Prešiel asi týždeň a pol letných prázdnin odkedy som sa vrátila z Rokfortu.
Práve s rodičmi obedujem a síce to nie je nič zvláštne, čosi sa predsa len má stať.

Mama zrazu položí vidličku na tanier a povie: ,,Vieš tvoju babičku - moju mamu - dnes pustia od sv. Munga. Ponúkli sme jej, že môže bývať u nás, keďže nemá kam ísť. Potešilo to aj ju, čo ty na to?"
,,Áno! Áno! Áno! To je skvelé," začala som tancovať o d radosti po celej kuchyni.
,,Grace, sadni si, nehorí," poznamenal ocko s úsmevom a ja som ho poslúchla.
,,Kedy po ňu pôjdeme?" spýtala som sa vzrušene.
,,Keď dojeme obed," povedala mama, čím narážala aj na to, že ja mám ešte polovicu jedla na tanieri.

Po obede sme naozaj zašli k sv. Mungovi. Celý čas som snívala o tom, aké to bude znovu uvidieť babičku, ktorá bola jednoducho úžasný človek. Najlepšie na nej bolo to, že vždy dokázala pochopiť moje prehané nadšenie a nikdy ma zaň nekarhala.

Čakali sme v čajovni, keď ku nám zamieril jeden liečiteľ a za ním kráčala ryšavovlasá staršia žena, ktorej vlasy boli pretkané sivými a bielymi prameňmi. Bola to moja milovaná babička Alexa.

,,Babička!" nadšene som vyskočila zo stoličky a bežala som za ňou. Láskavo ma objala, ako vždy. Mama a ocko tiež prišli aby sa s ňou zvítali. Všetci sme boli radi, že je znovu zdravá.

V aute som babičke neustále hovorila o Rokforte. Ešte stále som sa toho neustáleho básnenia o ňom nedokázala zbaviť, ale babičke Alexe to zatiaľ neliezlo na nervy ako mojim rodičom.
Bola výborná poslucháčka a moje rozprávanie ju bavilo. Ani raz ma neprerušila, či nezastavila i keď som danú vec hovorila už najmenej piaty raz. Veľmi ju zaujímal Colin a aj ostatní moji priatelia.
Mama s ockom mali po celý čas na tvári iba úsmev. Keby sa na nás v tú chvíľu niekto pozeral, rozhodne by musel povedať, že sme veľmi šťastná rodina.

~~~

Ahojky! Objavila sa nám tu nová postava - Gracina stará mama Alexa. Čo si o nej a tejto kapitole myslíte?

Sophie