Hi guys! Som tu s ďalšou jednodielovkou, tentoraz do súťaže pre Wendra23hshh24
Dúfam, že si jej čítanie užijete :D

Téma: fanfikcia na dievča menom Lexi

Lexi kráčala po chodníku lemovanom lampami. Husto snežilo a jej modré vlasy čoskoro vyzerali ako biele. Nevšímala si to. Túžila sa len čo najskôr dostať domov k teplému čaju a knihám.

Neznášala keď musela opustiť svoje bezpečné útočisko. Preto tak veľmi nenávidela školu. Hlavne vtedy keď mali osem hodín a ona sa vracala domov až za tmy.

Zrýchlila. Už si ani necítila prsty na rukách. Teraz ľutovala, že si nevzala rukavice. Fúkla si na ne aby ich aspoň na chvíľu zahriala, ale príliš to nepomohlo.

Z úst jej vychádzali obláčiky pary. Jedna ulica a je to, hovorila si sama pre seba v duchu. Lenže Lexi sa v túto noc domov dostať nemala.

Samozrejme, teraz iste čakáte, že na ňu niečo spoza rohu vyskočí a unesie ju. Nestalo sa to celkom tak. Niečo ju skutočne unieslo, to je pravda, ale nevyskočilo to na ňu z tmavého rohu. Zletelo to z oblohy.

Lexi zrazu nemala pod nohami zasnežený chodník, ale strechy domov a aj tie sa príliš rýchlo vzďaľovali.

Zvrieskla a začala sa metať, no potom prestala, pretože jej došlo, že by tak mohla veľmi ľahko spadnúť.

Pozrela sa nahor a žmúrila do tmy aby zistila, čo ju to vlastne unieslo.

V tom momente sa musela uštipnúť do ruky a pretrieť si oči, aby sa presvedčila, že nesníva. Nie, všetko to vyzeralo byť reálne. A Lexi od úžasu a radosti znovu zakričala.

Neunieslo ju nič obyčajné, ale obrovský drak. O tomto snívala odkedy objavila a začala čítať knihy. Túžila po tom aby sa raz niečo magické a úžasné prihodilo aj jej. A teraz sa to dialo.

Lexi zrazu zneistela a oblial ju studený pot. Nie vo všetkých príbehoch boli draci dobrí. A toto navyše nebol príbeh.

Uvedomila si, že teraz ju nikto nebude môcť zachrániť. Nikto ju nikdy nenájde. Políciu totiž určite nenapadne prehľadávať vzduch.

Stále v podvedomí dúfala, že ten drak je vlastne dobrý, ale strach pomaly začínal mať prevahu.

Čo robiť? V hlave jej vírila len táto jediná otázka. Rada by niečo urobila, ale v hlave mala zrazu prázdno. Dalo sa teraz vôbec niečo robiť?

Vždy si o sebe myslela, že je odvážna, ale začínala zisťovať ako sa doteraz nevedomky klamala.

Drak Lexi zrazu zhodil v akejsi jaskyni s modrým jazerom. Presnejšie, na dne jazera svietilo čosi neuveriteľne žiarivo modré.

Potom obrovské okrídlené modré telo pristálo vedľa nej. Zadívalo sa na ňu jedno obrovské strieborné oko na jednej strane hlavy.

Meravo a vydesene doň hľadela. Preglgla a odolala nutkaniu utiecť. Vedela, že by to nedopadlo dobre. Pravdepodobne by skončila v jeho žalúdku alebo spálená na uhoľ.

A odrazu sa jej v hlave ozval drakov hlas. Neotváral ústa, len na ňu hľadel a rozprával sa s ňou cez myšlienky.

Skoč do jazera a zober drahokam.

,,Čože?! " vyhŕkla po prvej vete. ,,Prečo ja? Nemôžeš to urobiť ty?"

Keby som mohol, nebola by si tu. Urob to a ja ťa odvediem domov.

,,Tak fajn. Ale... Ako mám vedieť, že mi neklameš?" neisto sa spýtala.

Draci neklamú. Táto veta akoby jej mala všetko vysvetliť.

Lexi sa viac nepýtala. Nechcela aby jej ešte nejako ublížil, ak neurobí to, čo po nej chce. A tak zadržala dych a skočila do jazera.

Keď sa z neho vynorila, príliš veľa si z toho zážitku nepamätala. Dala drakovi svietiaci modrý drahokam a požiadala ho aby ju zobral domov.

Keď sa znovu objavila doma, z vrecka vytiahla malý medailón. Zrazu sa jej spomienky začali vracať. Medialón ležal na dne vedľa drahokamu. Počula tam nejaký hlas.

Zober medialón, je cennejší ako drahokam. Vezmi si ho a vráť sa domov.

Ktovie prečo ten hlas vtedy poslúchla. Pomaly otvorila medailón. Jeho vnútro sa okamžite rozsvietilo a ozvala sa z neho zvláštna hudba. Jedno bolo isté. Dobrodružstvám ešte nebol koniec.

Na záver pridávam screen, aby bolo jasné, že to má 500+ slov

Sophie