Búrka pomaly ustávala. Corey sedel v rohu jaskyne a pri ňom sedel Roigon pripravený chytiť ho, ak by sa náhodou rozhodol utiecť. Solveig sedela pri ohni  a hľadela do jeho plameňov. Nakoniec búrka ustala úplne. Vietor zoslabol a iba sem tam preletela snehová vločka. Prišiel bledý úsvit a pomaly sa rozvidnievalo.

Konečne sa vydali na cestu. Solveig sedela na Roigonovom chrbte a Coreya drak držal v pazúroch. Coreyovi sa rozhodli zaviazať pre istotu oči. Leteli dlho a bez prestávok. Onedlho sa začal v diaľke začal rysovať Dračí ostrov.

Keď prileteli do dračieho hniezda Dramatgon ich už čakal v jaskyni. Len čo Corey stál na pevnej zemi a zbadal ďalšieho draka, rozbehol sa smerom k východu. Takmer okamžite ho Roigon znovu zvalil na zem. Corey sa vystrašene obzeral a snažil sa nájsť akú takú pomoc aspoň u Solveig, na tá o neho ani nezavadila pohľadom. Namiesto toho sa pozerala na Dramatgona.

,,Myslela som si, že sa bude hodiť," povedala.

,,Ale áno, podľa toho, že ste ho priviezli sem, súdim, že ste na všetko prišli." Solveig sa iba utvrdili jej podozrenia a prikývla.

,,Takže čo teraz s tebou," povedal Dramatgon a preniesol pohľad na Coreya. ,,Poznám ťa, tvoje smiešne umenie, ktoré nazývaš mágiou snov je, ako inak, na smiech. Ešte je síce pre mňa záhadou ako ťa využijeme, no uvidíme. Vedz, že na tom závisí tvoj život."

,,S-Solveig, to m-monštrum rozpráva, on..." povedal zdesene Corey a prikrčil sa pri zemi.

,,Si ešte väčší zbabelec než som si myslela," poznamenala s úškrnom.

,,Dievčatko má pravdu, no čo už s tebou. Myslím si, že na teba dobre dohliadnu."

Dramatgon odletel a Corey hľadel omámene pred seba. Solveig si povzdychla a pokrútila hlavou. Nechcela byť s čarodejníkom v jednej miestnosti dlhšie než by bolo nutné. Pozrela na Roigona.

,,Musíme vymyslieť ako ho do toho zapojíme."

Červený drak len pokýval hlavou. Solveig sa znovu pozrela na Coreya. Bola z neho znechutená. Ako sa tu ešte vždy vystrašene krčil.

۞

Keď kráčali po chodbe, Corey mal znovu zaviazané oči. Aby si nemohol zapamätať trasu sedel na Roigonovom chrbte z čoho nebol veľmi nadšený. Ale neodvážil sa nič povedať. Šatku mu Solveig strhla až keď prišli do miestnosti kde spávala. Corey sa skotúľal z Roigonovho chrbta ale čarodejka sa tvárila, že si ho nevšimla. Roigon sa niekam vytratil a tak zostala s čarodejníkom sama, čo ju nijak netešilo.

,,Draky, to nie je možné. Skutočné, živé a dokonca rozprávajúce draky. Nemôžem uveriť, že skutočne existujú. Vždy som si myslel, že sú to iba legendy a mýty. A teraz? Jeden sa so mnou rozprával. To nie je možné. Musíme sa nejak odtiaľto dostať. Sú nebezpeční, môžu nás napadnúť. Teraz už chápem, prečo si nesúhlasila, že pôjdeš so mnou. Celý čas tam bol ten drak a načúval. Máš pravdu, treba zachovať zdanie. Ale teraz sme už dvaja, môžeme utiecť. Zachránim ťa."

,,Ak okamžite nezavrieš hubu vypálim ti jazyk," povedala pokojne Solveig a neveriacky pokrútila hlavou. Ako z toho všetkého mohol vyvodiť takú sprostosť?

,,Ale no tak, alebo....oni stále počúvajú?" spýtal sa Corey.

,,Nikto nepočúva. Očividne okrem toho, že si prvotriedny zbabelec a klamár, si aj prvotriedne nedôvtipný. Za všetkým čo som v jaskyni povedala si stojím. Ty si práve väzeň a ja väzniteľ, nič sa nezmenilo, tak sklapni."

Corey vyzeral šokovane a Solveig to pobavilo. Ale nedala na sebe nič znať, iba od neho odvrátila zrak a snažila sa premýšľať.