"Myslel som, že bude v pätách mne a Hyunjinovi, ale ak si ho videl už v Kórei..." 

"Koho?" Jisung ostal v situácii úplne stratený. Medzi zistením, že mu takmer priamo pred očami zmizol Chrisov brat, a Jeonginovym telefonátom s jedinou naliehavou správou o tom, že sa musí s Felixom ihneď vrátiť do bytu, nadobudol domnienku, že sa deje niečo, čo pred ním malo zostať skryté. Zmätene sa znovu pozrel na displej mobilu, potom si ho vložil do vrecka bundy. 

Prekvapilo ho, že jeho najlepší priateľ mu miesto odpovede venoval iba krátky očný kontakt. 

"Musíme nájsť Lucasa." Chris sa s rastúcim pocitom, že je niečo naozaj zle, pozviechal na nohy. Ľudia sa začali rozchádzať. 

"Christopher..." 

"Ten chalan vôbec nevyzeral byť v pohode, Felix. Ak je Lucas s ním-" 

"Je s ním v bezpečí." 

"Ako si tým môžeš byť istý?" 

Modrá iskra vo Felixovych očiach Chrisovi znovu pripomenula, s kým vlastne hovorí. To ho síce neupokojovalo úplne dostatočne pokiaľ nešlo o neho ale o jeho mladšieho brata, za ktorého bol tento večer zodpovedný, ale uznal, že bude najlepšie, ak ich z tejto ďalšej uvarenej kaše povedie niekto, kto pozná svojich ľudí. 

"Prezlečiem sa a ideme." 

Santovská čapica odhalila pricapené tmavé kučeravé vlasy, Chris s falošnou bradou nadradene prešiel ukazovákom z anjela na elfa, aby si mohol aspoň v predstavách myslieť, že má všetko pod kontrolou, a rozišiel sa do vyčačkanej búdy po svoje vlastné oblečenie. 

✵☘︎✵

Santa so škriatkom by si veľmi radi naďalej žili v tom, že nájdením Felixa, Hyunjina a Jeongina sa všetko vyriešilo. Bohužiaľ tomu tak nebolo. 

"Tak fajn. Môže mi už niekto dopekla vysvetliť, čo sa to deje?" spýtal sa Jisung vyhúkane, sotva vošiel do bytu. 

Felixov pohľad primrzol na hrubých vrstvách ľadu, ktoré držali Hyunjinove zápästia pripevnené o opierky stoličky na kolieskach. Hybrid sa pri tom snažil ľad roztápať fénom na vlasy a ako tak ho osekávať nožom. 

Chris si zahryzol do špičky palca, možno preto, aby sa uistil, že sa mu to nesníva. Potom si všetkých prítomných preskákal spýtavým pohľadom, až nakoniec skončil na jeho priateľovi. Ten až vtedy rozmrzol a napochodoval k svojmu chameleónovi, aby začal svojím svetlom oslobodzovať jeho uväznené ruky. 

"Čo presne sa stalo?" zachrapčal Felix, zároveň kontrolujúc dlhé skrehnuté prsty. Belasé oči si šokovane prehliadli Hyunjinov prázdny prstenník predtým, než bolo zápästie úplne odmrazené. 

"Jack Frost. Našiel zadné dvierka," začal chameleón nenadšene v metaforách, ukazujúc anjelovi päticu prstov, a premasíroval si obe uvoľnené ruky. 

"Jack Frost?" vyriekol Chris meno, ktoré si s Jisungom prehodil medzi očami. 

Ani jednému z tých, ktorí zjavne vedeli viac, sa do rozprávania príliš nechcelo. Napriek tomu sa anjel nakoniec odhodlal a prehovoril. 

"Domnieval si sa správne, Ping. Ten môj tieň má skutočne dušu... Je to duša, ktorá sa zasekla medzi dimenziami, keď sme s Hyunjinom prechádzali bránou..." 

"... keď sme prenášali teba, konkrétne," dodal chameleón, pretáčajúc očami nad situáciou, z ktorej už nešlo vycúvať. "Bola to nehoda... Chytil sa sánok a ostal vo Felixovom závese. Preto teraz stráži portály na Druhej - snaží sa, aby už neprešiel nikto, kto nemá. Tak ako sa to stalo jemu." 

Felix súžene prikývol. Z hybridovej mlčanlivosti bolo jasné, že o tomto všetkom už od začiatku vedel. Najskôr po celé tie nekonečné roky... 

"Exactly. Akurát, že... teraz už tam nie je," utvrdil anjel i samého seba. 

"Spútanie svetlom sa roztrhlo, keď sa skrížili sféry a my sme sa rútili na Zem. Potom využil zbytok prúdu portálu, ktorý ste s Jeonginom otvorili," vysvetlil Hyunjin. 

Až po zmienení svojho mena sa Jeongin odhodlal odlepiť pohľad od Hyunjinových členkov. Jazyk mal natlačený v líci a najradšej by si pri pohľade na Jisunga zakryl tvár károvanou baretkou. So syknutím položil fén na stôl. 

"Vedel si o tom?" vydýchol všeumelec. 

"Nie je to Innieho chyba, Ping. Nemohol vedieť, že vás bude nasledovať." 

"Nevravím, že je to jeho chyba, hach," avšak i tak začal očividne panikáriť. Jeonginove vízie a mágia boli už i tak až príliš nestále, preto si ich s ním rozdelil prijatím jeho oka, aby ich mohli korigovať spolu. Ak bol v portáli ozaj niekto navyše... mohlo to dopadnúť oveľa horšie, než že každý z nich skončil v inom Austrálskom meste. 

"Vedel som o tom." 

"Ja si asi vytrhám vlasy," poznamenal nakoniec zúfalo. Rytmické znenie použitých slov iba potvrdzovalo jeho vyvedenie z miery. "Dopekla, prečo ste mi o tom doteraz nič nepovedali?" 

Bral by si si to za vinu... 

Posledný klinček zabila do tajomstiev otázka najstaršieho brata v núdzi, ktorému jasne chýbal jeden určitý point. 

"Nemalo by toto všetko súvisieť s Lee Minhom? Len tak mimochodom," ozval sa krčiac plecami a lámajúc rukami. Nemohol si dovoliť strácať čas tým, že ani netuší, kde je Lucas. Toto šlo znovu dolu vodou... 

Anjelovi smrti sa v očiach mihla smrť samotná. Napriek tomu, že už nemohol vziať to, čo bolo povedané, zakrútil na Chrisa hlavou na znamenie, aby mlčal. 

Hyunjin si povzdychol s tvárou obrátenou k stropu. "A je koniec~" 

"S Lee Minhom?" Čo ešte neviem? 

Chameleón si otrel špičku nosa chrbtom dlane. "Stručne a jednoducho, Sungie... Jack Frost, ako mu s Lixom hovoríme, zistil, že je Minho iný. Všetci sme iní. Veď vieš - anjel, chameleón, elf, hybrid..." 

"Hyun-a," zachechtal sa Jeongin nervózne, trúc si dlane. 

"Frost nalákal Minha, využil jeho schopnosti a ukradli mi prsteň," odrapotal konečne Hyunjin, potom sa dramaticky hodil späť na stoličku a nacapil si dlane na tvár. 

"A môjho brata..." 

Ach tak - ten, kto sa nakoniec nemo so zatnutými čeľusťami zaťahal za vlasy a otočil chrbtom, bol Chris. Takže preto ten chalan vyzeral tak nepríčetne... Bol posadnutý, skvelé. 

Jisung si v rýchlosti zrekapituloval, čo blonďavý chameleón povedal. 

"Čože?!!!" 

"Na ktorú časť vety to je?" zamumlal Hyunjin do dlaní. 

"Robíš si zo mňa srandu, však? Povedz, že hej," pokračoval uvrieskane Jisung. Už len pri spomienke na to, ako s tieňom dopadol Jeongin, ho striaslo. 

Na to chameleón už iba zomkol pery a pre istotu uprel svoj pohľad do podlahy. 

"Felix?" 

"Hovorí pravdu. Frost dobre vedel, že Minho pôjde za tebou a pomôže mu. Ja som ho odmietal, preto bol Minho jeho jedinou možnosťou. Okrem mňa je jediným, kto ho zvládne." 

"Musel si vedieť, že za mnou pôjde, Lix. Musel si to vedieť." Jisung na ešte väčší dôraz pretínal vzduch rukou. Mal Minha naozaj rád, nemohol uveriť tomu, že skončil pod vládou niečoho... niekoho, koho zrejme viedli iba prekypujúce negatívne emócie. A k tomu všetkému za to mohol práve Felix... jeho najlepší priateľ, ktorý sa väčšmi nechával viesť svojou nadpozemsky silnou intuíciou. 

"Vedel som...," prehltol anjel, "ale muselo sa to stať, aby obaja našli pokoj. A potreboval som, aby si dal pozor na Chrisa." 

"Neuveriteľné," zaškľabil sa elf. 

"Well, teraz uniesli môjho brata takže... hádam už našli svoj pokoj," predniesol Chris sarkasticky a so sileným smiechom si udrel dlaňami o stehná. 

Vzduch v obývacej miestnosti značne zhustol. 

Felixov výraz nemohol poprieť bodnutie pri srdci, ktoré ním trochu otriaslo. Nechcel nikomu ublížiť, práve naopak. Nečakal však, že bude záhadná duša až tak... akčná a vyberie si rukojemníka. Mal ísť po ňom, po nikom inom. 

"Christopher, prisahám ti, že je Lucas v poriadku. Môžem ti to dokázať." 

Ozaj... ako si tým mohol byť tak istý? Chris sa zmohol už iba na ťažký povzdych. 

"Vážne. Máš pri sebe stále ten náprstok?" 

Len čo Chris strčil ruku do šortiek a nahmatal v nich malý klobúčik, vytiahol ho a pogúľal si ho po dlani. "Of course..." 

"Je vyrobený z môjho porta prsteňa. Medzi ním a Hyunjinovym - ktorý je teraz preč - sa otvára brána pre duše, sú spolu ako kľúč od ostrovov Nezeme. Poslal som vám ho nielen preto, aby nám ho mohol ísť Jisung vrátiť na Zem, ale aj preto, aby bol v obehu. Kým ho máme, tak sa Lucasovi nič nestane." 

"Pretože, aj keď má dieťa a jeden prsteň, bez druhého neotvorí bránu," zabľabotal Hyunjin zhrňujúci dodatok. 

Kučeravá hlava sa teraz už s väčším obdivom zadívala do dlane na strieborný náprstok, ktorý teda nakoniec rozhodne nemohol byť z obyčajného hliníku. 

"Smart..." 

"Celkom...," uznal Jisung stále s istou dávkou pochybností. "Takže? Ako ich z toho dostaneme? Predpokladám, že nebudeme len tak čakať na zázrak a sedieť pri Vianočných filmoch a drámach." 

"Žiaľ...," zamumlal si otrávene Jeongin, ktorý si rovnako ako Jisung predstavoval svoj deň na Zemi úplne inak. Nasledovná reakcia jeho priateľa ho však prekvapila úplne rovnako ako ostatných prítomných. 

"To je fajn prístup, ale čo iné môžeme robiť? Sme v Sydney, obrovskom meste, a vieme o tom iba my... Úprimne, ak Frost nebude chcieť, aby sme ho našli, nenájdeme ho," zaškľabil sa Hyunjin, trochu flegmaticky si prehodil jednu nohu cez druhú a zapol televíziu. "Charlieho a továreň na čokoládu alebo Sám doma?" 

"Huh??" Všeumelec nemohol uveriť... svojmu vlastnému oku. Vedel, že je dosť možné že má chameleón pravdu a bolo by to ako hľadať ihlu v kope sena, pretože na rozdiel od Chrisa a Felixa, Minhovi nemal čo vracať, nič mu nenapadalo. Nebolo veci, ktorá by ho poviedla. Avšak i tak si nedokázal predstaviť, že by iba tak sedel a ozaj nebolo inej možnosti. Možno to bral až príliš vážne... 

Pokračovanie rozhovoru už cez vriacu krv nezvládal počúvať. Bez ďalších slov si začal na upokojenie hmkať prvú Vianočnú melódiu, ktorá mu napadla, a pokúšal sa zhlboka dýchať. Pristúpil si k oknu s výhľadom na vysoké budovy nádherne rozžiareného nočného veľkomesta, oprel si lakeť o parapet, líce o dlaň a skleslo sa zadíval do ulíc. 

Popravde, potajme začal dúfať v to, že by tam ten zázrak skutočne zahliadol.