Sľuby sú sľuby a tie sa majú dodržiavať- tak aj cez kráľovu nespokojnosť prebehla svatba. Od tej chvíle som bola jeho a on bol môj.

Možno vtedy prešla medzi nami nejaká tá iskra,ktorá zažehnala plameň. Kto vie. Nikdy som dovtedy o láske a manželstve nepremýšlala. Nečítala som nikdy žiadne romantické romány alebo básne a taktiež som ich ani nedostávala. Nedostali sa ku mne cez moju prísnu matku. Nevedela som síce hrať na žiadnom hudobnom nástroji a ani môj spev sa nedal prirovnať k spevu slávika,stále som vedela krásne vyšívať. To mojej matke,vojvodkyni Marie sa zdalo dostačujúce.

Na mojom snubnom prsteni,ktorý som toho dňa dostala bol, vyrytý nápis:

God send me well to keep.

Čítala som si ho v tú noc pri svetle mesačného svitu takmer stále,bez prestávky. Toto heslo,motto sa stalo pre mňa akousi záchranou mojej ustráchanej mysle,ktorá myslela na to najhoršie.

Zo zamyslenia ma prebrali jemné,ale i tak odvážne dotyky,z ktorej mi zružoveli líca. Toto bola naša svadobná noc. Táto noc mohla zmeniť históriu a dianie v krajine. A ja som sa oddala.

Svadobná noc bola naplnená.