Drak prišiel takmer okamžite. Solveig aj chápala prečo. Horiaca bylina šírila neuveriteľne silnú aromatickú vôňu. 

,,Tak, ako si sa rozhodla?" spýtal sa a zabodol do nej jantárové oči.

Solveig sa zhlboka nadýchla, dúfala, že koná správne. 

,,Dobre, súhlasím. Podstúpim ten obrad a aj všetko ostatné. Pod jednou podmienkou."

,,Počúvam," zamrmlal drak.

,,Naučíte ma všetko o ohnivej mágii!"

,,Dievčatko, to je súčasťou tvojho 'výcviku'."

,,Tak v tom prípade..." Solveig sa odmlčala a zhlboka sa nadýchla, ,,zo všetkým súhlasím."

Drak sa zatváril spokojne.

,,Ale aj tak, prečo práve...."

,,Ty? Ah, daj už s tým pokoj!" 

Solveig to však nedalo, odmietala uveriť, že by bola náhoda, že si draci vybrali práve ju.

,,Nedám kým nedostanem odpoveď!"

,,Dievčatko, naozaj to nie je podstatné. Už to nechaj..."

,,Nie!" v Solveig sa opäť ozvala jej výbušná povaha. Chcela vedieť pravdu, celú pravdu. ,,Ak mi nepovieš pravdu, tak žiadne puto nebude a Measgadarth sa všetko dozvie...."

,,Tieto tvoje prázdne slová ma nevystrašia. Veľmi jednoducho by som ťa mohol prinútiť ostať tu. Ale to by vojne medzi mágmi a drakmi nezabránilo. Takže ti to poviem, ale len pretože tu nechcem držať nikoho proti jeho vôli, je to jasné?"

,,Úplne," zamrmlala Solveig a prekrížila si ruky na hrudi. Drakov tón ju mierne vydesil, ale odmietala dať najavo svoj strach.

,,Takže, draci majú viacero schopností a jednou z nich je vchádzať do snov. Už dlhšie sme vo vašej škole pátrali po vhodnej čarodejnici pre túto úlohu. A potom sme si všimli teba. Presnejšie povedané, tvoje sny. Neboli to prorocké sny, v tom sa draci vyznajú, vtáky ohniváky sú ich nositeľmi a je známe, že draci sú ich priamymi potomkami. Niekto ti podkladal sny a to nás zaujalo. Ukázalo sa, že musíš byť niečím zaujímavá keď sa o teba zaujímajú aj iní. Tie sny boli strašné sprostosti. Amatérske kúsky nejakého čarodejníčka. A tak sme sa ich snažili prerušiť, čo si si asi všimla."

,,Takže to nebol breun čo sa mi zjavoval vo snoch, ale ty!"  vyhŕkla Solveig.

,,Ak ma ešte raz prerušíš, tak ti asi vytrhám tie tvoje červené vlasy. No ale kde som to skončil... No prerušili sme tie trápne sny a potom sa stalo niečo veľmi zaujímavé. Mala si skutočný prorocký sen, ktorý prerušil tentoraz náš maličký študentík, no a to je všetko asi... Nejaké ďalšie otázky?"

,,Vlastne áno, máš nejaké meno?" spýtala sa Solveig na vec o ktorej uvažovala už dlhšiu dobu.

,,Dramatgon, úžasné všakže, a teraz už poď konečne za mnou," Solveig si povzdychla a nasledovala draka  temnou chodbou.

Po nejakom čase sa ocitli v ďalšej miestnosti. Bola neurčitého tvaru, s kamennými stenami keďže to bola jaskyňa. Panovalo tam červenkasté tlmené svetlo ohňa, ktorý horel po Solveiginej ľavej strane. Napravo bol veľký výklenok. Zrazu sa tam niečo pohlo. Solveig naskočili zimomriavky a sledovala to niečo. Ukázalo sa, že to bol drak. Nebol taký obrovský ako Dramatgon a bol jahodovo červený so zlatými ornamentmi ktoré slabo žiarili v prítmí.  

Drak zletel dole a pozrel sa Solveig do očí. Skúmala jeho oči bez bielok s kolmou zrenicou, ktorá sa takmer strácala vo farbe roztopeného zlata. Tie oči ju fascinovali. Aj Dramatgonove oči boli zlaté, ale inak. Boli skôr jantárové a vyzerali ako naozajstný diamant. No tieto... Boli naozaj ako to zlato. Mäkké, teplé a  tá farba Solveig fascinovala.

,,Solveig, toto je Roigon. Bude tvojím dračím dvojčaťom," drakov hlas ju prebral zo zamyslenia a ona prebehla pohľadom na zlatistého Dramatgona. Prikývla. Opäť sa pozrela na Roigona. Má niečo povedať?

Dramatgon akoby vycítil na čo myslí, alebo vedel čítať ľudom myšlienky?

,,Nemusíš nič hovoriť, aj tak by ti nerozumel, dokonca teraz nerozumie ani tebe. My draci nevieme rozprávať artikulovanou rečou, rozprávame sa úplne iným spôsobom a ten ty pochopiť nemôžeš. Ale vtedy keď si vytvoríte puto zároveň vznikne medzi vami zvláštne spojenie. A vy sa budete vedieť dorozumievať..."

,,Ale ty predsa rozprávaš normálne!" drak si povzdychol a Solveig si zahryzla do pery, znova ho prerušila.

,,Áno, ale ja som zvláštny prípad dievčatko. A povedal som, že už nechcem počúvať nejaké nezmyselné otázky."

Solveig prevrátila oči a jej pohľad znovu zablúdil ku Roigonovi, ktorý sa už vrátil späť na previs.

,,Teraz sa vyspi dievčatko, zajtra ťa čaká dlhý deň. Jedlo je tam," Dramatgon neurčito kývol ku výklenku pod Roigonovým "obydlím" a zmizol. 

Čarodejka nespokojne prešľapovala na nieste. Po chrbte jej prebehli zimomriavky keď si uvedomila, že má spať v blízkosti mäsožravého monštra.

Solveig sa najedla a potom si ľahla na, na jej prekvapenie, teplú zem. Po hodine prevaľovania sa uvažovaní, či ju predsa len nezožerie červený drak, odplávala do ríše snov.