2. Verejný karnevalový festival pre bláznov

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

LUCI

Bežala som rozľahlou chodbou. Bola mierne osvetlená a všade okolo sa ozýval nepríjemný zvuk alarmu. Červené svetlo mi bilo do očí a pískanie mi prenikalo do ušných bubienkov.

Práve v tento deň sa začala moja cesta plná nečakaných objavov, klamstiev a...spomienok.

,,Čo sa deje?“ začula som za sebou známy hlas našej najlepšej agentky.

,,Nemám poňatia agentka Romanovová.“ odpovedala som a počkala kým ma doženie.

,,Ako ma to oslovuješ? Veď si tykáme.“ nechápala. Pozrela som sa na ňu veľavravným pohľadom. ,,Už rozmumiem. Ďalšia nekonečná prednáška od Furyho. Prečo je taký prísny? Je prísny, ale na teba si priam zasadol.“

Dala som jej za pravdu. Naozaj mi Fury vyčítal každú jednu chybičku. Nebola to veľmi dlhá doba čo si ma Avengers vybrali ako jednu z agentiek v prvej línii. Inak povedané, som na ich základni a posielajú ma na niektoré naliehavé misie. Inak vlastne vôbec nerozumiem prečo si vybrali práve mňa. Snažila som sa ale ako agentka v boji niesom taká úžastná aj keď biť sa viem a absolvovala som akadémiu na sto percent. Ale to veľa agentov predomnou ktorí sú o dosť skúsenejší ako ja. Inak niesom vedec ani nevinikám ani po strategickej stránke a o mojich orientačných schopnostiach ani nehovorím...

Keď ma Romanovoá predbehla tak som ju nasledovala pozdĺž chodby až sme prišli k miestnosti ktorá bola celá presklená.

,,Tony čo sa deje?“ opýtala sa Natasha a pribehla k mužovi ktorý stál pri jednom z jeho moderných zariadení.

Ihneď som jeho tvár s čokoládovo hnedými očami a originálnym strihom fúzikov ktorý sa k nemu dokonale hodil. Skoro som vyskočila od radosti. Ja vidím Tonyho Srarka! Najväčšieho žijúceho génia! A stojím tri metre od neho! Dobre, už iba dva a pol.

Zatiaľ čo vynálezca študoval niečo na počítači Romanovová mu stála za chrbtom a zisťovala čo sa deje v podobe otázok. Ja som stála o niečo ďalej a snažila sa sústrediť na to čo sa deje.

,,Čo to je?“ nechápala Natasha.

,,Vyzerá to ako verejný karnevalový festival, nie?“ povedal Stark.

Pozrela som na obrazovku. Bol na nej muž v akomsi...brnení?

,,Čo o ňom vieme?“ vyzvedala Romanovová.

,,Nevieme z kadiaľ prišiel ale narobil rozruch.“

Odrazu sa tam zjavil ďalší, rovnaký chlapík ktorý niečo zvieral v ruke. Akýsi kameň. Obaja mali na tvárach vážne výrazy a o niečom sa potichu zhovárali zatiaľ čo ten prvý sa rozhliadal po okolí. Boli v lese. Neviem kde presne ale bol to les.

,,Blázinec má dnes asi deň otvorených dverí. Musí mať naozaj veľkú popularitu pokiaľ k nám prišli dokonca aj ufóni.“ pokračoval Stark a hľadel na obrazovku.

Tí ufóni sa mi zdali až podozrivo známy. Tá ich zbroj, ich zbrane...niečo mi pripomínali, no moja myseľ odmietala prezradiť čo.

,,Z kadiaľ je tá nahrávka?“ opýtala sa Romanovová.

,,Nejaký agenti mi to posielajú. Máme priamy prenos. Luxus čo?“ povedal ironicky ,,Aj keď by som bol radšej teraz pozeral priamy prenos z futbalu...“ podotkol tihšie.

,,Prečo kôli tomu všetci tak vyšilujú? To preto si zapol ten alarm?“ pýtala sa ďalej agentka.

,,Myslel som si, že ho spustil niekto z vás.“ hovoril nechápavo a odišiel od počítača. ,,Vyšiluje sa preto, že tu teraz pobehujú nejakí mimozemšťania a my nevieme prečo.“

,,Ale veď to je dobre! Môže to byť Ásgarďan a tí sú na našej strane.“ stále nerozumela Natasha.

Ásgarďan? To akože človiečik z Ásgardu? Ako Thór? Alebo niekto podobný?

,,Ale niekto mohol ovládnuť Ásgard, použiť ten ich dúhový mostík, skočiť sem a pokúsi sa ovládnuť Zem ako ten chlapík predtým.“ začula som hlas ďalšieho agenta ktorý stál pri dverách a počúval nás ,,Ako sa to volal? Luki?“ pokračoval ďalej.

,,Ale-“ začala Natasha no Clint ju prerušil.

,,Máš pravdu, môže to byť niečo horšie. Niekto sa snaží ovládnuť vesmír a Thór sem prišiel pre pomoc lebo sám nieje schopný ho zachrániť.“ pokračoval vo svojej hypotéze.

,,To je kravina.“ zamiešal sa do toho rozhovoru Stark.

,,Ja viem.“ usmial sa Barton.

Vzápätí obrátil pohľad na mňa. Stark si to tiež všimol pretože urobil to isté.

,,Ty budeš tá nová agentka! Je tak?“ opýtal sa Tony.

,,Áno.“ rozpačito som sa usmiala.

Tony mi podal ruku.

,,Som Tony Stark.“

,,Ja som Luci Johnsnová.“

,,Toto je Clint Barton.“ ukázal na Bartona. ,,A toto Natasha Romanovová.“ ukázal na Natashu.

Natasha už otvárala ústa aby niečo povedala keď odrazu do miestnosti vkročil riaditeľ Fury.

,,Čo sa to tu deje? Prečo celá budova kričí akoby z nej niekto spadol!? Pokiaľ to neprestane tak toho kto to zapol z nej  zhodím sám.“ hneval sa.

Chabý vtip. Ale bol to vlastne vtip? Vyhodil snáď niekoho z tejto obrej stavby? Asi v tom už má prax. Alebo sa nebodaj chystá ešte dnes len? Vždy musí byť jeden krát po prvý krát. No pokiaľ z nej chce niekoho vyhodiť práve teraz tak počítam s tým, že to budem ja aj keď som ten alarm nezapla...

Rozmýšľala som nad jeho slovami.

Potom však urobil niečo horšie. Upriamil pohľad na mňa. Vražedným pohľadom si ma premeriaval akoby dúfal v to, že ma pohľadom rozmlaždi ako muchu.

,,Ty čo tu robíš?“  pýtal sa podozrievavo a prepaľoval ma nenávistným pohľadom.

Chcela som povedať, že som na exkurzii alebo, že som sa stratila alebo, že som sem prišla lebo je tu pekný výhľad alebo-

,,Vybrali sme ju do hlavných agentov ktorí budú v Avengers Tower.“ odpovedala Natasha ktorá týmto vytrhla z mojich zbesilých myšlienok.

Fury si ma premeriaval pohľadom.

Neodpovedal nič. V hlave sa mi rozblikala kontrolka. Zlé znamenie! Zlé znamenie! Zlé znamenie! Za toto mi dá dva týždne službu v podzemí kde nemajú poriadnu klimatizáciu a ja sa tam upečiem zaživa! Úprimne nerozumiem ktorí agenti tam môžu chodiť a pritom sa ešte aj usmievať a nebojdaj aj tešiť...

,,Stark poďte so mnou.“ vyhlásil Fury a začal kráčať ku dverám.

Tony iba pokrčil plecami a vydal sa za ním.

Bola som zvedavá čo od neho chce, no vyzvedať som nemohla.

,,Poďte dámy.“ oslovil nás Clint. ,,Aspoň zistíme čo sa tu deje.“

,,A čo tí chlapíci?” opýtala sa Natasha.

,,Necháme to na Coulsnov tím.” mávol rukou a vydal sa rýchlim krokom pozdĺž chodby.

,,Coulsnov tím? Ale veď Coulson je-” Začala som, no Natasha mi skočila do reči.

,,Ja viem. Je to na dlhé rozprávanie.” povedala a rozbehla sa za Clintom.

Z toho čo som vedela tak pri útoku na NewYork  Coulson chcel zastaviť Lokiho, no Loki ho prebodol dýkou. Veľa sa toho nevie. Fury o tom odmieta niekomu povedať, no vie sa, že napriek tomu, že mal Coulson srdce roztrhnuté na dva kusy tak ho Fury oživil. Nechcelo sa mi tomu veriť, no po slovách týchto agentov som sa na to dívala inak. Možno vedia aj niečo viac a povedia mi to...

Pri premýšľaní som sa pristihla ako bežím za agentmi. Stále som však S.H.I.E.L.D.u nerozumela. Všetky tie pravidlá, príkazy, miesta, oddelenia, stupne...ja mám stupeň
päť čo je dosť úbohé a naopak Fury má desať čo znamená, že to je najlepší agent na svete. Dúfam... A agentka Romanovová a Barton majú deväť. Ale späť k Coulsnovi. Pokiaľ som totiž čítala správnu zložku tak agenta Coulsna poslali na akýsi ostrov T.A.H.I.T.I. neviem čo to znamená a ani to radšej nechcem vedieť. Už som dosť pomotaná.

Odrazu som na konci chodby uvidela vysokú postavu s modrým tričkom ako prechádza na druhú stranu.

,,Steve!” zakričala Natasha, no on ju akoby nepočul a pokračoval vo svojej ceste až zmizol za rohom.

Rozbehli sme sa za ním, no keď sme sa pozreli do chodby kde predtým bol tak sme nevideli nikoho.

Otočila som sa a uvidela ho ako ide takou istou cestou ako predtým, no tentoraz na opačnej strane. Povedala som to Natashi, no kým sa stihla otočiť, tak bol muž preč.

,,To sa ti asi zdalo.” povedala napokon.

No ja som vedela, že tam niekto bol. A bol to ten istý človek ktorý bol aj tu.

,,Pokračujeme.” povedal Barton kým sme stihli rozmýšľať nad tým, čo sa tu deje.

Nastúpili sme do výťahu a vystúpili sme sa desiatom poschodí kde je hlavná miestnosť.

Vbehli sme dnu a našli tam toho muža otočného chrbtom k nám. Po chvíli som si všimla, že má rovnaké modré tričko a nohavice ako ten ktorý bol predtým na chodbe.

,,Ako si sa sem tak rýchlo dostal?” nechápal Clint.

Muž sa prudko otočil.

,,Ako to myslíš?” pýtal sa. ,,Veď ja som tu už vyše pol hodiny.”

Netrvalo mi dlho a muža som spoznala. Svetlohnedé vlasy mu jemne padali na čelo a pevné risi jeho tváre či zovreté pery ktoré dopĺňali matne modré oči naznačovali jeho nepokoj. Tohto muža poznal celí svet. Bol to Kapitán Amerika. Toľko slávnych ľudí vidím v jeden deň!

,,Inak vlastne toto by som sa mal pýtať ja vás.” pokračoval Kapitán. ,,Na kamere som vás videl na prízemí.”

Natasha sa znepokojene pozrela na Clinta. Vedia snáď čo sa tu deje? Lebo ja som vôbec nerozumela. Bola som úplne zmätená.

Teraz keď nad tým premýšľam, tak si uvedomujem aká som bola naivná a hlúpa. Hneď od začiatku som predsa mala tušiť čo to spôsobilo!

Výtam vás pri ďalšej kapitole tehto príbehu. Dúfam, že sa vám páčila. Napíšte do komentov. ;) Inak budú kapitoly vychádzať každý utorok, štvrtok a v sobotu. Prajem pekný večer.❤️

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro