Solveig sa po dlhom rozmýšľaní nakoniec rozhodla, že Coreymu o sne nič nepovie. Tentoraz bol ten sen naozaj zvláštny a vôbec nedokázala vydedukovať čo by jej mohol povedať. Okrem toho listu. 

Solveig si odhrnula ryšavé pramene z tváre a zahľadela sa na prednášajúcu Brynnu. Striaslo ju a naskočili jej zimomriavky keď si spomenula na učiteľkin desivý úsmev zo sna. Odvrátila sa, znova hľadela von z okna a odrátavala minúty do konca hodiny.

۞

,,Rana sa začína hojiť, ale ešte to nie je ono," odpovedal Corey na Solveiginu otázku týkajúcu sa jeho zdravia.

,,To je dobre."

,,Je. A čo ty, ako sa máš?"

,,Ako obvykle," pokrčila ramenami Solveig, ,,snažím sa prežiť prednášky tej desivej mŕtvoly."

,,Desivej? Odkedy je Brynna desivá?" uškrnul sa čarodejník.

Solveig opäť pokrčila plecami. Ticho.

,,Ešte stále si myslíš, že postaviť sa rade je hlúposť?"

,,Corey, naozaj, hlúposť to nie je ale jednoducho sme dvaja nedoštudovaní čarodejníci. Nechápem čo chceš proti nim zmôcť."

,,Solveig, od chvíle, čo som ťa videl som si uvedomil, že máš veľký talent a potenciál na to, aby si sa jedného dňa stala mocnou čarodejkou."

,,Corey..."

,,Naozaj, a navyše máš už osemnásť a to ma vedie k otázke," Corey sa na nejaký čas odmlčal a prehrabol si vlasy. ,,Vieš nemávaš zvláštne sny? Také čo sú jednoducho nezabudnuteľné? Vieš, osemnástka je vek kedy sa ti môžu objaviť takzvané prorocké sny. Nemáš také sny Solveig?" naklonil hlavu nabok.

,,Ja....ja neviem čo máš na mysli," zahryzla si Solveig do pery a začala krútiť hlavou. Potom sa postavila a ani nevedela ako, už sa hnala po temnej chodbe smerom do knižnice .

'To nemôže byť pravda! Ako by to mohol vedieť?' pýtala sa samej seba. 'Žeby predsa len? Naozaj to boli prorocké sny.'

Solveig konečne zastala a sadla si na zem. Opäť začala krútiť hlavou. Naozaj tomu nemohla uveriť. Ani nevedela prečo je to zrazu také šokujúce, veď to predsa tušila a dosť dlho sa tou myšlienkou zaoberala. Ale teraz? Možno to bolo preto lebo to niekto vyslovil nahlas. Civela na tmu pred sebou. 

Keď začula šuchtavé kroky po pravej strane strhla sa. Postava ktorá sa k nej blížila bola vysoká, pridržiavala sa steny a kráčala k nej.

,,Solveig?" povedala polohlasne postava - Corey.

,,Hmm."

Prišiel k nej a sadol si vedľa, bol tak blízko, že jej do nosa opäť udrela vôňa šalvie.

,,Ako si nato prišiel? Ako ťa to vôbec napadlo? To...s tými snami," Solveig ani nevedela prečo otázku zašepkala. 

,,Nezabudni," začal Corey, rovnako ako ona šeptom, ,,študoval som sny je to môj odbor, takže čo-to o prorockých snoch viem. Prorocký sen alebo profesling potrebuje predovšetkým dostatok magickej moci aby mohol vzniknúť a zachytávať podnety. Profesling nie je iba o budúcnosti, ale aj o prítomnosti a niekedy aj o minulosti. Ako som hovoril, z teba ja cítiť veľký potenciál a tak som si myslel, že by si mohla...."

Odmlčal sa a Solveig napla sluch. Z tajnej knižnice sa ozvali kroky a potom hlas. Pozreli sa na seba presunuli sa bližšie ku dverám a teraz počuli hlasy celkom jasne.

,,Brynna, prosím začnite." ozval sa zamatový hlas predstavenej Measgadarthu Valdis.

,,Viete pani," ozval za mdlý Brynnin mezzosoprán,  ,, bolo to asi pred polrokom keď som bola dole v kuchyni pre čaj a tu počujem akési stonanie. Myslela som, že je to vietor a preto ma to neprekvapilo o mesiac neskôr. Potom som však počula zo steny hlasy, viete ja si myslím, že tu niekto je."

,,Ste si istá, že sa vám to nezdalo?"

,,Síce som chorá ale myslím, že sluch mám ešte dosť dobrý." Solveig navrela v hrdle guča.

,,Kedy to asi bolo, o akej hodine?"

,,Kolo štvrtej v noci." 

,,Hmm. Počujete o štvrtej v noci rozprávanie  a kričanie za stenami?" Valdisin tón znel naozaj pochybovačne.

,,Pani, niekto tu je, nejaký votrelec!"

,,Ako by sa tu ale dostal?"

,,To neviem."

,,Neviete...Každopádne aj tak dám prehľadať kuchyňu, ale pokiaľ viem, žiadna tajná miestnosť tam nie je. A vám by som odporučila trochu liečby, ste predsa len už staršia."

,,Mám len dvestotri rokov a vy máte oveľa viac!" protestovala Brynna.

,,Áno, lenže ja na rozdiel od vás neodmietam používať vekové elixíry, dobrú noc!" rozlúčila sa Valdis a vypochodovala z miestnosti a onedlho ju nesledovali učiteľkine kroky.

Solveig sa zdesene pozrela na Coreyho. 

,,Si si vedomý toho, že ak prehľadajú kuchyňu tak nájdu tajné dvere, všakže."

,,Neboj sa nič nenájdu, zámok sa otvára každé dva mesiace za splnu a ten bol práve pred dvoma dňami. Predpokladám, že po mesiaci hľadanie vzdajú a možno hľadať ani nebudú, nemal som pocit vkladá do Brynny veľa dôvery."

,,Len aby si sa nemýlil."