LADY SIF

Čakala by som, že aspoň raz uvítam obyčajný týždeň bez toho aby sa stala aspoň jedna šialenosť.

Bol totižto konečne jeden z tých obyčajných dní kedy som mala šancu samú seba presvedčiť, že je všetko tak ako má. Samozrejme, že nie.

Potom čo sa Thór s Lokim vyparili na inú planétu som ostala sama. Keďže bola skoro noc tak som si plánovala ísť ľahnúť, no niečo ma po ceste zdržalo.

Keď som totiž prechádzala popri kríkoch tak sa mi zazdalo, že počujem šuchot. Nasledovalo akési modré svetlo a tadá! Máme tu modré hlavy!

Ihneď som sa rozbehla do zámku a zahučala na plné hrdlo:

,,KREE NÁS NAPADLI!“

V priebehu piatich sekúnd boli všetci na nohách a bežali odrážať útoky Kree. Ako sa neskôr ukázalo tak som nás dobre varovala. Stihli sme sa ako tak pripraviť.

Samozrejme, že by to nebolo dokonalé keby sa to nezaobišlo bez následkov. S Fandralom sme zvyčajne bojovali spolu, no tentoraz som mu to nedovolila.

,,Sif, nebuď hlúpa.“ hovoril. ,,Nemôžeš bojovať sama, môže sa ti niečo stať.“

,,Som dobrá bojovníčka, zaobídem sa aj bez toho.“ odvrkla som a hnala sa do boja.

Stále som na neho bola nahnevaná za tú stávku a moja pýcha mi nedovolila mu odpustiť.

Bojovala som ako obyčajne, no s menším elánom a pocitom viny aj keď som žiadnu cítiť nemala. Pozrela som sa Fandralovím smerom keď som uvidela ako sa skupinka Kree rúti k nemu. Asi im bolo jedno, že tam je, oni sa skrátka rútili do lesa a prerezávali si cestou cez našich bojovníkov.

Fandral bol na nich momentálne sám a odvážne vytasil meč a začal sa biť. Vedela som, že sám to nezvládne a keď už šlo do tuhého tak som mu pomohla.

Fandral sa jemne usmial, no jeho úsmev sa vytratil keď videl niečo za mnou.

,,Sif.“ oslovil ma. ,,Tam.“

Ukazoval na skupinku Kree ktorí sa dívali našim smerom a o niečom sa rozprávali. Áno, správne. Všade zúril boj a im chýbal stôl s kávičkou aby si usporiadali čajový večierok uprostred bojiska kde sa vraždilo.

Netrvalo dlho a zistili sme o čom sa rozprávali. V kruhu ich skupinky sa nachádzal niekto koho by som tu vôbec nečakala.

Will. Potom čo som ho uvidela sa všetko odohralo až príliš rýchlo. Inštinktívne som sa za ním rozbehla a začala sekať Kree okolo neho ako mlinček na mäso. 

Fandral mi bol v pätách a pýtal sa čo stváram, no nepýtal sa dlho a začal mi pomáhať.

Nakoniec mi podal povraz, ja som Willovi zaviazala ruky a začala ho viesť do zámku. Niečo ma však zastavilo.

Pevná ruka ma chytila zozadu za plece. Otočila som sa a zistila, že ma drží Ásgardský bojovník. Nechápala som čo stvára.

Môjmu pohľadu neušlo, že Kree sme s ľahkosťou porazili, no jeho stisk ma donútil pozrieť sa mu do očí.

Letmo som zachytila Fandralov nechápavý pohľad. Plánoval bojovníka odstrčiť, no ten ho udrel a Fandral skončil na zemi.

Keď sa zviechal zo zeme tak nechápavo na neho hľadel.

,,Čo si myslíte, že robíte!?“ skrýkol. ,,Pustite ju!“

Muž má chytil pod krk a priložil mi k srdcu dýku. Pohnem sa a uškrtí ma a keby nestíhal tak ma jednoducho prebodne. To je prefíkané...vtedy som si neuvedomovala závažnosť situácie a len tak sa hompáľala nad zemou.

Fandral sa chcel do muža pustiť, no ten ukázal na dýku pri mojom srdci. Fandral pochopil a ďalej sa na mňa iba smutne díval. Na chvíľu som v jeho očiach uvidela niečo, čo sa v tých Thórovích odrážalo posledné týždne čo odišla Rosalind. Bolo to zúfalstvo a smútok v jednom balíku s obrou mašľou zvanou bezmocnosť.

Odrazu sa bojovníkova tvár začala meniť. Odrazu nabrala oďteň sýto modrej farby a ja som pochopila, že za krk ma drží Kree.

Fandral ho prebodol pohľadom.

,,Vydajte Williama a ja ju nechám nažive.“ povedal ľadovým hlasom.

Pokrútila som hlavou a vydala zvuk ktorý mal znamenať nie, no skôr to znelo ako: íhá!

Fandral vedel, čo ,hovorím‘. Pozrel sa na Willa ktorý stál zviazaný obďaleč a uškŕňal sa. Čo bolo vlastne ich plánom? Pokiaľ sem chceli iba vtrhnúť a my sme ich prekvapili tak to nebolo veľmi múdre...musí byť za tým viac.

Fandral ani nezaváhal. Schytil Willa pod pazuchou a zhodil ho na zem k nohám Kree.

Kree si ma otočil a chytil ma lakťom pod krk. Tvárami sme sa pozerali rovnakým smerom a jeho dýka tentoraz smerovala k môjmu hrdlu.

,,Hej! Sľúbil si, že ju pustíš!“ hneval sa Fandral.

,,Sľúbil som, že ju nezabijem.“ uškrnul sa.

Will sa pozviechal zo zeme a Fandral ich oboch prepaľoval pohľadom.

Odrazu Kree vytiahol z opaska akýsi kameň a hodil ho o zem. Skôr ako nás stihla zahaliť modrá žiara, tak Fandral schytil Willa a odhodil ho od nás takže ja a môj Kreeske ,priateľ‘ sme sa vydali na Kreesku planétu sami. Škoda...do našej party nám bude chýbať. Naša jazda bude nekompletná.

Ako sme sa vytrácali preč z môjho domova v modrej žiary tak sa mi začali podlamovať kolená. Tá žiara so mnou niečo robila. Prv než som stihla odpadnúť som zachytila Fandralov zúfalý a nútený úsmev si slovami:

,,Ja ťa nájdem Sif!“

Prosím neukameňujte ma. Táto časť mala vyjsť omnoho skôr, no ja to nestíham. Dúfam, že sa vám kapitola aj tak páčila a ďalšia víde čo najskôr.
Bianchi ❤️