1. Sterakfoxyt67

Màu nền
Font chữ
Font size
Chiều cao dòng

Hellooo! Som tu s prvou jednodielovkou. Táto je pre Sterakfoxyt67
Musím priznať, že trochu dalo zabrať, kým som si pozisťovala všetko potrebné, ale nakoniec som to zvládla aj vďaka Foxy a mojej dobrej kamarátke, ktorá tiež veľmi zbožňuje Áziu.

Žáner: Romance
Dúfam, že som ťa ňou potešila :)

,,Prosím?" Xue zdvihla telefón. Znovu volal jeden z doktorov. Jej otec bol už dva týždne v nemocnici a podstúpil niekoľko operácií.

Xue chvíľu počúvala, čo jej hovorí doktor a musela sa premáhať aby sa nerozplakala. Otcov stav sa ani trochu nezlepšil. Mal sa zlepšiť! Otec mal byť doma! Ozývalo sa jej v hlave, no radšej kričiace hlasy zahnala.

,,Áno prídem. O štvrtej. Ďakujem, že ste zavolali, dovidenia," povedala do telefónu a odložila ho. Ešte dve hodiny v škole. Dokáže sa vôbec sústrediť?

Konečne dorazila do nemocnice. Predtým ju niekoľkokrát profesor vyhrešil, že je nepozorná a mala by sa nohami vrátiť na zem. Chcela mu povedať, že ani on by nebol nohami na zemi, keby bol jeho otec vážne chorý. Nepovedala nič.

,,Kam to idete?" chytil ju zrazu niekto za plece. Strhla sa, pretože doteraz bola stratená vo vlastných myšlienkach a nevnímala ľudí prechádzajúcich okolo nej.

,,Za svojím otcom," odvetila mierne zmätene akémusi doktorovi. Mohol mať tak okolo dvadsaťpäť rokov a predtým ho tu ešte nezahliadla.

,,Kto ste?" spýtal sa jej.
,,Zhang Xue. Môj otec, Zhag Hai. Dnes ráno mi volal doktor Park aby som prišla," hovorila Xue roztržito a nervózne si žmolila lem modrého pleteného svetra.

,,Ach áno, už viem kto ste. Už som vás videl," povedal doktor.
,,Prosím?" zmätene sa spýtala Xue.
,,Váš otec takmer všetkým doktorom a sestričkám ukazoval vašu fotku," vysvetľoval aj naďalej. ,,Okrem toho, som Wu Jian. Ak chcete, zavediem vás za vaším otcom."
Xue prikývla a kráčala za Wu Jianom snažiac sa spracovať to, čo práve počula.

Môj otec doktorom ukazoval moje fotky? Prečo? Pýtala sa sama seba v duchu a nie a nie na to prísť.

Nakoniec konečne dorazili pred izbu kde bol jej otec. Wu Jian ju s ním nechal osamote. Xue si sadla na stoličku blízko jeho postele a akonáhle ju požiadal, rozprávala mu o svojom dni.

Napokon sa odhodlala spýtať sa ho otázku, na ktorej odpoveď nie a nie prísť.

,,Oci? Prečo si tu ukazoval moju fotku?" spýtala sa zmätene.
,,Bol by som rád keby sa moje dievčatko vydalo," usmial sa na ňu otec a vzápätí dostal záchvat kašľa. Xue mu rýchlo podala pohár s vodou.

,,Ale prečo za doktora? Prečo teraz?" nechápala dievčina.
,,Nie sú to zlí ľudia, Xue," povedal jej a tie slová nedokázala vypustiť z hlavy ani vtedy keď už opúšťala budovu nemocnice.

Dni plynuli ďalej a stav Xuinho otca sa pomaly zlepšoval, no eešte nebolo nič isté. Xue mnohokrát napadlo, o čo by bolo všetko ľahšie, keby v už dávno neprišla o mamu a teraz, keď možno mala navždy stratiť otca, by nežila len so zatrpknutou starou pratetou Ling.

Dni mala Xue jednotvárne. Išla do školy, potom do nemocnice - čo boli jedny z najradostnejších chvíľ počas dňa - a naspäť domov za Ling.

V nemocnici ešte mnohokrát stretla doktora Wu Jiana a zdalo sa, že želanie jej otca sa možno nakoniec predsa len vyplní.

Xue mala o doktoroch svoju predstavu. Ľudia s nosom v knihách a žiadnym humorom, ale Jian ju prekvapil. Nečakala, že sa s ním bude môcť rozprávať o umení, ktoré neuveriteľne milovala, a ani to, že ho bude zaujímať ona, ako taká.

Nakoniec to bol už rok, čo strávil Zhang Hai v nemocnici a Xue už dlhú dobu poznala Wu Jiana.

Jedného slnečného dňa Xue zazvonil telefón. Usmiala sa, keď na displeji mobilu zbadala Jianovo meno.

,,Áno?" priložila si mobil k uchu.
,,Nebudeš tomu veriť, Xue," začal Jian naradosteným hlasom.
,,Čomu? Čo sa deje?" nerozumela Xue.
,,Posledná operácia tvojho otca dopadla úžasne. Viac ako dobre! Ešte mu spravíme pár vyšetrení, ale ak pôjde všetko hladko, o týždeň ho budeš mať doma."

Xue prudko zažmurkala. O tomto snívala odkedy jej otca odviezli do nemocnice. Sen sa stával skutočnosťou.

,,Ďakujem, že si zavolal. Ďakujem za všetko. Naozaj, Jian. Ďakujem," Xue mu od samého šťastia nedokázala poriadne ppvedať ako veľmi mu je vďačná, ale Jian to pochopil.

,,Čo keby sme dnes večer niekam zašli? Do kina, napríklad?" spýtal sa jej zrazu Jian. To bolo prvý raz od ich stretnutia na chodbe, čo ju niekam pozval. Dovtedy sa vídali len v nemocnici.

,,Doktori chodia aj do kina?" podpichla ho veselo Xue.
,,S krásnymi študentkami aj do lunaparku," povedal Jian a Xue očervenela až po korienky vlasov. Mala šťastie, že sa rozprávali len cez telefón a tak ju nevidel.
,,Prídem po teba o šiestej," sľúbil jej doktor.
,,Budem ťa čakať," povedala s jemným úsmevom na perách a zložila.

Film sa Xue páčil. Zdalo sa jej, že ani ona sama by nevybrala lepšie.
Objavili sa prvé titulky, no ešte stále nikto nezasvietil.

,,Páčilo sa ti to?" spýtal sa jej Jian a ona na sebe cítila jeho uprený pohľad.
,,Bolo to úžasné," otočila sa naňho, i keď mu do tváre skoro vôbec nevidela.
,,Vieš, niektoré veci sú ale lepšie," povedal zrazu Jian.
,,Napríklad?" zaujímalo Xue.
,,Stráviť s tebou čas," povedal Jian. ,,Alebo toto."

Kým sa Xue stihla spýtať čo je to toto, Jian ju pobozkal. Musela súhlasiť. Bolo to lepšie ako ten film. Vlastne to bola jedna z najlepších vecí, aké v živote zažila. A najlepšie na tom bolo, že prianie jej otca sa vyplnilo a nakoniec sa stalo aj tým jej. No čo už. Láska si nás vie nájsť aj na tých najmenej pravdepodobných miestach.

The end

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen2U.Pro