Šesť

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

,,Úprimne?" položil vysoký starý čarodejník básnickú otázku. ,,Ja osobne som za to aby sme ich nechali tak, a školy rozdelíme. Niektorí budú mať náročnejšiu výuku  a to tí s vyššou mocou, nebudú navzájom o sebe vedieť takže z komplikácii môžeme vylúčiť pýchu a závisť."

,,Hlúposť," vykríkla hnedovlasá čarodejka  a vyskočila z kresla, ,,Tak či tak, sa neskôr o sebe obe triedy dozvedia, toto je len dočasné riešenie, budeme to robiť tak ako doteraz."

,,Gemma, prosím posaď sa. Mala si pravdu ale aj nie. To čo povedal Daat je naozaj korunovaná sprostosť ale rovnakú korunu si môže nasadiť aj tvoje vyhlásenie. Určite to nemôžme nechať len tak, ani v prírode to nefunguje tak aby slabší prežili."

,, A práve preto navrhujem," prerušila Valdis čarodejnica s plavými vlasmi, ,,aby sa slabší prispôsobovali silnejším. Učivo bude ťažšie a slabší...nuž bohužiaľ."

,,V tom prípade neviem čo tu robíš Neomenia, môžeš sa kľudne k tým slabším pridať," uškrnula sa Gemma.

,,JA?!" zvrieskla Neomenia a pohodila vlasmi. ,,Všetci vieme, že v triede som bola ja tá lepšia, pri záverečnej skúške som mala oveľa viac bodov ako ty!"

,,Ale určite to nebolo poctivo," zasmiala sa zvonivo bruneta. ,,A aj tak všetci vedia, že živel vody je oveľa silnejší ako tvoj trápny vánok."

,,Viete čo? Nejdem sa tohto cirkusu naďalej zúčastňovať, aj tak by som najradšej tých usmrkancov strčila do tornáda. A navyše toto je len urážka mojej osoby," ukončila svoj prejav Neomenia a vypochodovala z miestnosti.

,,Má pravdu, úprimne? Tie decká sú mi ukradnuté , rovnako ako vaše poľutovaniahodné hádky, zbohom." odišiel aj Daat a zrejme mal pravdu, či preto, lebo bol večne úprimný, alebo preto lebo aj zvyšok najvyššej rady sa rozišiel.

Chvíľu sa nič nedialo, v miestnosti vládlo ticho, keď sa ozval hlas.

,,Nevedia sa ani dohodnúť, sú ako malé deti a ostatní sú im ukradnutí, veď najradšej by boli keby všetci skapali v nejakom tom tornáde aby mali pokoj."

Solveig sa posadila na posteli, celá spotená a snažila sa zahnať ten hlúpy sen. Bol tak reálny! Žeby naozaj nebola tak obyčajná ako si doteraz myslela, žeby mal Corey naozaj pravdu? Tento sen mal všetky príznaky prorockých snov. Žeby sa to naozaj dialo práve teraz? Alebo je to dokonca budúcnosť? V Solveiginej bolo množstvo otáznikov a teórii..... 

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro