Po prázdninách som sa znovu aj s Colinom vrátila na Rokfort. Rokfort, ktorý sa neuveriteľne zmenil. Náš šiesty ročník vyzeral veľmi bezútešne. Nikoho netešilo, že niektorých učiteľov vystriedali smrťožrúti a Snape sa stal riaditeľom Rokfortu. Okrem toho, že neznášal chrabromilčanov, mal na účte aj ďalšie nepríjemnosti, ale pri tých som zväčša nechápala prečo to robí.

Každý deň sa podobal na ten predošlý. Akoby aj počasie s nami smútilo; večne bolo zamračené, pršalo, či bola hmla. Čo ma však neuveriteľne prekvapilo bolo, že Colin nestratil svoj obvyklý optimizmus. Zakaždým ma rozosmieval a ja som nechápala kde sa to v ňom berie. Mne sa ťažko myslelo optimisticky, keď všetko naokolo bolo pesimistické.

Jeden deň bola ľudoprázdna klubovňa. Okrem mňa a Colina v nej nebol nikto. Všetci odišli von pretože začalo konečne svietiť slnko a všetci to považovali za hotový zázrak.
A prečo som v klubovni ostala iba ja s Colinom?

Alecto Carrowová nám naváľala množstvo úloh a i keď si ich mnoho študentov robilo vonku, ja by som to nezniesla. Byť niekde kde sa z každého rohu zrazu môže vynoriť Alecto aj s jej bratom by mi nebolo nič príjemné.

Keď som si konečne dorobila úlohy, oprela som sa a zatvorila som oči. Na okamih som si dovolila na všetko zabudnúť, ale potom ma Colinov hlas vrátil do reality.

,,Grace?" pri zvuku svojho mena som otvorila oči a skúmavo sa na neho zahľadela. Vyzeral staršie ako pred rokom. Stále mal síce veselé oči, ale človek už nemával pocit, že sa stále usmieva.
,,Vieš, možno toto nebudeš chcieť počuť teraz keď sme v mizernej situácii, ale..." odmlčal sa a pozrel na mňa či má pokračovať.
,,Pokojne rozprávaj," povzbudila som ho. Naozaj som bol zvedavá čo má na srdci. ,Ach, keby mi tak povedal, že je do mňa stále zamilovaný,' pomyslela som si v duchu. Od konca piateho ročníka som totiž Colina už nebrala len ako kamaráta. Znamenal pre mňa oveľa viac a ja som sa čudovala aká som bola doteraz slepá.

,,Ide o to, že keď sme sa o tom naposledy zhovárali, dosť jasne si dala najavo, že o tom už nechceš počuť ani slovo a nechceš s nikým chodiť," povedal a čakal, že ho okamžite zarazím. Nespravila som to. Dúfala som, že povie to, čo mi pred malou chvíľou preblesklo hlavou.
,,Moje city k tebe sa nezmenili, ale neviem ako si na tom ty..." začal opatrne a mne skoro spadla sánka. Číta mi myšlienky?

,,Ak by si chcela alebo potrebovala čokoľvek, budem tu pre teba nech sa rozhodneš akokoľvek," povedal a moje podvedomie malo pocit, že si tú vetu niekde prečítal v knihe a teraz ju opakuje, ale myslí to vážne.
,,Ty vieš, že nie som expert na vyjadrovanie," povedala som konečne niečo aj ja. ,,Ale moje pocity sa dosť zmenili. Nemohla som uveriť, že som bola taká slepá a nevidela som, že som vlastne zamilovaná do teba," povedala som očervenejúc a to čo sa dialo potom som vnímala len matne.

Viem, že sme sa s Colinom ešte rozprávali a že ma pobozkal, ale o tom druhom si nie som istá. Na druhý deň som totiž mala pocit, že sa mi to iba snívalo. Každopádne ako sa hovorí, mala som šťastie v nešťastí, pretože chodiť s Colinom bola naozaj tá najlepšia vec, ktorá sa mi v tomto období mohla stať.

~~~

Hi! Grace sa dala dokopy s Colinom, ale ostáva tu závažná otázka, či Colin príde v bitke o Rokfort o život ako to napísala Rowlingová. Čo si myslíte vy, ako to dopadne?
Každopádne to uvidíte neskôr, lebo kým nevyjde tá konkrétna kapitola, budem mať pusu na kľúč :D

Soph