Nemusela som vedieť čítať či dokonca rozumieť anglicky na to,aby som z kráľovej tváre nevedela vyčítať sklamanie. Sklamanie zo mňa.

Stála som však pokorne a s vyrovnanou tvárou,ktorú prirovnal ku koňovi.

Mala som pocit,akoby sa svet okolo mňa vypol.

Bola som v ňom len ja a slová,ktorými ma označil.

Kôň.

Škaredá.

Neatraktívna.

Nie taká,ako na obraze.

Muž poznajúc etiketu by dáme na prvom alebo na inom stretnutí by nepovedal z očí do očí,že je nejakým spôsobom nepekná. Kráľ k nim zrejme nepatril.

Keď sa vyzúril,bez jediného slova či pohľadu na mňa odkráčal von z dvier,ktoré za sebou v zápale émocii silno zabuchol.

Bolo to ako signál pre moje slzy,ktoré si konečne našli cestu von.

V tej chvíli som tušila,že naše dohodnuté,politicky výhodné manželstvo nebude práve najšťastnejšie.