16. Vojna

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

A bolo to tu. Ticho pred búrkou sa skončilo a nastali hromy-blesky. Vojna o Rokfort začala a ja som sa bála o všetkých mojich priateľov.

S Colinom sme boli od samého začiatku spolu. Utekali sme chodbami Rokfortu, snažili sme sa vyhýbať zaklínadlám a kliatbam, ktoré nám len tak lietali ponad hlavy. Sami sme vykrikovali zaklínadlá na všetky strany.

,,Myslíš, že to prežijeme?" spýtala som sa keď sme zastali na výnimočne prázdnej chodbe a snažili sme sa lapiť dych.
,,Neviem, Grace. Bol by som ale rád, keby si to prežila aspoň ty," pousmial sa.
,,Prežijeme to obaja," opätovala som mu úsmev a dúfala som, že sa nemýlim.

Zrazu som za sebou počula kroky. Prudko som sa zvrtla a zbadala som smrťožrútku, ktorá na mňa mierila prútikom.

,,Avada..." začala, ale rýchlo som ju prerušila.
,,Protegeo!" vyčarovala som pred nás neviditeľnú stenu a kliatba sa od nej odrazila. Mávla som prútikom, stena zmizla a Colin na ňu vyslal omračujúce zaklínadlo. Znovu sme sa o vlások vyhli smrti.

Vzápätí sa ozval všade ohromný hluk a chodba sa začala plniť smrťožrútmi. Znovu sa začalo behanie a vyhýbanie sa kliatbam. Rozbehla som sa aj s Colinom preč. Toľkých naraz by sme ich sami dvaja nezvládli.

,,Och ako dobre, že sme odtiaľ odišli," vydýchla som si úľavou keď som smrťožrútov nechala za chrbtom. Keď som však nezačula Colinovu odpoveď, rýchlo som sa porozhliadla okolo. Nikde ho nebolo. Dúfala som, že sme sa len rozdelili a nikto ho nezabil, ale nemohla som to nijako dokázať. Rozbehla som sa. Musela som Colina čo najskôr nájsť.

Vojna sa skončila. Prišla som do Veľkej siene a obzerala som sa po nej až kým som nenašla Colina. Ležal na jednej z lavíc a nehýbal sa. Telo mi na okamih stuhlo.

,,Nie, nemôže byť predsa..." posledné slovo som sa neodvážila vysloviť. Pritisla som si ruku na ústa a roztrasenými krokmi som išla bližšie.
Pohladila som Colina po vlasoch a po líci mi stiekla slza.

Zrazu na moje prekvapenie otvoril oči. Šokovane som cúvla dozadu.
,,Nevedel som, že prebudiť sa uprostred vojny bude také príjemné," poznamenal s tým jeho typickým šibalským výrazom a ja som sa od šťastia rozosmiala a rýchlo ho objala. Colin žil! A to bolo pre mňa viac než čokoľvek iné.

~~~

Hello! Colin vojnu prežil a nenechala som ho zomrieť. Zrejme ste všetci šťastní, ale zaujíma ma čo si myslíte o kapitole ako celku?

Sophie

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro