Odpoveď chlapca, ktorý nebol práve Minhovym najvrelším spolubývajúcim, sa Jisunga hlboko dotkla. Trpel, bojoval a nekomunikoval s inou dušou tak dlho, že si už nevybavoval svoje vlastné meno, napriek tomu, že to bolo to posledné, čo chcel za života povedať. 

A je to moja chyba... Nie Felixova, nie Hyunjinova... moja. 

Všeumelec strnul, keď sa za Minhom, ktorého stále nepustil z náruče, objavil pár belasých očí, snažiacich sa ho ubezpečiť, že to dobre dopadne. Anjel s nehou objal chrbát mrznúceho chlapca, prikláňajúc sa perami k jeho uchu, zatiaľ však mlčal. 

"Samozrejme, že si ho nechal dôjsť až k nám," šepol Jack sklamane, chladiac svojím dychom Jisunga na krku. 

Z kútiku zatvárajúceho sa Minhovho oka vykĺzla drobná ľadová perlička. Nikto, ba ani tieň, sa viac nepohol. 

"Hádam, že priateľstvo pre teba bude vždycky vyššie než láska." 

Ďalší prehovor Jisunga znovu zarazil. Minho sa vždycky bál, že boli jeho city prehliadané a že bol po každý krát až na tom druhom mieste po všeumelcovom najlepšom priateľovi. No nebola to pravda. Možno bol neschopný mu nahlas povedať, že vidí, čo k nemu cíti a že voči nemu tiež nie je chladný, ale neprehliadal to... Záležalo mu na ňom, aj keď sa ich zámer sem-tam rozišiel. 

"Môže sa zdať, že v tom mám priority, ale nemám... hyung," povzdychol si elf, "závisí to na situácii... stratégii. A ja verím, že tentokrát Felix zvolí tú správnu. Verím, že to spolu dokážeme napraviť a že z toho obaja vyviaznete v poriadku. Na tom jedinom mi teraz záleží..." 

"... spolu sme boli vždycky v pravý čas na pravom mieste. To dobre vieš, zlato," hrkútal mu naďalej chlácholivo, hladiac ho po chrbte. 

"Bez teba sa domov nevrátim... Pokojne na seba vezmem všetky tvoje rany, ale nenechávaj ma vo svete, kde neexistuje tvoje teplo. V takom nemôžem byť šťastný, you know?" 

Jisungove slová neuvoľňovali iba telo v jeho náručí, zdalo sa, že i praskot magického ľadu povolil do ticha a trojici, ktorá ostala stáť pri vchode, poklesli napäté ramená. 

Minho i Jack Frost odovzdane stíchli. Nebolo cesty späť. 

Felix tuho zopol ruky okolo hrudníka s pomaly bijúcim srdcom, ktoré sa mohlo čo chvíľa zastaviť, potom jemne pritisol pery k Minhovmu studenému uchu, dotknúc sa svojím svetlom jeho duše na zátylku. 

"Now... let me sing you Christmas song." 

Hlboký šepot anjela smrti podchytil Minhovo nevedomie. Jeho kolená sa podlomili a ruky okolo Jisungovho krku sa skĺzli po predlaktiach, odhaľujúc Felixovi Hyunjinov strieborný prsteň, dekorovaný jemnou bielou inovatkou. Stále ho má... 

"Porta prsteň...," vydýchol si anjel s úľavou. 

Len čo Minho upadol do spánku, Jackove kúzla držiace piatich Hviezdnych strážcov zoslabli. Ich mentolové oči sa silno rozžiarili a žiarili stále viac, až pokým ich svetlo nebolo schopné porozbíjať poľadovicu, ktorá sa stala ich dočasným sarkofágom. 

Jisung na seba prevzal váhu Minhovho skrehnutého tela. 

"Čo teraz?" spytoval sa unáhlene, nakoľko ho telo druhého chlapca mierne nútilo prehýbať sa v chrbte dozadu. 

"Musíme ho dostať k portálu medzi dimenziami," odpovedal Felix, v nemom pozdrave prešiel očami z jedného strážcu na druhého, zatiaľ čo podľa rýchlych došľapov za sebou spoznal dobiehajúceho Chrisa. V tých pomalších pribehol pár pirátov, virtuosov, ktorí sa práve nevenovali sabotovaniu kamerového systému, ako ich ostatní štyria spoločníci. 

"Kto?" Kto okrem mňa? V miestnosti sa okrem Jisunga nachádzalo ďalších desať osôb. Bolo mu jasné, že kvôli následkom kauzality nebolo možné, aby sa do štrbiny časopriestoru vopchali úplne všetci. 

"Hackeri mi stihli naznačiť, že tam potrebujete niekoho, kto dokáže opraviť rozbité zrkadlo," vyšiel rovno na vec jeden zo strážcov a vystúpil pred ostatných, vrátane anjela strážneho v popredí. Postláčal si dlane, premeriavajúc si nečitateľným pohľadom všetkých okolo bezvládneho muža, ktorý sa stal dôležitou schránkou. 

"Taehyun..." 

"Nebudeme ti nič vyčítať, hyung," zastavil ho ihneď poloanjel, hoci si jeho priatelia vymenili pohľady. Felix mal konať skôr, ale už to viac nešlo zvrátiť. Nebol čas mu vyhadzovať na oči, v čom urobil chybu. 

"Počul som, že je medzi stratenými chlapcami niekto, kto má krv noctui tak ako ja." 

S Jisungom mierne trhlo, keď sa na ňom zastavili Taehyunove oči, ktoré akoby pohlcovali kúsok vesmíru. 

"Jisung nie. To oko je poistka. Rozdelil si s Jeonginom pohľad, aby sem mohli bezpečne prejsť portálom. Jeongin zatiaľ zvláda iba ilúzie. Preto nás istí zvonku spolu s mojím chameleónom," uviedol Felix na pravú mieru. 

Taehyun uznanlivo prikyvkal, pootvoriac červené pery, ktoré kontrastovali s jeho odrastenými odfarbenými vlasmi. Uznával, že bude vhodné, ak bude Jisung v stálom v spojení s niekým, kto tu ostane. 

"Takže musí ísť určite Minho, Jisung, Felix a Taehyun," premýšľal Chris pomerne nahlas čím si od všetkých získal náhlu spýtavú pozornosť ako on, tak jeho plavovlasý priateľ. To si však všimol až pri ďalšom pohodení náprstku v dlani. 

Strážcove dúhovky zahrali pri pozorovaní jeho osoby trojicou výrazných farieb. 

Či? Zneistel pár malých očí. 

"Chris nie je ako my... ale má moju dôveru a srdce, patrí ku mne." 

Na Felixove otvorené slová sa poloanjeli v pozadí jeden po druhom mlčky odobrali na odchod, akoby sa ich jeho pocity akosi osobne dotýkali. 

Taehyun odmietol súdiť cit plnokrvného anjela smrti, no nemohol súhlasiť s prvou časťou jeho vyjadrenia. Nie po tom, čo videl v Chrisovom energickom tele. 

"Nemáš pravdu," vyniesol. "Neviem, aké je jeho pravé meno, ale nie je obyčajný, hyung." 

"Nikdy som netvrdil, že je obyčajný," zachrapčal Felix uhundrane, chytiac sa zľahka Chrisovho predlaktia. 

"Well." 

Chrisovmu nervóznemu smiechu nasledoval žalostný výkrik. Všetky oči skončili na všeumelcovi so zroneným pohľadom. 

"Môže už niekto otvoriť ten hlúpy portál? Preboha vás prosím!" zakvílil a zúfalo zahádzal Minhovým telom, ktoré sa zdalo byť stále ťažšie. To bolo však to najmenej, čo ho trápilo, väčšmi ho začal znovu ovládať strach. 

Zatiaľ čo Felix kvôli svojmu najlepšiemu priateľovi mierne spanikáril nad ďalším krokom, mladík v leoparďom kabáte si stúpol za Jisunga a s hravým úškrnom sa prstami dotkol jeho spánku, posielajúc do neho belasý výboj, s ktorým sa jeho extravagantný kostým v žmurknutí vytratil. 

"Sure, captain. Teraz je to na tebe," zasmial sa Seungmin, prehol sa v chrbte dopredu a nahlas nadšene tleskol dlaňami. 

Wait. 

"Čo to malo znamenať?" pýtal sa anjel so zatajeným dychom. Zjavne hovoril aj za šokovaného elfa, ktorý ihneď zmĺkol. 

"Jooyeon a Seungmin nám požičali svoju moc. Vďaka tomu budem môcť ísť aj ja a pomôcť Jisungovi s melódiou k otvoreniu portálu," vysvetlil Chris, načo mu od ukazováku s náprstkom prebehla k jeho druhej dlani vibrujúca svetlomodrá krivka. 

"Hmph!" prikyvkal Jooyeon energicky. "Obaja majú hudobný talent a sú ako eso v rukáve." 

"Ace," zahryzol si Seungmin do jazyka, ukazujúc hrdo rockové gesto. "Ale chceme to naspäť hneď ako sa vrátite, inak-" Ďalšie jeho gesto hovorilo za všetko. 

"Sú ako nexum, univerzálne spojenie...," zamumlal si Taehyun pre seba, oči bez žmurknutia zabodnuté v podlahe. Chris začal premýšľať, či to majú vo zvyku všetci anjeli, alebo sa to týkalo iba tých, ktorí videli aj mimo hmotný reálny svet. 

"Wait! Nonono," zahrmelo od Felixa. "Ty nemôžeš ísť, Chan." Na dôraz krátko švihol rukou.  

Chris si pár krát otočil porta náprstok na brušku prsta, kým sa rozhodol pootvoriť ústa. 

"Why?" spýtal sa nakoniec pomedzi zuby. 

"Je to príliš riskantné." 

Automaticky by mu povedal, že všetko, odkedy sa po prvý raz stretli, bolo riskantné a šialené, ale boli Vianoce a popravde... nikdy sa s ním necítil skutočne v nebezpečí, práve naopak. 

"Lix, ak je tu niečo, v čo bez váhania verím, potom je to to, že s tebou sa mi nemôže stať nič," začal opatrne. "Nechcem vedieť, koľko krát som za posledných pár dní mohol umrieť, ale i napriek tomu som tu, zdravý, a som tu z nejakého dôvodu. Ukázal si mi svet, v ktorom žiješ a ja... Chcem byť jeho súčasťou a chrániť ho tak ako teba. Nemôžeš mi to zakázať." 

Anjel strnul. Jeho pevný výraz zjemnel. Celý deň sa preklínal za to, že každý krok, ktorý posledné dni spravil, bol nejakou komplexnou osudovou chybou. Chan ho však neraz presvedčil o opaku - od začiatku vedel za čím si ide a stálo to za to. Sám sa rozhodol Chrisovi odhaliť svoju podstatu a s tou sa, bohužiaľ, vydrali na povrch aj tajomstvá, ktoré už viac nemohli ostať pod prikrývkou. Chris sa mu mohol začať strániť tak ako zamrznutý chlapec, ale i cez to všetko odhodlane ostával po jeho boku. 

Felixove viečka sa zľahka dojato zachveli nad Chrisovou oddanosťou. 

I wanna kiss you so bad... 

Nebol to iba Felix, kto pozorne počúval Chrisove hlboké vyznanie. A bola jediná osoba, ktorá po ňom dokázala prehovoriť. Prirodzene. 

"Múdre slová," pritakal Jisung pochvalne, načo si vyslúžil hravé žmurknutie a úsmev spod pár tmavých zatúlaných kučer. Švihnite si... 

Potom sa Chris zadíval do Felixových rozochvených hviezd. Nežne pohladil plavovláska po líci, načo pár iskričiek zatancovalo okolo jeho dlane. 

"Všetko dobre dopadne, Lixie," ubezpečoval ho a pomaly si odstúpil. 

Felix sa už-už chcel chytiť jeho zápästia, keď sa Chris zaprel voľnou dlaňou o Minhov chrbát a vedome tak narušil Jisungovu stabilitu. Zapotácal sa. 

"Let's sail, captain." 

Za všeumelcom sa v sekunde zachvel éter. V druhej už nebolo ani jeho, ani Minha, ani Chrisa. Všetci traja sa prepadli niekam, kam ich zaviedla brána, otvorená medzi prsteňom za elfovym krkom a náprstkom na Chrisovom ukazováku. 

https://youtu.be/tUYJdNxrSyk

Iba nenápadne ozrejmujem, že Volcano a Limbo odkazujú na MinSung a názov Deeply Connected na ChanLix XD*sparkles* (Deep end, Connected)