Zadanie: Rozprávka zasadená do dnešného sveta. moderné poňatie niektorej rozprávky, napísané v er forme, najnenej 1500 slov.

Marek bol práve na odchode z práce, keď ho na poslednú chvíľu zastavil Eric, kolega a kamarát v jednej osobe. Kamaratili sa už dlhé roky, vlastne spolu drali už školské lavice. Kamaráti na život a na smrť.

„Máš nejaké plány na piatkový večer?“ opýtal sa. „Nešiel by si so mnou na pár pív? Potrebujem konečne zresetovať a... Porozprávať sa,“ zahryzol si do pery.

„Sorry, kámo, ale akurát v piatok idem s Natáliou na ples do domu kultúry,“ otrávene pretočil Marek očami. Vidina plesu ho priam desila. Nenávidel formálne oblečenie vo voľnom čase. Akoby nestačilo, že musel nosiť obleky do práce, Natália ho pred svadbou núti chodiť na kadejaké hlúpe akcie.

„To vážne?“ prekvapene zažmurkal Eric. „Nič si nespomínal.“

„Bohužiaľ,“ prikývol. „Natália ma cez víkend postavila pred hotovú vec. Nepomohli žiadne námietky. Prosto tam musím ísť a hotovo. Ale vôbec sa mi tam nechce. Vieš, ako milujem také zábavy.“

„Viem,“ uškrnul sa. „Ale ja by som šiel na ples rád.“ Môcť si obliecť pekné šaty, topánky na vysokom podpätku, to by bolo niečo pre mňa, pomyslel si smutne. V jeho situácii a pozícii si to však nemohol dovoliť.

„Ani nevieš, ako rád by som ti tie lístky prenechal. Ale Natália by ma zabila. Už teraz dosť vyšiľovala, keď som jej povedal, že nikam nejdem. Vykričala mi, že môžem byť rád, že niekam spolu ideme, že tie lístky boli vypredané už po mesiaci a teraz ešte náhodou zohnala v agentúre nejaké stornované,“ rozohnil sa.

„Neboj, to zvládneš,“ povzbudil ho a potľapkal ho po pleci. „Určite to bude super. Tak si to tam užite,“ rozlúčil sa a zamieril spať do svojej kancelárie.

Keď o necelú polhodinu odchádzal domov aj on, v hlave mu znelo jediné: Natália zohnala cez agentúru nejaké stornované lístky. To by znamenalo, že ešte možno nejaká šanca bola. Ešte nič nie je stratené.

***

Stál pred zrkadlom a nadšene hľadel na svoj odraz. V dlhých červených šatách a lodičkach si pripadal ako bohyňa. Outfit dopĺňali nejaké šperky a na hrdle sa mu vynímal briliantový náhrdelník. Konečne sa splnilo jeho tajné prianie. Pôjde na ples ako žena. Aspoň na chvíľu bude niekým, kým sa cíti. Už od malička miloval ženské oblečenie a tajne sa prezliekal do sestriných a maminých šiat.

Mal šťastie. Kúpil úplne posledný lístok. Radosť, ktorá sa ho zmocnila, keď ho držal v ruke ako ten najväčší poklad, bola na nezaplatenie. Okamžite začal s prípravami na svoj veľký deň. Chvíľami si pripadal ako nedočkavá nevesta, ktorú čaká vytúžená svadba. No ale mohol sa netešiť, keď sa mu konečne splnil sen? Podobná príležitosť sa už nemusí viac naskytnúť, musel to náležite využiť.

Dokončil posledné prípravy a nasadil si dlhú ryšavú parochňu. Uznanlivo zapískal. Ako žena bol dokonalý. Aspoň on sa tak cítil. Keby bol na ženy, určite by sa sám do seba zamiloval.

„A môžeme vyraziť,“ spokojne sa usmial na zrkadlo a vydal sa v ústrety veľkému dobrodružstvu.

***

Do sály v dome kultúry dorazil tesne pred začiatkom plesu. Bolo tam už plno, muži v oblekoch a dámy vo večerných róbach, sediaci pri vyzdobených stoloch, netrpezlivo čakali na zahájenie najprestížnejšej udalosti sezóny v ich meste. Našiel voľný stôl v rohu miestnosti, usadil sa a odrazu sa ho zmocnila nervozita. Čo ak ho niekto spozná a jeho povesť bude v háji? Už si ako právnik ani neškrtne. Čo mu to len napadlo, prísť na ples v rodnom meste? Kde podel rozum? Aj keď ich mestečko nepatrilo medzi tie najmenšie, ak by niekto odhalil jeho identitu a to, že tam prišiel ako žena, to by jeho kariéru rozvodového právnika definitívne zabilo a pochovalo. A že teda núdzu o klientov nemal...

No prv, než by sa odhodlal zbabelo ujsť, objavil sa na provizórnom pódiu moderátor večera. „Dámy a páni, vítam vás na jubilejnom, desiatom ročníku nášho mestského plesu. Aj tento rok máme pre vás pripravenú skvelú zábavu a množstvo prekvapení v tombole. Verím, že si to tu poriadne užijete a roztočíte na parkete. Prajem vám príjemnú zábavu! Na zdravie!“ pozdvihol čašu s prípitkom.

Eric sa napil a zvedavo sa obzeral, hľadajúc Marka. Dlho ho nemohol nájsť, myslel si, že snáď sa jeho kamarát predsa len vzoprel svojej snúbenici, ale nakoniec ho uvidel. V novom obleku, ušitom na mieru, s otráveným výrazom na tvári, zatiaľ čo Natália popri ňom doslova žiarila. Ona na rozdiel od Mareka milovala všetky spoločenské udalosti, na ktorých mohla zažiariť.

Keď živá kapela spustila prvé tóny valčíka a on ostal sedieť sám pri stole, uvedomil si, že podcenil jednu maličkosť. Bezvýznamný detail. Prišiel tam sám, nebude mať s kým tancovať. No čo, aspoň si užije atmosféru a pri moderných tancoch pôjde na parket aj on.

„Smiem prosiť?“ ozval sa mu odrazu pri uchu príjemný mužský barytón. Len jeho zvuk mu spôsoboval príjemné chvenie a zimomriavky po celom tele. Keď zdvihol hlavu a pozrel mužovi do očí, zadrhol sa mu dych. Hľadiac do oceánovo modrých dúhoviek, úplne zabudol, ako sa dýcha. Fascinovane naňho zíral, až kým sa muž pobavene nezasmial. Ten zvuk doľahol k jeho ušiam ako vzdialené pohladenie, napriek tomu ho prebral zo zamyslenia.

„Prepáčte,“ vyjachtal. „Samozrejme,“ nemotorne sa postavil a nasledoval muža na parket. Keď ho neznámy chytil okolo pása, zalapal Eric po dychu. Bolo to také intenzívne... Netušil prečo, ale cítil sa v jeho náručí bezpečne a príjemne. Nechal sa pri tanci viesť, na jeho počudovanie mu to nerobilo žiadny problém, a užíval si to plnými dúškami.

„Ako sa voláte, slečna?“ zamatový hlas ho prebral zo zamyslenia.

„Erika,“ nervózne vyjachtal neprirodzene vysokým hlasom. Prvýkrát sa predstavil ako žena. Musí si dávať pozor, aby sa nepreriekol, ani inak neprezradil. Inak by mal pekný malér.

„Pekné meno,“ usmial sa neznámy. „Teší ma. Ja som Daniel.“

„Tiež pekné meno,“ zakričal, aby prehlušil hlasnú hudbu, ktorá práve začala hrať jednu z moderných piesní. „Páči sa mi. Znie to tak vznešene.“

„Mne sa páčite vy,“ vyhlásil Daniel znenazdajky. Eric na také niečo nebol pripravený. Vytreštil oči a zastal uprostred tanca.

„Č-čože?“ vyjachtal.

„Že sa mi páčite. Ste veľmi okúzľujúca a určite aj inteligentná. A chcel by som s vami pretancovať celú noc,“ zaškeril sa. „A myslím to úplne vážne.“

Eric takmer skolaboval. Čakal od toho plesu naozaj čokoľvek, od toho, že to bude totálna katastrofa a prepadák, až po to, že tam celý večer presedí sám, ale takáto bezprostrednosť ho úplne odrovnala. To, že mu prvý neznámy týpek na rovinu povie niečo takéto, nečakal ani v tých najšialenejších predstavách.

„Ď-ďakujem,“ vykoktal, keď sa konečne zmohol na slovo. Keby si ty vedel... Utekal by si kade ľahšie...

O niekoľko ďalších kôl neskôr, tancoval Eric s hlavou na Danielovom pleci. Rozprávali sa ako starí známi a hoci Erika o svojom živote a práci zahmlievala, ako sa dalo, niekoľko vecí sa Daniel o nej predsa len dozvedel. A Danielove ruky za ten čas nijako nezaháľali, blúdili z Erikinho chrbta čoraz nižšie a jeho dotyky boli čoraz odvážnejšie. Keď Eric zistil, že sa ocitli   až na jeho pozadí, vyľakane sa strhol, so strachom v očiach pozrel na Daniela a vyslal k nemu nemú prosbu, aby prestal. Muž to našťastie pochopil a s tichým ospravedlnením vrátil ruky na pôvodné miesto. Na Erikin chrbát.

No od toho momentu už nebol vo svojej koži. Keď kapela dohrala a moderátor vyhlásil krátku prestávku na občerstvenie, vytratil sa pod zámienkou ísť na toaletu. No namiesto toho utekal ku stolu (tak rýchlo, ako sa mu v nepohodlných lodičkách dalo), schmatol svoj kabát, kabelku a zbabelo ušiel. Ani nepočkal na tombolu. A pritom sa na ňu tak tešil.

Vonku na chladnom nočnom vzduchu sa pomaly spamätával z prežitého zážitku. Tancoval s mužom. Ten muž po ňom išiel a otvorene s ním flirtoval, lebo bol presvedčený o tom, že je žena. Ten muž sa ho dotýkal tak, ako sa ho nedotýkal ešte nikdy nikto. Nedokázal si predstaviť, čo by sa stalo, keby zistil, že v skutočnosti vôbec nie je Erika, ale Eric Malý, známy rozvodový právnik v meste. To by bol škandál mega rozmerov. Musel odtiaľ čo najskôr odísť. Najlepšie domov, do vlastnej postele, kde sa bude môcť utápať v chmúrnych myšlienkach o tom, aký je korunovaný idiot.

***

Daniel márne vyčkával na Eriku, kým sa vráti z dámskych toaliet. Keď sa jej nedočkal ani po takmer štvrť hodine, začínal si robiť starosti. Nikto o nej nič nevedel, nepočul. Jej miesto pri stole vytrvalo zívalo prázdnotou. Nielenže tam nebola ona, nezostalo tam po nej nič. Bolo očividné, že ušla. Nadával si do idiotov, pretože bol presvedčený, že odišla preto, lebo sa zľakla. Išiel na ňu prirýchlo. Nemohol prosto trochu počkať?

Musí ju nájsť. Ale ako? Keby to bolo také jednoduché ako v tej rozprávke o Popoluške. Popoluška stratila pri úteku črievičku. Erika, jeho popoluška nestratila nič. A keby aj niečo stratila, aká je šanca, že ju v ich meste nájde? Nemôže predsa chodiť od dverí k dverám a pýtať sa na Eriku... Bezvýchodisková situácia. Iba žeby... Skúsi požičovne spoločenských šiat. Možno si tie šaty požičala v jednej z nich. Nádej umiera posledná..

***

V pondelok ráno sa v právnickej firme M&E nehovorilo o nikom inom, ako o tajomnej neznámej. Eric všetko pozorne počúval a v duchu sa dobre bavil na tom, akí boli všetci frustrovaní, že o tej žene nikto nič nevedel. Keď sa uprostred plesu zobrala a ušla, vzbudila tým pekný rozruch. Chudák chlapík, čo s ňou tancoval, ju hľadal po celej sále, dokonca prosil aj moderátora, nech ju skúsi zavolať cez mikrofón. Bez úspechu.

„Ale vieš čo je vtipné?“ zamyslel sa Marek a pozrel sa na Erica. „Že tá žena sa volala Erika a mala zhruba rovnakú postavu ako ty. Akurát mala kozy, samozrejme,“ zasmial sa. „Nepoznáš ju náhodou? Nemáš nejakú sestru, o ktorej neviem?“

„Inú sestru nemám a nijakú Eriku nepoznám,“ pohotovo zaklamal, navonok sebavedome, ale nebolo mu všetko jedno.  Tak málo stačilo, aby ho Marek odhalil. Prečo nepoužil nejaké iné krycie meno?

„Ale bola to fakt kosť. Nebyť tam s Natáliou, tak po nej vyštartujem aj ja,“ povzdychol si Marek. „Keby si ju videl...“

Ja som ju videl, usmial sa v duchu Eric, potešený tým, čo počul. Iba ho to utvrdilo v presvedčení, že stať sa ženou je správne rozhodnutie. Ako žena bude mať úspech. U mužov a možno i u žien. Asi je najvyšší čas vyjsť s pravdou von.

A čo sa stalo s Danielom? Stretol ešte niekedy svoju Popolušku?

To s určitostou nevie nikto. Niektorí tvrdia, že sa nakoniec našli, iní zase, že svoju Popolušku už nikdy nevidel. Kde je pravda, nevie asi nikto. Rozprávky pre dospelých nekončia vždy happyendom.

A/N:
Tak toto je úplne divné... Ale som na seba mega hrdá, že som to dala... Ešte pred pár hodinami som bola na 80% presvedčená, že to vzdávam... Nakoniec som to napísala asi za tri hodiny, v časovej tiesni a vo volebnej komisii.... Najväčšiu zásluhu na tom má Puellainrotis. Zlatko, vďaka za nakopnutie ♥️

Snáď sa aspoň trochu páčilo 😊