Až teraz ju Corey spoznal. Chvíľu bol ticho a iba na ňu hľadel.

,,S-Solveig?" zakoktal zas.

Solveig nebadane prikývla a premeriavala si ho. Ešte stále nemohla tomu uveriť. Ako to, že žije? Nechápala tomu.

Zdalo sa, že Corey sa trochu upokojil a zdalo sa, že sa cíti bezpečne. To sa Solveig neveľmi páčilo.

,,Ako to, že si tu?" spýtala sa.

,,Nuž, môj majster ma zachránil. Dal niekomu menej významnému moju podobu a toho upálili. A mne pomohol utiecť..."

,,A čo robíš teraz tu?"

,,To isté by som sa chcel spýtať ja teba."

,,Na niečo zabúdaš. My nie sme rovnocenní. Ty nie si spútaný len preto, lebo nie si nebezpečný, nemôžeš mi urobiť absolútne nič, si, pravdupovediac, úplne bezmocný, začo ja by som ťa mohla zničiť jediným gestom, takže sa ťa pýtam znovu, čo tu teraz robíš, a prečo si tu?"

Corey na ňu zarazene hľadel a mlčal.

,,Tak odpovedz, nemám na teba celý deň."

,,Ja, ja tu len, nuž..."

,,Môžeš sa láskavo vykoktať? A uprednostním keď vykoktáš pravdu."

,,Teraz? Teraz nerobím nič, všetky dni trávim v rôznych jaskyniach, chcel som sa vrátiť, ku môjmu majstrovi, ale neviem nájsť tú správnu cestu a..."

,,A mocný majster sa očividne ani len neobťažuje nájsť svojho veľmi dôležitého sluhu, na ktorého záchranu mrhal zložitými zaklínadlami, všakže. Povedala som, že chcem pravdu a nezaujíma ma ako ju z teba dostanem. Možno to nie si ani len ty, ale o tom pochybujem. Takže si klamal buď v jednej alebo druhej veci, ale pre teba by bolo prospešnejšie klamať v tom čo tu robíš.  Takže sa pýtam naposledy, prečo si tu?"

,,Vravím pravdu! Naozaj som sa stratil a ja neviem prečo mi nepomohol, možno sú tu nejaké zaklínadlá, alebo..."

,,Neverím ti, ale neverila by som ti zrejme ani keby si povedal celú pravdu," Solveig pokrčila plecami a odmlčala sa.

,,Ty, ty si sa tiež stratila?" spýtal sa čarodejník bojazlivo.

,,Nie, len som sa ukryla pred búrkou." 

,,Ale, ako si sa sem dostala, je to neuveriteľne vysoko a..."

,,Už mlč, myslím si, že som ti dala dosť najavo, že nemáš najmenšie právo niečo sa pýtať. Páči sa mi, že nepovažuješ za platnú tú starú lož, ako ťa tvoj majster prinútil, aby si mu dovliekol ohnivú čarodejku, ale v skutočnosti si chcel aby ste spolu utiekli, to bolo vtedy veľmi chabé a očividne si to zistil. A teraz hovor, načo som vám bola, načo ste potrebovali ohnivú čarodejnicu?"

,,Ja..."

,,Ak začujem jediné klamstvo, je po tebe, si úplne bezcenný. A je mi jedno ako tú informáciu z teba dostanem, a tentoraz sa snaž, toto je pre mňa dôležitejšie ako to, čo tu robíš práve teraz."

Corey chvíľu mlčal.

,,Neustále sa mi vyhrážaš, ako ma môžeš zničiť, ale pritom si stále nič nedokázala. Chcem skutočný dôkaz. Lebo ak si odvtedy ako sme sa naposledy videli, nenadobudla čírou náhodou nejaké schopnosti, o čom pochybujem, tak si jedna z najslabších..."

,,Nič ti nemusím dokazovať," odvetila Solveig pokojne a chladne. ,,A už vôbec nie tebe, tak odpovedz na otázku, ver, že odvtedy ako sme sa naposledy videli sa toho zmenilo viac než si dokážeš predstaviť a v tejto jaskyni na teba číhajú nebezpečnejšie veci ako ja."

,,Neverím ti ani..."

,,Je mi jedno či mi veríš alebo nie. Odpovedaj!"

Corey na prázdno prehltol a pokrútil hlavou. Solveig bolo jasné, že jej neverí, ale bolo jej to jedno. Keď si bude myslieť, že ho počuje iba ona a je bezmocná čarodejnica, nebude sa báť, že odtiaľto unikne čokoľvek čo povie. Zrejme už teraz naplánoval ako ju potom zabije. Solveig sa v duchu pousmiala. Však on uvidí.

,,Neviem presne prečo majster potreboval ohnivé čarodejnice, nikdy mi to nepovedal. Zrejme chcel uskutočniť nejaký výskum, alebo na niečo využiť vašu mágiu. Neviem o čo sa snažil..."

,,Pravdepodobne aby mohol vládnuť čarodejníckemu svetu, ako to chcú všetci."

,,Je to možné, ale radšej nech nám vládne on ako rada, no nie. Sú len dve možnosti, Measgadarth alebo Majster, nie je nič medzi, neexistuje nestrannosť. Pridaj sa na správnu stranu, kým ešte máš na výber. "

,,A to je samozrejme tá tvoja, nie? Nie Corey, ty sa mýliš. Je tu tretia možnosť a tú som si vybrala ja."

,,Chceš sama ovládnuť svet?" uškrnul sa Corey.

,,Ovládnuť? Nie. Ale napraviť, a nebudem na to sama, mám pomoc."

,,Pár čarodejníkov, študentov, proti najmocnejším z čarodejníckeho sveta? Nedaj sa vysmiať, to nemôžeš myslieť vážne."

,,Nie Corey. Je tu toho viacej než tušíš. V čarodejníckom svete môže nastať opäť rovnováha."

,,Nebuď smiešna Solveig, ako som už povedal pár mladých čarodejníc nič nezmôže."

,,Nič také som ani nepovedala. Čarodejnice som ani len nespomenula."

Corey na ňu nechápavo hľadel.

,,Čarodejníci? Alebo..."

Solveig pokrútila hlavou. 

,,Si úplne vedľa. Teraz som si uvedomila, že som niekde v podvedomí čakala presne na toto."

,,Čo, nechápem..."

,,Že sa vrátiš, vedela som to."

Solveig sa odmlčala. Mysľou jej otriaslo strašné uvedomenie. Kúsky skladačky do seba zapadli. Toto stretnutie prinieslo odpovede na všetky jej otázky a ešte viac. Áno, áno, všetko sedí. Neuniklo jej, že spomínal ohnivé čarodejnice v množnom čísle, spomenula si na to ako Dramatgon hovoril, že zachytil v okolí veže kde sa konal výskum čarodejníka s malou magickou mocou a všetko dohromady pospájali tie jej poslednú vetu, ktorá sa tak veľmi podobala na Tamsinine posledné slová. Ten záhadný čarodejník, ktorý ju zabil, nebol nikto iný ako Corey. Bolo tu priveľa náhod na to aby to tak nebolo.

No aj napriek tomuto veľkému zisteniu Solveig na sebe nedala nič znať a len pokojne prebodávala Coreya pohľadom.

,,Si nenapraviteľná Solveig, nerozumieš veciam a aj tak sa do nich miešaš a to je aj tvoj koniec, vieš toho priveľa."

Solveig naňho iba hľadela a nič nevravela. Nemýlila sa. Teraz ju bude chcieť zabiť. Bola zvedavá ako to chce urobiť. Chcela sa ho spýtať ako sa mu podarilo zavraždiť Tamsin. Nebol schopný takého zaklínadla, ale mohol namiešať elixír, ako to spravil už predtým. Zrejme v chvíli keď Tamsin umrela nebol nablízku. Ale teraz nebola na to vhodná doba, ešte nie.

Corey stál na mieste, akoby čakal, že ho bude prosiť alebo presviedčať, možno dokonca, že bude s ním bojovať, ale Solveig nič z toho neplánovala. Len ticho sedela a pozerala sa pred seba.

Corey schytil jedno z väčších polien, ktoré horeli v ohni a vrhol sa na Solveig. No skôr než sa k nej úplne priblížil bol zrazený na zem. Nad ním sa skláňal veľký červený drak. Solveig ku nemu pristúpila a vykopla mu poleno z ruky.

,,Na ohnivú čarodejku ohňom?" zasmiala sa. ,,Nedaj sa vysmiať, máš toho v hlave menej než som si myslela."

Corey bol očividne v šoku. S rozšírenými očami civel na Roigona a nevládal vydať ani hláska. Zrejme ani nevnímal čo Solveig hovorí. Keď ubehol moment prekvapenia preniesol zdesený pohľad na Solveig.

,,Predstavujem ti môjho spojenca," povedala Solveig chladným hlasom a otočila sa mu chrbtom.