uchechtol sa. Bolo mi z neho zle. Nevyzeral boh vie ako bezpečne. Odporný úškrn ale zároveň aj pekná tvár

,,B-Baekhyun" zakoktal som sa a snažil som sa ukľudniť. ,,Hmmm pekné meno. Ale mne sa viac páči pojem maličký" stále sa uškŕňal, a zrazu jeho ruky pristáli na mojich bokoch

,,Č-čo robíte?" Skoro som zakričal, a jeho ruky som zo seba striasol. On sa iba tajomne usmial a znova ma chytil za boky. Tvárou sa priblížil viac ku mne, a ja som chcel cúvnuť ale nemohol som. Držal ma až moc prisilno. Ani som sa nenazdal, a cítil som jeho pery na mojich. Svoje pery som držal zatvorené a nechystal som sa ich otvoriť. Ten chlap zavrčal ako zviera, a kúsok sa odtiahol. Nadýchol som sa lebo som nemal dostatok vzduchu, a on to využil. Jeho jazykom sa mi dostal do úst, a skúmal to tam. Bál som sa, ale musel som jednať. Všetkou svojou silou som mu zahryzol do jazyka a on o krok ustúpil

,,Ty malá suka!" Zvrieskol na mňa až ma trhlo. Behom sekundy sa ten chlap spamätal a stál na nohách. Zrak som z neho nespustil, ale ustupoval som. Ani sa mi to moc neoplatilo keďže som narazil na linku. Som v háji! Zabije ma. Naozaj ma zabije! Som až moc mladý na to aby som zomrel! Bol odo mňa asi meter keď v tom som videl niekoho medzi dverami

,,Park Jimin! Aish! Už som ti povedal že sa nemáš motať okolo toho, čo je moje!" Zvrieskol Chanyeol a ja som si vydýchol...

Pokračovanie nabudúce 😚

Ňom....nudím sa....a tak som musela napísať kapitolu keďže nemám čo robiť 😄 dúfam že kapitola nieje až taká zlá ako príde mne:-D a je preeeee DominikPraunsperger ktorý má podporuje v písaní a číta moje príbehy^_^ ďakujem ❤️ a hore na obrázku je Jimin^_^