Zatiaľ čo Felix doplňoval svoje očné tiene o trblietky, Jisung pochodoval po obývačke so Santovskou čapicou stiahnutou do očí. Na rozdiel od neho, Felix sa na pár, ktorý sa na pohovke hravo naťahoval o baretku, usmieval cez odraz v zrkadle, akoby boli v tej chvíli tou úplne najsladšou vecou na svete. Teda až do momentu, kedy si v ňom všimol zúfalý pohľad svojho najlepšieho priateľa. 

"Už pôjdeme...," zachichotal sa na ňom. Potom sa postavil zo stoličky a došiel k nemu, naťahujúc ruku po cípe koženej bundy, ktorý napravil. 

"Mimochodom, fakt ti pasuje." 

"Takže o ňu neprídem ako o tie topánky?" spýtal sa všeumelec, nenápadne hodiac pohľadom po chameleónovi, ktorého obuv omylom v rýchlosti znárodnil. Hyunjinovi sa to bohužiaľ veľmi nepáčilo. 

"Nie," zasmial sa anjel a pobúchal priateľa po pleci zahalenom čiernou koženkou. 

"Počul si, Hyun? Presne preto mám Felixa radšej." Jisungova ruka afektovane vyletela k plavovláskovi, ktorý teraz splňoval všetky pozemské predstavy o vzhľade anjela. 

"Blbosť," zachechtal sa ležiaci chameleón popod nos a natiahol za seba ruku držiacu baretku, aby na ňu hybrid nedotiahol a bol nútený sa k nemu zohnúť. "Navyše už máš oko môjho priateľa," zahundral si, a potom nachytanému vysmiatemu Jeonginovi vlepil pusu na tvár. 

"On má to moje tiež?" Jisungov hlas vyskočil o niekoľko tónin vyššie. Pomerne dosť ho začínala desiť predstava, že raz cez Jeonginove modré oko uvidí niečo, čo vidieť rozhodne nechce. 

"Pfft." 

"Kedy vyrážate?" spýtal sa Jeongin, keď sa s víťazoslávnym úsmevom narovnal do sedu na Hyunjinovom bruchu, položiac mu károvanú pokrývku hlavy na tvár, aby sa viac nemusel pozerať na jeho podivné grimasy. 

"Len si vezmeme veci a ideme. Chris s jeho malým bratom na nás už budú čakať." 

"Fajn, tak sa bavte," poprial Hyunjin, znovu bojujúci s rukami chlapca nad ním. 

"Aj vy, držte sa," dodal Felix s klesajúcim tónom, venujúc svojmu chameleónovi posledný pohľad. 

✵☘︎✵

Anjel smrti a elf všeumelec, ktorí sa vydali do ulíc Sydney prezlečení za Santovho anjela a škriatka, sa čoskoro dostali k vysvietenej drevenej búde, ovešanej ozdobami z čačiny a sladkosťami. V pozadí hrali trochu gýčovo ostré tóny nekvalitne nahranej Vianočnej hudby, čo ešte aj milovníkom autotuneu dosť pílilo uši. Aj tak sa však snažili vyzerať naozaj milo v obklopení davu detí a ich rodičov. 

"Benjamin...," zašepkal anjel meno prichádzajúceho chlapca Santovi, sediacemu na červenom kresle pred ním. Felix sa už ani nesnažil schovávať svoj široký úprimný úsmev, keď si ďalšie z detí sadlo maskovanému Chrisovi na stehno, aby mohlo Santovi zveriť svoje želanie. 

"Ahoj Ben. Podľa mojej kroniky si tento rok zaslúžiš dokonca osobné prianie. Takže? Čo si želáš? Hahach," začal Chris stále trochu nesvoj. 

"Hohoch," opravil ho nenápadne zapýrený Felix, rovnako ako zasnene napravil bambuľku na červenej čiapke. 

"Páni! Ešte aj tá Snehulienka má hlbší hlas než ty, Santa," vyriekol nečakane chlapec, načo Chrisovi i Felixovi prekvapením takmer vypadli oči. Jisung pocítil náhle nutkanie si zakašľať do päste, čo vzápätí v otočke aj urobil. 

Len čo sa Chris spamätal, chytil chlapca za pás. Bol pripravený ho postaviť na nohy a povedať mu, že má s týmto prístupom smolu a žiadne špeciálne želanie nebude. Našťastie, Snehulienka zareagovala naozaj pohotovo. 

"Tam pri nás je dosť chladno. Chytilo mi to hrdlo," zaškriekal hrane Felix po tom, čo si kľakol pred kreslo a zagúľal očami. Jeho nasledujúci očarujúci úsmev pozdvihol i kútiky úst malého chlapca. 

Chris si ukazovákom pošúchal vrchnú peru, na ktorej ho z úsmevu nad jeho priateľom pošteklili falošné biele fúzy. 

"Takže? Aké je to želanie?" zopakoval Santa svoju otázku a pohladil Bena po vlasoch. 

"Môžem ho povedať Snehulienke?" prišla ďalšia nečakaná poznámka, na ktorú Chris už iba zľahka rozhodil rukami - prečo nie? 

Zatiaľ čo sa chlapec sklonil k anjelovi a tajomne mu čosi šepkal do ucha schovaného v jeho malých dlaniach, Felix sa zaujato s iskrivým pohľadom a pootvorenými perami zadíval k hviezdam, až nakoniec pár krát s úsmevom prikývol a poslal chlapca naspäť k svojim rodičom. 

"Vylieč sa rýchlo!" zvolal ešte Ben. 

Na to sa Felix už iba zachechtal a postavil sa späť na svoje miesto za kreslom. Položil si dlane na ramená svojho priateľa. 

"Tak... a teraz Lucas," vydýchol si Chris a s úderom dlaní o stehná sa obzrel po menšom škriatkovi za ním. 

Keď ani na druhý dlhší pohľad dozadu nezahliadol svojho mladšieho brata po Jisungovom boku, ucítil ako mu pod nervozitou stúpol tlak. Zamračil sa. 

"Captain." 

"Hm?" vyrušený všeumelec zdvihol jagavý pohľad od schovaného mobilu. 

"Kde je Lucas?" 

Elf sa stále trochu neprítomne rozhliadol, až mu nakoniec z prázdneho miesta po jeho boku prebehol po chrbte mráz. So zalapaním po vzduchu sa vyhúkane pozrel na Chrisa. 

"Pár sekúnd naspäť tu určite stál, I swear," vysúkal zo seba Jisung na obhajobu. 

Chris sa zaprel o opierky a už sa chcel zdvihnúť z červeného poťahu, keď mu od ramena k uchu preblyskol povedomý silný kŕč, ktorý ho vrhol späť do kresla. Mobil v Jisungovych rukách sa rozzvonil a Chrisovi ohlušujúco zapískalo v ušiach. 

Zatnúc zuby sa skrčil na mieste. 

"Santa!!!" 

Mladík navlečený v červenom kostýme sotva vnímal to, ako ho Felix objal okolo ramien a začal naň prehovárať. Jeho oči ostali zabodnuté na jednom mieste v dave, kde videl rýchlo prechádzať podozrivú mužskú siluetu. 

Muž s akosi prázdnymi laními očami mu venoval jeden jediný pohľad, ktorý prinútil jeho nohy zamrznúť na mieste. Nemohol sa pohnúť. 

V momente, kedy mu odchádzajúci kŕč dovolil žmurknúť, sa mu osoba stratila. 

"Chris, si v poriadku?" 

"Videl si ho tiež? Lix?" vyhabkal Chris, chytajúc dych.

"Koho...," jediné slovo, po ktorom anjelovi preskočil ohryzok, prezradzovalo, že určite vie, o čom Chris hovorí. 

"Ten tieň, silueta v tmavej chodbe hotela... Vtedy som mohol vnímať iba jeho pohľad. Bolo to po prvý krát, čo mi zapískalo v ušiach. Ale teraz- Som si istý, že to bol Minho. Ten Minho, Felix. Z Nezeme..." 

Prirovnanie "tváril sa, akoby uvidel ducha" bolo pre Chrisov výraz úplne na mieste. 

Anjel chvíľu mlčal. 

"Ty už si ho videl?" 

"Chalani, máme problém. Volal Jeongin, musíme sa hneď vrátiť." 

Ten mrazivý pocit, ktorý sa Chrisovi dostal pod kožu bol tak neprirodzený. Bol si istý, že je s anjelom v bezpečí a že záplava jeho svetla a úprimnosti je tým najpríjemnejším pocitom, aký kedy spoznal, avšak uvedomenie si, že za tými čokoládovými očami sa schováva mnoho nadpozemských vecí, o ktorých vedel iba anjel sám, mu pridržalo ostrie nožníc nad dlhými perami krídel, ktoré mu bytosť dávala. 

Striasol nože skôr, než by mu krídla  pristrihli a spôsobili v ňom tak pochybnosti o konaní jeho druhej polovičky. 

K znameniam/symbolike - v názve som pridala emoji mačky. Nie je to iba o Minhovi a Christmas Evel. Možno ak náhodou poznáte TxT univerzum, tak viete, že moje milované mačky sú tam vyslovene zlo xDD nuž a tento príbeh je spojený s mojim TxT príbehom, ktorý pozdejšie príde, takžeee, jop... anyway... ďalšia zápletka je tu~ <3