Brynna utekala za Valdis po knižnici. 

,,Počkajte pani," zakričala. Valdis zastavila a čakala kým Brynna polapí dych.

,,Ešte som vám chcela povedať, že..." odmlčala sa.

,,Že?" nadvihla obočie Valdis.

,,Že je tu jedna žiačka, rozumiete."

,,Ani nie."

,,Je to tá, ktorá na začiatku roka prejavovala toľko talentu."

,,Stále si nespomínam ale pokračujte."

,,Ide o to, že..."

,,Prosím vás, môžete sa už konečne láskavo vykoktať? Zavolali ste ma na tajné miesto, o tretej v noci kvôli tomu, že sa vám zdá, že by tu niekto mohol byť. Takže ak je to zas niečo podobné, naozaj na to nemám čas." povedala Valdis zvýšeným hlasom a unavene si prešla po tvári.

,,No viete slečna, tá žiačka, ktorá na začiatku roka...."

,,Brynna, ja vás prosím aby ste...."

,,Áno, áno prepáčte pani riaditeľka. Každopádne táto slečna napriek tomu, že nedáva na hodinách pozor, tak je v čarovaní excelentná."

,,Tak ju predvolajte na ten váš pohovor..."

,,Už sa stalo pani, ale ona, ona nereagovala tak ako mala jednoducho odtiaľ odišla, nemyslím si, že je úplne bezpečné aby pokračovala vo študovaní...."

Knižnica vzbĺkla, plamene šľahali až po strop, olizovali obe čarodejky ale aj tak nič nezhorelo, iba ako keby zamrzlo, i keď to bol tak trochu paradox.

Silueta čierneho vtáka, ktorý sa opäť objavil, bola väčšia ako v predošlom sne. Blížil sa a hneď bolo jasné, že oheň rozširuje práve on. 

Vtedy sa opäť ozval ten istý hlas. Slovo nemôžeš bolo jediné, ktoré bolo počuť, pretože hlas preťal desivý výkrik.

۞

Solveig sa posadila a lapala po dychu ako keby zabehla maratón. Ten vták, žeby to bol vták ohnivák? O tých už čítala, obrovské žiarivé vtáky, ktoré dokázali vyčariť oheň. Vták ohnivák, pre niektorých fénix, breun, živel ohňa vo viditeľnej živej podobe. Ale čo to znamená?