Solveig sa prebrala náhle, s pocitom, že má niečo nutne urobiť. Pretrela si oči a ponaťahovala sa. Pohľadom začala pátrať po Roigonovi, no nikde ho nebolo. Opäť sa zhlboka nadýchla. Pomaly sa postavila, keď tu ju niečo zrazilo na zem. Solveig pred seba natiahla ruku, ktorá jej planula ohňom.  Oheň zmizol, keď pred sebou spoznala Roigona. Nahnevane pokrútila hlavou - táto dračia strašiaca taktika sa jej rozhodne nepáčila.

Do jaskyne vošiel Dramatgon a vyviedol ich do ďalšej prázdnej jaskyne, Solveig pri tom rozmýšľala, aký veľký musí byť tento jaskynný komplex, keď je tu toľko drakova pritom toľko prázdnych jaskýň. 

,,Dievčatko," prehovoril Dramatgon, ,, teraz sa naučíš ako používať novú mágiu, ktorú si nadobudla putom. Malú ukážku si už objavila - mám tým na mysli tvoje vzplanutie."

Solveig prikývla.

,,Samozrejme vzplanúť si vedela už aj predtým, aj keď podľa tvojich očí súdim, že si sa ju naučila ovládať, to je dobre lebo to budeš potrebovať. Teraz sa naučíš ako tento oheň nielen vyvolať, ale aj ovládať premieňať a tvarovať, no nestaneš sa mocnejšou len v tomto ohľade. Keďže už máš nesmrteľnosť, máš viacej sily ako ktorákoľvek teraz žijúca čarodejka, myslím tým samozrejme tú fyzickú schopnosť neúnavnosti, takže viacej toho zvládneš viac naraz bez únavy. Takže to znamená, že môžeme začať aj s fyzickým výcvikom."

,,Aké si myslel to , že budem môcť oheň premieňať a tvarovať?" Solveig sa to spýtala až teraz, lebo nechcela draka opäť prerušovať.

,,Teraz to môžeš zistiť, začneme s výcvikom." povedal Dramatgon.

Najprv začali s fyzickým výcvikom. Solveig skákala, robila premety, učila sa nasadnúť na Roigonov chrbát, bežať po ňom, skákať. Solveig veľa padala a bola celá doudieraná, no aj tak nemohla prestať. Nevedela koľko tam vyskakovala, behala a padala, hodinu, dve? Možno aj celý deň, ale každopádne  jej to pripadalo ako večnosť. Opäť vyskočila na Roigonov chrbát, postavila sa a prebehla až ku chvostu, potom naspäť a sadla si. Roigon zatiaľ vzlietol a začal krúžiť okolo miestnosti. Čoraz viac sa nakláňal na ľavú stranu, až sa nakoniec úplne otočil a čarodejka sa ocitla dolu hlavou a celou silou sa snažila držať dračieho chrbta aby nespadla. Tento manéver už robili asi desiaty raz a zakaždým spadla, no teraz sa udržala a drak pristál na zem.

Solveig sa opatrne dotkla zápästia, ktoré ju strašne bolelo. Asi ho mala vykĺbene od vtedy ako robila premet. 

Začali s magickou časťou. Solveig sa najprv pokúšala aby sa rozhorela. Nešlo to, už polhodinu tam stála a čakala kým sa na jej tele zapáli aspoň drobný plamienok. No nedarilo sa jej. Tak sa rozhodla na to ísť inak. Snažila sa prísť na niečo, čo by ju nahnevalo. Odpoveď prišla takmer okamžite. Pred očami sa jej vynorila Coreyho tvár. Predstavila si ten pocit ako keď sa dozvedela o jeho zrade. Fungovalo to! Na chvíľu dovolila hnevu aby ju ovládol a zaraz zacítila ako sa jej rozhoreli oči. Na chvíľu sa prestala ovládať a oheň pohltil každý kúsok jej tela. 

Spýtavo sa pozrela na Dramatgona. Ten iba slabo prikývol a povedal:

,,Dobre dievčatko, teraz sa pokús vytvoriť z tohto ohňa niečo nové čo bude tvojou súčasťou."

Solveig nemala presnú predstavu čo vlastne chce vyčarovať. Len zavrela oči a sústredila sa. Chvíľu sa nič nedialo no neskôr zrazu cítila akoby sa oheň stával novou súčasťou jej tela, jej novou kožou. Niekde vo svojej mysli doslova videla, že oheň kopíruje je každý jeden detail jej tela. Celou svojou vôľou sa upla na túto novú pokrývku a snažila sa z nej vytvarovať niečo nové. A potom to konečne pocítila! Na chrbte sa jej oheň začal tvarovať do niečoho nového, no zrazu to zmizlo a ona otvorila oči. 

,,Táto časť ešte len príde," pokýval drak hlavou. ,,Ty sa musíš však vedieť aj brániť."

A tak sa Solveig učila a páčilo sa jej to. Bolo to niečo úplne iné ako v škole. Naučila sa vypúšťať obrovské ohnivé gule, dokonca aj šípy, ktoré boli naozaj tvrdé a ostré. Potom sa začala učiť ako spolupracovať magicky s Roigonom, s jeho ohňom. Učila sa ho tvarovať a využívať, rovnako ako on sa učil tvarovať svoj oheň. 

A potom všetko začali kombinovať spolu so fyzickým výcvikom.  Solveig začala presakovať ohnivé kruhy a robiť všelijaké iné triky. 

Trénovali dlho, Solveig nemala poje koľko hodín sa morí v jaskyni, no v skutočnosti to neboli hodiny ale celé dni. S výcvikom strávila celý mesiac a dva týždne. A vtedy skončili. 

Vtedy Solveig niečo napadlo a v mysli sa jej vynorila stará kniha v skrytej knižnici v Sgoimagu.

,,Nemôže sa zo mňa stať, sluha ohňa?" spýtala sa Dramatgona, ,,myslím tú večne horiacu osobu, ktorá..."

,,Samozrejme, že nie dievčatko. Tá by sa z teba pravda mohla stať, keby nemáš puto s drakom a pokúšaš sa o tento druh mágie. Ale tento jav v poslednom čase nenastáva. Všetko to čo ťa tu vyučujem je veľmi stará a takmer zabudnutá dračia mágia. Pochádza z čias keď vzniklo prvé puto medzi čarodejnicou a  drakom. Vtedy viacero čarodejok skúšalo praktikovať tento druh mágie a potom to skončilo tak, že sa z nich stali služobníci ohňa. Zničiť ich bol dlhý a namáhavý proces, no napokon sa to podarilo, preto sa tento druh mágie zakázal praktikovať všetkým okrem čarodejníc, ktoré nadobudli puto s drakom. takže sa nemusíš ničoho obávať. Teraz môžeš pokračovať, a chcem vidieť, že sa šípom konečne trafíš aj do cieľa."

A tak pokračovali. Solveig sa snažila trafiť do cieľa. Neskôr ešte skúšala ďalšie praktiky ako napríklad vyčarovať ohnivé biče a kopije. Potom ju Dramatgon učil ako získať informácie z akéhokoľvek človeka - a to veľmi starou metódou zvanou bolesť.  Naučil čarodejnicu mučiť ľudské telo zvnútra ohňom-niekedy iba tak, žeby človek cítil ohromnú bolesť a ostal by bez následkov. No viac metódy, kde sa využívali najbolestivejšie miesta na tele a oheň pomaly zožieral celé ľudské telo. Dokonca ju naučil ako mučiť samotnú myseľ a celého ducha človeka - neviditeľné stránky ľudskej okolnosti.

 A toto všetko sa Solveig učila celý polrok a zdokonaľovala sa. Popri tom si s Roigonom vybudovala dôverný a priateľský vzťah. Bol to podobný pocit aký zažívala predtým ako ju Corey zradil, ale tento bol oveľa silnejší. Nielen preto, že si navzájom dokázali zaznamenať pocity, myšlienky a spomienky, ale dôvodom bolo aj vedomie, že červený drak by nikdy nebol schopný ju zradiť, tým by predsa zradil aj sám seba. Roigon s ňou súcitil v jej bolesti a poskytoval jej útechu. Solveig ešte nikdy nebola tak šťastná.