Jún-júl 1968

Bolo ráno. Sedela som na posteli a balila som si veci do kufra. Ten Irenin bol už dávno zbalený a položený pri dverách, to len ja som úplne zabudla na to, že ideme domov. Čas odchodu sa blížil, pre to som ku koncu veci do kufra len tak hádzala. Potom som do rúk chytila knihu. Ak by som si ju zobrala, nebola by to krádež? Chvíľu som zvažovala to, že sa ju ešte pokúsim vrátiť do knižnice, no nakoniec som sa na to vykašľala.

Cesta vlakom ubehla rýchlo. V kupé som sedela so svojimi sesternicami, takže nuda nehrozila.

,,Dáte si niečo?" spýtala sa nás čarodejnica s vozíkom, ktorá sa pristavila pri našom kupé.

,,Máte čokoládu?" spýtala som sa takmer okamžite.

,,Antares, nezakázala to mama náhodou jesť čokoládu?" nadvihla obočie Narcissa.

,,No veď preto sa jej pýtam. Tak máte nejakú?" znovu som sa otočila na ženu.

,,Ale samozrejme," usmiala sa na mňa a podala mi modrú škatuľku.

,,A koľko to stojí?" spýtala som sa.

,,Pre teba je to zadarmo," povedala prívetivo a než som stihla čokoľvek namietnuť, odišla.

Ked sme konečne prišli, z vlaku som doslova vybehla. Neskutočne som sa tešila, kým znovu uvidím rodičov a bratov.

Matka opustila hrad hneď po rozhovore s riaditeľom a profesorom, ktorého som sa nezúčastnila a ani sa so mnou nerozlúčila. A dúfala som, že mi o tom povie reraz.

A aj keď som sa na Rokfort pôvodne tešila preto, že si oddýchnem od bratov, za ten čas mi neskutočne chýbali. A otec tak isto.

Prešla som takmer celým nástupišťom a až na jeho samom konci som zbadala otca. Díval sa všade inde len nie mojím smerom.

Rozbehla som sa k nemu, no keďže som so sebou musela ťahať obrovský kufor, veľmi rýchla som nebola.

,,Antares!" zvolal s úsmevom, keď si ma konečne všimol.

,,Ahoj," odvetila som a pozrela sa naňho. Spravila som ďalší krok, no nohy sa mi nejak zamotali a spadla som.

,,No tak, Antares, to ako naozaj?" zasmial sa otec a pomohol mi vstať.

,,Ja viem. Kto to kedy videl, aby sa Blacková válala po zemi?" zasmiala som sa aj ja.

,,To som nemyslel," nadvihol obočie a pohľadom kývol na chodník. Pozrela som sa tam aj ja. Bol tam papierik od čokolády.

Rýchlo som ho dvihla a tvárila sa, že nikto nič nevidel.

,,Mne to nevadí," vysvetlil otec ,,ale mama by asi nebola veľmi nadšená," prísne nadvihol obočie, no potom sa pousmial.

Nikdy mu nevadilo čo som robila, pokiaľ som nespalovala jeho firemné papiere. Keď som mala päť, podarilo sa mi to a vtedy bol naozaj nahnevaný.

,,A kde sú ostatní?" spýtala som sa, keď mi otec vzal kufor.

,,Walburga povedala, že už nechce vidieť nič, čo má niečo spoločné s Rokfortom s tvoji bratia sú leniví."

Potom sme sa premiestnili na začiatok našej ulice a zvyšok cesty sme prešli mlčky. Hneď ako som vstúpila do domu, zo schodiska zoskočil Regulus a rozbehol sa ku mne.

,,Čo si mi doniesla?" spýtal sa a vypúlil na mňa oči. Ja som mu mala niečo doniesť?

,,Ona bola v škole, nie na dovolenke!" napomenul ho otec. Položil môj kufor pod schody a odišiel do kuchyne. Náš domáci škriatok Kreacher kufor zobral a začal sa s ním teperiť hore po schodoch k mojej izbe.

,,Kde máš brata?" pozrela som na Regulusa.

,,Nepoviem, kým mi nedáš darček!" zamračil sa. Decko jedno rozmaznané, pomyslela som si

,,Tu máš," rozhodla som sa mu podarovať zvyšok čokolády, ktorá mi ostala.

,,Je v izbe," povedal Regulus, ani sa na mňa nepozrel a venoval sa čokoláde. Z toho chlapca niečo bude, prešlo mi hlavou a uškrnula som sa.

Vyšla som po schodoch až k Siriusovej izbe. Dvere mal zatvorené, preto som najprv zaklopala. No na odpoveď som nečakala a opatrne som dvere otvorila.

Sirius sedel na posteli chrbtom ku mne. Podišla som k nemu a mačky som si vedľa neho sadla.

,,Čo sa ti stalo?" spýtala som sa asi po minúte.

,,Ja nechcem ísť na tú dovolenku!"

,,Akú dovolenku?" nechápavo som sa naňho pozrela.

,,Na celé dva mesiace pôjdeme k starému otcovi Arcturovi. Pozval celú rodinu do toho sídla, ktoré si stará mama Irma kúpila, než zomrela," povedal.

,,Stará mama Irma mala nejaké sídlo?"

,,Veď to, kam sme mali ísť raz na Vianoce, ale keďže sa s ňou matka pohádala, nešli sme tam," pripomenul mi a teraz nahodil posmešný výraz on.

,,Aha," zasmiala som sa. Už som si takmer nepamätala, aké to bolo pred odchodom na Rokfort. Aj ja som sa celé dni nudila a namiesto učiva z domácej školy som mala v hlave všetky novinky v rodine, alebo v čarodejníckom svete všeobecne.

,,A prečo tam nechceš ísť?" spýtala som sa. Sirius otrávene prekrútili očami, no aj tak odpovedal.

,,Lebo tam budú aj naše sesternice." povedal.

,,A čo proti nim máš? To preto, že sa ti minule Cissa smiala?" posmešne som nadvihla obočie.

,,Možno" pripustil.

Nechala som ho s jeho myšlienkami a šla som sa vybaliť. Nechápala som, prečo z toho robí Sirius takú vedu. Ja som sa na sesternice celkom tešila. Hlavne na Andromedu, veď som ju celý rok poriadne nevidela. Už dlho som ju nevidela v spoločnosti jej sestier, ale nechcela som sa jej príliš starať do života. Vedela som totiž, že ona by potom spravila to isté a ja som naozaj nepotrebovala, aby sa niekto hrabal v mojich problémoch.

Na druhý deň hneď ráno sme sa pobalili a mali sme vyraziť na dlho očakávanú dovolenku. Sirius svoj názor stále nezmenil, ale čo už s ním.

,,Máte všetko?" spýtala sa nás matka už hádam po tretí raz. Všetci sme jej prikývli, aj keď čím viac o tom hovorila, mala som pocit, že som si predsa len niečo zabudla pribaliť.

,,Môžme už ísť?" nevrlo nadhodil otec. Matka naňho len zagánila, ale prikývla.

,,Kreacher, postaraj sa o kufre!" prikázala domácemu škriatkovi a s nami v pätách vošla do obývačky, ktorú tiež rada nazývala hlavným salónom.

,,Pôjdem prvá. Potom Antares, Regulus, Sirius a nakoniec ty, Orion," prikázala matka a vstúpila do krbu.

,,Malfoy Manor," povedala nahlas a z ruky vysypala za hrsť hop šup prášku.

,,Prečo ideme na Malfoy Manor?" otočila som sa na otca. Ten ale mykol plecami a rukou mi pokynul, aby som spravila to isté, čo pred chvíľou mama.

,,Malfoy Manor," vyslovila som zreteľne a nechala sa zahaliť zelenými plameňmi.

Tak ako som dúfala, zjavila som sa v hlavnom salóne Malfoyovcov. Matka sa práve zvítavala s pani domu, ktorej meno som si vtedy nevedela vybaviť.

,,Mami?"

,,Áno?

,,Ako dlho tu budeme?" spýtala som sa, keď sa k nám dostali aj otec s bratmi. I keď miesto, ktoré som ja nazývala domovom nevyzeralo dvakrát vábne, tento dom pôsobil desivo.

,,Chvíľočku, len si niečo vezmem. Počkajte ma tu." povedala a niekam sa stratila.

Neodvážila som sa ani pohnúť. Malfoyovcov som veľmi nepoznala, ale keď som tu bola minule, Abraxas Malfoy na mňa nakričal len preto, lebo som v topánkach z vonku stúpla na jeho koberec. Ešteže tu teraz nebol.

,,Už som tu." povedala mama a prešla ku krbu. Nenabrala si ale za hrsť prášku, ako som predpokladala. Len pred seba vystrelia ruku, čím nám naznačila, aby sme prišli k nej.

Akonáhle som sa jej dotkla, premiestnili sme sa.

ㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡㅡ

• nemám ani poňatia, ako sa terajšia pani Malfoyova volala, ani či nejaká vôbec bola xd takže jej meno som vynechala
• letné sídlo, kam sa chystajú na leto je tiež vymyslené