Cestou domov obaja mlčali. Krátky rozhovor s Mikeom na nich doľahol viac ako by si dokázali predstaviť.

„Prečo musí byť život taký nespravodlivý?" prehovoril konečne Harry, keď za sebou zatvoril vchodové dvere. „Kurva práca! Taký dobrý chlap to je a samé problémy má…“

„Je to nefér,“ súhlasil Louis. „Síce ho až tak dobre nepoznám, ale je to fajn chlap. Je mi ho ľúto.“

Harry sa rozčúlene začal prechádzať po kuchyni. Louisa manželova reakcia prekvapila. Nedokázal si vybaviť situáciu, kedy by sa Harry takto zložil. Ďalší znak toho, že nie je bezcitný hajzel, ako ešte nedávno pôsobil. Pristúpil k nemu a upokojujúco ho objal. „Hazz, nechcem znieť bezcitne, alebo situáciu nejako zľahčovať, ale… pozri sa na to z tej lepšej stránky. Koľkokrát sme si mysleli, aké máme problémy a pritom sme vlastne úplne šťastní ľudia?“ Naše problémy sú v porovnaní s tými jeho úplne malicherné.

Louis sa zachvel. Predstava, že sa môže stať čokoľvek, veď niekedy stačí k nešťastiu málo, a mohol by o Harryho prísť mu zvierala vnútro a paralyzovala ho ako jed ropuchy bradavičnatej. Hoci bol na neho ešte pred pár týždňami neskutočne nahnevaný a premýšľal aj o rozvode, teraz si to absolútne nedokázal predstaviť. Život bez neho by preňho nemal zmysel

O dôvod viac neotáľať, pomyslel si s úsmevom. Musí minulosť hodiť za hlavu a žiť pre prítomnosť. Vyťažiť z ich vzťahu maximum. Tak aby raz neľutoval, že neurobil všetko, čo bolo v jeho silách. Napokon, preto sa aj vrátil. Nebol dôvod ďalej čakať.

„Pokiaľ si dobre spomínam, chcel si mi v spálni niečo ukázať,“ zašepkal Harrymu do ucha. Cítil, ako sa ho začína zmocňovať vzrušenie. 

Očakávaný efekt sa dostavil. Harrymu okamžite zasvietili oči a za ruku ho viedol do spálne.

„Wow, to je ešte úžasnejšie ako som čakal,“ vydýchol a bez premýšľania sa na Harryho hladne vrhol.

A/N;
Kapitolka za včera. Trošku som nestíhala...