Spokojne som sa usadila v klubovni oproti Colinovi na pohovku. Zdvihol zrak od učebníc a zadíval sa na mňa. V poslednom čase sa nejako moc učil. Málokedy fotil. A ak áno, fotky mi neukazoval. Stále sme však boli najlepšími priateľmi.

,,Vyzeráš naštvane... ale spokojne," skúmavo si prezeral moju tvár. Všimla som si, že si viac všíma. Tiež sa trochu zmenil.
,,Som spokojná. Pred chvíľou som síce bola aj trochu naštvaná, ale už nie som," prisvedčila som.
,,Čo sa stalo?" spýtal sa. Vychutnala som si napätie a potom som mu to oznámila so širokým úsmevom na tvári.

,,Rozišla som sa so Seamusom."
,,Čože? A preto si spokojná?" zdvihol obočie až k vlasom a vyvalil oči, takže som sa okamžite musela začať smiať pretože to bolo komické.
,,Samozrejme. Náš vzťah sa už ani nedal nazvať skutočnou láskou. Bolo to ako ťahať balvan priviazaný na nohe hore kopcom," vysvetľovala som.
,,Nikdy by som nepovedal, že dáš Seamusovi košom," pokrútil hlavou.
,,Nuž stalo sa. Teraz mám od neho pokoj," usmiala som sa spokojne.
,,Takže už nechceš s nikým chodiť?" spýtal sa. Zdalo sa mi to alebo som počula slabý podtón nádeje?

,,To ešte neviem," povedala som cítiac ako mi horia líca. ,,Každopádne, aké sú tvoje posledné fotky?" snažila som sa rýchlo zmeniť tému. Našťastie sa Colin chytil. Dnes som už naozaj nechcela riešiť moje srdcové záležitosti.
,,Chceš ich naozaj vidieť?" zaujímalo ho.
,,Samozrejme. V poslednom čase si mi ich prestal ukazovať, ale mňa to stále zaujíma," usmiala som sa.

Colin sa zatváril nadšene. Okamžite nechal učenie učením a odišiel po fotografie. Na okamih som zatvorila oči a prehrala som si posledné spomienky. Naozaj som nechcela v najbližšom čase s nikým chodiť. Chcela som si od všetkého oddýchnuť pretože so Seamusom to bolo skôr utrpenie a ja som sa bála, že by tak dopadol aj ďalší vzťah. Okrem toho som nevedela kto by mal o mňa ešte záujem. Možno Colin, ale tým som si nemohla byť istá. Svoje pocity mi už nehovoril a ani z jeho tváre som ich nedokázala vyčítať. Mrzelo ma to. Ako jeho najlepšia kamarátka by som to mala zvládnuť, no nie?

Colin sa vrátil za mnou a tým prerušil moje úvahy o ňom. Sadol si späť na svone miesto a ukázal mi fotografie. Padla mi sánka už pri tretej.

Na prvej fotografii nebolo nič zvláštne. Rokfortská chodba plná študentov. Druhá bola podobná. Učebňa elixírov a v nej chrabromilčania so slizolinčanmi. Na tretej som však bola iba ja. Sedela som vonku pri jazere a učila som sa. Vlasy mi padali do tváre a svietilo na ne slnko takže vyzerali ako oheň.

Zase bolo pár fotiek Rokfortu a študentov. Lenže potom tam boli zas moje fotky. Colin vystihol len tie okamihy, kde nebol Seamus. Buď som sedela v klubovni a písala som si úlohy, alebo som sa snažila sledovať výklad profesora Binnsa. Na niektorých som sa tešila, mala som na tvári široký úsmev a vyzeralo to, že za okamih budem skákať až k oblakom.

Nevedela som naisto prečo som sa toľkých fotkách ja. Ale dnes večer som to nechcela zisťovať. Stačil mi pokoj v klubovni a konečne som mala aj pokoj v sebe. Vzťah so Seamusom som mala pred sebou ako niečo nádherné, ale dnes som si uvedomila naplno, že to celé bola iba ilúzia, ktorú som si pravidelne dávala pred oči. Až dnes som konečne uvidela realitu. Neprišla mi už taká bolestivá a smutná. Zdala sa mi oveľa lepšia.

V realite som mala stále najlepšieho priateľa. Nemusela som sa trápiť so Seamusom. Mala som všetko, čo mi bolo treba. Nakoniec teda tento deň nebol až taký hrozný ako som si ráno myslela. No čo už, každý sa občas zmýli.

~~~

Hello! Trochu viac filozofických úvah od Grace. Snáď sa vám páčila aj takáto kapitola. Čo si o nej myslíte?

Soph