Celý nasledujúci deň Solveig čakala kým príde tretia hodina aby mohla ísť za Coreym. Vyučovanie sa zdalo ešte dlhšie a nudnejšie ako obvykle. Brynna niečo monotónne vysvetľovala a Solveig len sledovala poletujúce vločky za oknom. Nemala potuchy o čom bola prednáška keď vychádzala z triedy na ďalšiu hodinu.  Učebňa kde sa učili vyrábať elixíry mala len jediné malé okienko, takže na hodine nemala Solveig ani kam hľadieť.

Aspoňže príprava elixíru na doplnenie krvi bola zaujímavejšia ako Brynnina prednáška.  Solveig dokonca na nejaký čas na Correya zabudla keď sa snažila o to aby čakanka a škorica správne vyčistili bublajúcu potkaniu krv. Pripravovanie odvarov a elixírov neboli Solveiginou silnou stránkou. Oveľa lepšie sa jej darilo v čarovaní s ohňom. Tak aj tentoraz to dopadlo dosť nešťastne. Miesto rubínovo červeného elixíru mala v kotlíku zhorené byliny a smrad spálenej krvi.

Hneď po vyučovaní, práve odbilo šesť hodín, sa Solveig náhlila do jedálne kde sa pár sekúnd zhltla večeru pozostávajúcu zo zemiakovej kaše a vody. Hneď na to pokračovala vo svojom bežnom každodennom rituáli : odišla do izby kde si ľahla do postele a išla spať aby nebola nasledujúci deň ako chodiaca mŕtvola okolo ôsmej nabrala smer knižnica kde sa pre istotu schovala za jednu z políc a keď o pol deviatej zamkli konečne vyliezla. 

O tretej už čakala na otvorenie dverí, ktoré smerovali ku Coreymu. Ani knihu z police nebrala, vedela, že by sa nedokázala sústrediť. 

Konečne sa dvere otvorili a Solveig takmer bežala. Prišla k dverám a tam sa zastavila. Nazrela do miestnosti. Corey sedel na tom istom mieste ako deň predtým ale miestnosť osvecovalo viac sviečok. Nádych, výdych. Vošla dnu. Prišla až k nemu a sadla si.

,,Prišla si" povedal.

Vôňa šalvie, Solveig prikývla, ticho.

,,Aký si mala deň?"

,,Mizerný."

,,Prečo?"

,,Odvar na doplnenie krvi," povzdychla si.

,,Jeden z mála elixírov čo viem do dnes namiešať," usmial sa a dal si ruky za hlavu. ,,Pri elixíroch sa nikdy nesmieš riadiť iba pokynmi, napríklad pri tomto je dobré keď čistíš krv zoslabiť oheň, ale keď pridávaš púpavový koreň tak ho treba zvýšiť."

,,Neznášam alchýmiu," zamumlala.

,,Ale aj napriek tomu je dôležitá," zasmial sa.

,,Pokiaľ pracuješ pre radu na výskume, ty tu však sedíš  dva roky,  naozaj skvelý príklad," našpúlila pery Solveig.

,,Som tu dva týždne a tri dni, nie dva roky," pokrčil čelo Corey.

,,To je jedno."

Solveig nedala najavo svoje prekvapenie a to ako bola zaskočená. Je tu tak krátko? Kto bol potom ten Niekto koho počula pred dvoma rokmi. Zahryzla si do pery a v ruke žmolila v ruke ryšavý prameň vlasov.

Opäť si ho prezrela. Na brade mal rovnaké tetovanie ako ona a na krku miesto kruhu so živlom mal štvorec v ktorom bol polmesiac. 

Ticho.

,,Počuj, Solveig, nemohol som si nevšimnúť, že tvoja mágia je dosť silná."

,,Nie je oveľa silnejšia ako mágia mojich spolužiačok," pokrútila hlavou Solveig.

,,Nechceš si pripustiť, že si výnimočná. Áno aj k tomu ťa vychovala...."

,,Corey..."

,,Táto spoločnosť," dokončil. ,,Áno Solveig, je to pravda. Nie je zlé byť iný ako ostatní, každý má inú hodnotu a ako by si ju chcela určiť kebyže je celý svet rovnaký?  Si jednoducho niečo viac. Tvoja hodnota je vyššia. "

,,Mýliš sa," krútila hlavou, ,,nemám vyššiu hodnotu, nie som iná ako ostatní."

,,A predsa si jediná kto ma tu našiel, oni ťa učia k takémuto postoju, pochop to. Nestrpia totiž aby bol niekto mocnejší ako oni, niekto kto by taký by ich predsa mohol pripraviť o moc a vládu, no nemám pravdu?"

Chvíľu mlčala.

,,Možno v niečom áno, ale..."

,,Nie je žiadne ale, iba áno alebo nie. Musíš sa rozhodnúť na čej strane si, v tomto prípade zlatá stredná cesta neexistuje," dopovedal.

,,Sú to hlúposti! A podľa teba teraz čo, keby aj mám, čisto teoreticky, ako to hovoríš...vyššiu hodnotu, tak čom mám s tou vyššou hodnotou akože robiť? Zvrhnúť ich no nie? Jediná usoplená krpatá študentka, ktorej niekto nahovoril niekto niečo o hodnotách, ide proti celej rade Measgadarth! To by už len dopadlo, môžu sa uzatvárať stávky kto vyhrá, alebo lepšie povedané kto neskape."

,,Už prosím prestaň. Samozrejme, že nie takto, išiel by som s tebou keď tak a navyše...."

,,No to by sme hneď mali aspoň o pol percenta zvýšenú šancu! Takto im len dokážeš, že mali celý čas pravdu. Vieš čo ja ti zvysoka kašlem na tie tvoje táraniny o hodnote jedinca, nehovoril si náhodou, že tvoj odbor sú sny? Lebo tento je najnereálnejší sen o akom som kedy počula!"