Jediným svetlom v tmavej miestnosti bola svieca. Jej slabé svetlo dopadalo na drevený stôl, pergamen a osobu ktorá niečo zapisovala . Osoba mala tmavomodré oči, bledú pokožku a hnedé vlasy pevne stiahnuté na temene - Brynna. 

Izbou sa šíril škrabot brka. Po chvíli Brynna brko položila a začala potichu čítať to čo napísala.

,,Vážená rada, môj  ďalší postup bol takýto: študentky, ktoré ovládajú väčšiu moc si predvolávam na stretnutia. Rozhovor závisí od daných okolností a správania žiačky na hodine. Ale posolstvo a účel konverzácie je vždy rovnaký. Vsunúť im do hlavy myšlienku zlyhania, menejcennosti a pocitu, že sú podpriemerné. Študentky o predvolaniach iných nevedia. Vyskytlo sa pár komplikácii, avšak tie dávam do poriadku. Čakám na ďalšie pokyny, s úctou, Brynna."

Pokývala hlavou, list poskladala a vložila do obálky, ktorú zapečatila voskom. 

V tom sa však celá miestnosť  rozhorela a v ohni  preletel obrovský tieň vtáka. Oheň syčal, zdalo sa ako keby niečo hovoril.  Bolo počuť iba niektoré slová:

,,Solveig.....veriť.....nebezpečenstvo.....klamstvo.....zabudni....."

Potom sa ozval však druhý hlas, ktorý šepkal:

,,Nie....nepočúvaj.....prvá....pravda.....rada.....postav sa...."

Z ohňa sa zrazu vynorila Brynna, ktorá posielala list. Otočila sa a na tvári mala desivý úsmev. Potom všetko zhaslo.

۞

Solveig sa zobudila, po chrbte jej behali zimomriavky. Pomaly sa rozpamätávala na sen. Striaslo ju keď si spomenula na jej úškľabok. Hľadela von oknom, kde sa slnko snažilo vyzrieť spoza mrakov.