Bolo teplé letné popoludnie a Zlatka vyliezla zo svojho pelechu. Bola už dávno hore, len si hrala so svojimi súrodencami. Stúpla si pred vchod a čakala na dedka Majora. Medzi tým sa obzerala po tábore. Tábor bol nádherný, všade kvitli prekrásne kvety. Neďaleko bola riečka s čistou vodou. Vzadu boli vidieť hory. Zlatka sa posadil a rozhliadla sa. Toho úloh sa nebála. Sú predsa spolu a spolu dokážu všetko!

Konečne zazrela v diaľke majestátneho a silného psa. Bol to skvelý lovec a bol veľa nápomocný svorke. Zlatka chcela byť, ako on. Major prišiel k nej a olízal jej hlavičku. "Ahoj Zlatko!" Pozdravil jej a vošiel do brlohu ku šteňatám. Zlatka si ľahla k svojim súrodencom. Tešila sa na príbeh. Tešila sa na to, až sa dozvie, kto sú Dúhové nebies.

Všetky 4 šteňatá nastražila uši. "Bola raz jedna celkom obyčajná svorka, ako tá naša ..." začal Major. Šteňatá ani nedutala a počúvala. "Táto šnečku ale chcela byť viac. Tak začala byť túlavé svorka. Opustili svoje územie a začali sa túlať," povedal as úsmevom pozoroval šteňatá. "Začali pomáhať svorke," usmial sa. "A tak dostali od psích duchov požehnanie! Teraz majú tábor na nebi a z neho to tu stráží a opatrujú nás," dopovedal a usmial sa. "Sú prípady, keď Duchovia nebies vyšlú jedného zo svojich členov, aby svorku ochránil, keď sa jej nedarí!" Povedal a usmial sa.

"To môže duch nebies prísť sem z neba a ochrániť nás pred nebezpečenstvom?" Spýtal sa hnedák. "Áno maličký!" povedal a olízal mu hlavičku. "Avšak nesmie nikomu povedať, čo sú zač, len vyvolenému psovi, ktorému verí, nesmie to vedieť celá svorka!" Povedal im. Šteňatá naňho Prekvapene pozerala.

"Ja som vedela, že existuje nádej!" Vykríkla Zlatka. "Ako sa taký Duch nebies pozná?" spýtala sa. Major sa na ňu pozrel. "Nikto nevie!" Povedal tajomne. Hnedá sa trochu prikrčil. "Neboj sa. Som s tebou! Spolu zvládneme všetko!" oblizla mu ucho. Potom sa otočila na Majora. "Ďakujem!" Povedala. "Ja ďakujem, že vás mám!" povedal a olízal všetkým šteňatám uši.

Ella stála a ostražito ich pozorovala. Šteňatá si hrala v tábore. Z Beara sa stal pekný uličník a takmer nezvládnuteľné šteňa, za to bol ale silný, Zlatka bola ale silnejšia, za to bol ale Bear lepší lovec. Zlatka bola úplný anjelik. Vždy, keď bol niekto smutný, tak ho išla upokojiť a povedať niečo optimistického. Vždy silná a odvážna. S ňou bola svorka silnejšia, než kedykoľvek predtým. Potom tu bol hnedák. Trochu bojazlivý, ale verný, mal dobrý čuch, sluch aj zrak. A Lea ... Hodná, optimistická, veľa učenlivá. Vždy rada pomohla

Ella bola na svoje šteňatá hrdá. A vedela, že ten úloha zvládnu.

Ahoj ludia! Som z další kapitolou. Prepáč Mistr_hovno_, že som si to preložila, ale keď by som musela toto všetko písať vo slovenštině asi by som sa zbláznila. Ďakujem za pochopenie! Inak ak sa vám kapitola lúbila? Čo myslíte teraz? Aků budou mať štěňata rolu vo svorke?

Zaťal ahoj! ❤️