Solveig sa zaradovala. A v duchu začala formovať prvú vetu, bolo to oveľa ľahšie ako zachytiť drakove myšlieny.

,,To je všetko?"

,,To je všetko, ale po obrade sa nebudeš musieť až tak sústrediť a pôjde to rýchlejšie a nebudeme si pri tom musieť hľadieť ani do očí." Roigonov hlas bol tichý akoby niekto šepkal a Solveig sa musela naozaj sústrediť aby zachytila všetky slová.

,,Aký je? Ten obrad," spýtala sa čarodejka lebo toto ju už dlho zaujímalo.

,,Neviem ale myslím si, že..." Roigonov šepot prehlušil vracajúci sa Dramatgon.

,,Ako vidím, podarilo sa, takže keďže už máš základy, môžeme pristúpiť ku obradu."

Solveigino srdce stisla chladná ruka strachu. Obrady... Ešte vždy si pamätala na svoje zaradenie v škole a bolesť čo to sprevádzala.  Dúfala, že dračie obrady nie sú rovnako desivé a kruté ako čarodejnícke.

,,Môžeme teda začať tým, že si ľahneš na tento oltár čarodejka," Solveig postrehla, že ju nenazval svojím obľúbeným dievčatko. Prikývla a vyštverala sa na kamenný chladný kameň, ktorý bol asi dvakrát taký dlhý a široký ako ona.  Ryšavé vlasy si rozprestrela na kameň a zhlboka sa nadýchla.  Srdce jej prudko bilo a triasla sa na celom tele. "Človek nesmie cítiť strach, ktorý ho oslabuje a... ako to bolo ďalej?" pomyslela si. Opäť mala hlavu plnú víriacich myšlienok, žalúdok jej zvierala neviditeľná ruka rovnako ako hrdlo a Solveig mala pocit, že sa povracia.

Roigon sa schúlil na druhej časti oltára. Vtedy  Dramatgon zamrmlal zaklínadlo a zapálil oltár. Solveig cítila podobnú bolesť ako pri triedení, ale s tým rozdielom, že táto bola niekoľkonásobne silnejšia.  Opäť cítila akoby sa jej pokožka menila na prach, orgány sa zmenili na oheň a krv sa varila. Solveig sa snažila nekričať. Po tvári jej stekali slzy, ako láva a len z diaľky začula svoj príšerný výkrik pretože myseľ sa jej zmietala v agónii bolesti. A tá neustávala, práve naopak stále sa stupňovala. Niekde v diaľke začula dračí rev. Celá sa triasla a keď už mala pocit, že už nevydrží, vtedy zistila čo je naozajstná bolesť. Mala dojem akoby sa každý jeden jej orgán, každá čiastočka tela chcela oddeliť od zvyšku tela a rozprsknúť sa do celého sveta. A potom to zrazu skončilo, ale nie úplne, stále cítila akoby jej telo horelo. 

Zrak mala zahmlený, videla len zmes farieb. Chvíľu sa nevedela ani len pohnúť, mala pocit akoby z jej tela nič nezostalo. Zdvihla trasúce sa  ruky, musia byť na popol, prebleslo jej mysľou.  No keď sa jej podarilo konečne zaostriť videla, že naozaj horia. Vyzerali akoby boli z ohňa. Posadila sa a všimla si, že Roigon vyzerá rovnako. Dotkla sa  vlasov, tiež horeli.  Zatočila sa jej hlava a naplo ju, zvrieskla, čo jej to urobili? Myseľ jej zahalila temnota a ona sa zvalila na oltár.

۞

Solveig otvorila oči. Chvíľu trvalo kým si privykli na matné svetlo. Prečo ju tak bolí hlava? Mala neuveriteľne uvoľnené telo. Pocítila príval pocitov, radosť a úľavu. Ale tie emócie akoby jej nepatrili. Zrazu sa jej všetko vybavilo. Celý obrad. Teraz už nemala pocit akoby horela. Vystrela ruky pred seba. Boli úplne obyčajné. Posadila sa. Zatočila sa jej hlava, ale potom to prešlo. Bola v Roigonovej jaskyni a bola na tom vysokom previse. Otočila hlavu na druhú stranu a strhla sa.

Drak sa na ňu pozeral zlými očami.

,,Je dobre, že si sa už prebrala. V bezvedomí si bola dva týždne," teraz jeho hlas znel jasne a hlasno a nie ako šepot. Ale nepodobal sa na žiaden ľudský hlas ktorý počula.

,,Takže sa obrad podaril." tentoraz nemala problém zachytiť akékoľvek drakove slovo, zdalo sa jej to úplne prirodzené.

,,Áno, Dramatgon chce zistiť či úplne - či ti pribudli nové magické schopnosti. A onedlho bude tu, určite už vie, že si sa prebrala."

,,Počuje nás?"

,,Čo?"

,,Tieto rozhovory cez myšlienky."

,,Nie."

Roigon mal pravdu, Dramatgon sa onedlho objavil v jaskyni. 

,,Vidím, že si živá a bez ujmy dievčatko. Takže zlez dolu."

Solveig poslúchla. 

,,Teraz zistíme či sa náš obrad podaril úplne. Nato však musíš spolupracovať s Roigonom. Takže nech sa páči."

,,Nechápem, čo mám akože..." Solveig vykríkla lebo Roigon zletel úplne ku nej s vycerenými zubami. Čarodejka vykríkla a zrazu si všimla že horí. Oheň sa však vzápätí stratil.

,,Výborne, strach častokrát ukáže všetky naše schopnosti. S výcvikom začneme zajtra."