V malej obývačke, ktorá sa na pár hodín znovu zmenila na oku lahodiace štúdio, sa rozplýval priam nebeský pokoj. Chris sedel na otočenej stoličke, ruky s hlavou pohodlne uložené na jej opierke, a díval sa na anjela, povznesene šeptajúceho do mikrofónu. Bol priamo pred ním, naživo za kamerou medzi nimi a obklopený všakovakými Vianočnými ozdobami, s ktorými viac než ako anjel, pôsobil skôr ako elf zo severného pólu. 

"... Bozky Snehovej kráľovnej možno Kaja zbavili pocitu zimy, no Gerdine úprimné horké slzy rozpustili čriepok zrkadla zlého čarodejníka, ktorý Kaja pichal pri srdci. Detská radosť z opätovného stretnutia rozlúštila hádanku, ľadové písmená sa poskladali do slova VEČNOSŤ a Kaj sa tak mohol vrátiť spolu s Gerdou..." 

Felixov šepot putoval zo slúchadiel priamo do uší, kde prerozprávanými príbehmi a príjemným hlbokým hlasom trochu uspával ďalšiu prítomnú osobu, ktorá sem-tam kontrolovala takmer neaktívny chat. No nehneval by sa, ak by aj zaspal. Tentokrát nie. Tak ako Gerda a Kaj, tak i on by sa nechal upútať rozprávkami starej mami, ktoré už popínavé ruže, obrastajúce terasu, poznali naspamäť. 

"Večnosť sa môže javiť rovnako lákavo ako desivo... Každý príbeh má svoju jasnejšiu i temnejšiu stránku, no je iba na vás, ako sa ho rozhodnete vidieť. V akých farbách necháte moment či celý život vojsť do večnosti," pousmial sa nad jemným šúchaním brušiek prstov o dlane a privrel svoje čokoládové oči. 

Chris si nevedel predstaviť dieťa, ktoré by sa nerado chytilo Felixovej ruky a šlo v jeho stopách. Dieťa, ktorého plač by neutíchol po jedinom jeho hrejivom úsmeve. Sám sa rád nechal objímať jeho prítomnosťou a cítil, že spomienky s ním sa preňho stali bezpečným kľúčom k miestam, kde čas ani strach z tieňov viac nemali žiaden priestor. 

"Ak sa vám už zatvárajú oči, pokojne nechajte klesnúť viečka," pár krát zľahka pohladil penu, obaľujúcu mikrofón, uvoľňujúc tak jemným chrapotom celú Chrisovu podstatu. "Tieto dni sú sviatkami pokoja, odpočinku a dobrej nálady..." 

Po konferenčnom stolíku sa popod mikrofónom prebehlo zopár drobných rolničiek, zanechávajúcich za sebou tichý cinkot, ktorý odplašoval i posledné nepríjemné myšlienky. 

"Či už vo vašich predstavách vládne zime elegantná žena, starý pán alebo pojašené dieťa... nebojte sa ich. Obrňte svoje srdcia láskou a nechajte znieť vianočné piesne, pretože... kto vie? Možnože je tým, čo vám bráni sa uvoľniť a vidieť veci krajšie, iba jeden zo zatúlaných čriepkov prekliateho zrkadla," zachichotal sa a sám si uvoľnenejšie vydýchol. 

Poslucháč, sediaci pred samotným Fixiem, nemohol inak než nechať kútik úst zasnene utiecť až k jamke v líci. Miloval ho... nekonečne a čisto. 

"Sweet dreams, sleep tight... and... see you in our dreams..."

"Merry Chrissy..."

✵☘︎✵

Vysielanie sa vyplo. Chan sa pomaly pozviechal zo stoličky, aby sa tackavým krokom dostal ku gauču, na ktorom ostal sedieť jeho obľúbený streamer, oblečený do mäkkého bieleho pulóvra. Felix sa naň rozžiarene usmieval aj vo chvíli, keď ho tento ospalý fanúšik uväznil vo svojom vrelom objatí. Nechal sa ním zložiť na chrbát, a zatiaľ čo sa Chris túlil tvárou k chlpatému kúsku oblečenia, on mu zablúdil prstami do vlasov. 

"Christopher...," zachechtal sa nad tým, aký bol jeho priateľ v ospalosti rozkošný, načo on iba spokojne zamručal. "Merry Chrissy," dodal zrejme už zo zvyku potichu a jemne ho pobozkal na spánok. 

"Mewy Chrissy...," zamumlal Chris, túliac sa bez zábran k zdroju jeho pohody. 

"Oni umreli?" prišiel nečakane s otázkou, ktorá v danej situácii trochu prekvapila i samotného anjela smrti. Preto iba zažmurkal a s následne rozovretými očami sa spýtavo pozrel na osobu ležiacu na jeho hrudi časťou svojej váhy. 

"Kaj a Gerda... možno zamrzli tak ako dievčatko so zápalkami," vyriekol napokon nahlas svoju domnienku, ktorá by ho predtým ako malého nikdy nenapadla. 

Možno... bola to predsa len rozprávka. Príbeh vymyslený dospelým človekom. Text plný skrytých významov. 

"To si myslíš?" spýtal sa anjel úprimne zaujatý jeho postrehom. 

"Skôr mi to... iba tak napadlo," zachechtal sa Chris, než si zaliezol perami pod Felixovu úzku čeľusť, kam ho pobozkal a priniesol tak späť jeho kúzelný úsmev. 

"V tom prípade je odpoveď stále na len tebe," odpovedal Lix chrapľavejšie, ako sa mu jeho priateľ hravo tisol ku krku a nútil ho tak viac zakláňať hlavu. Odkedy sa konečne stretli, sotva sa dokázali rozdeliť. Stalo sa tak už minulý večer a ešte nad ránom bol Chris odhodlaný merať cestu späť do Sydney. 

Keď sa Chanova dlaň dostala na jeho bok pod pulóvrom, smiech sa mu zmiesil s tichým vzdychom, ťažko preskakujúcim ohryzok. Vošiel prstami do Chrisovej jemne skučeravenej ofiny, čím si vyprosil trochu priestoru, a nakoniec Chrisa precítene pobozkal. Presne tak, ako si to zamiloval, a presne tak, ako o tom ešte nedávno mohli iba snívať. 

A v tej chvíli už obaja veľmi dobre vedeli... 

"Koľko mu dávaš sekúnd?"

Felix pretočil svoje zmodrané oči dozadu. Vystrel dlaň a jeden po druhom k nej začal krčiť prsty, čoraz viac pobavene zvierajúc pery. Do spodnej si v konečnej zľahka zahryzol. 

Len čo skrčil i malíček, dvere do obývačky sa rozleteli a odhalili všeumelcov pomerne vyhúkaný pohľad. 

"Švihnite, dopekla. Ja to sám už reálne nevydržím," vybreptal zo seba Jisung narýchlo, pretínajúc vzduch rukou. Hruď sa mu rozrušene dvíhala. Vôbec nepoberal to, že sa naň tí zamilovaní blázni iba hlúpo dívajú, zatiaľ čo on pomaly ale isto začína trpieť. 

"Si fakt presný," poznamenal nakoniec uznanlivo Chris, než sa spolu s Felixom schuti rozosmial.