Postupne sa zošuchli po lane dole do predchádzajúcej okrúhlej miestnosti. Solveig, ktorá išla ako posledná zavrela poklop, no keď zdvihla pohľad všimla si, že Sunniva a Týr meravo stoja bez pohybu. Cez medzeru medzi ich plecami si všimla aj prečo. Stála tam postava zahalená v čiernom plášti. Neznámy k nim pristúpil. Solveig si všimla, že kríva. Tým, že urobil tento krok, pás svetla, ktorý vychádzal z okna mu osvetlil tvár. Aj keď bola zjazvená Solveig ho spoznala. V duchu sa zasmiala nad tým, že si najprv myslela, že je to Thamur. Teraz si všimla, že by musel byť o dosť vyšší a menej vychudnutý aby to bol on. Nie, Solveig by tú tvár spoznala, nech by bola akokoľvek zjazvená. Stúpila si pred Týra a Sunnivu a oslovila ho.

,,Čo tu chceš Corey," jej hlas bol bez emócie, ale vo vnútri cítila rozširujúci sa hnev.

,,Čo chcem? Predsa teba Solveig. A čo sa týka teba," preniesol pohľad na Týra, ,,všetko mu poviem, ako si ho zradil..."

Týr sa len uškrnul a mykol plecom.

,,Ak ťa vôbec bude počúvať. Nemusíš sa tváriť, že si dôležitý, všetci vieme, že nie si."

Coreyovi sa zastrel pohľad a urobil ďalší krok vpred. 

,,Neboj sa, onedlho budem dôležitý aj pre teba, možno aj viac ako si ty a možno..." s každým slovom sa k nim dostal bližšie, ale čo chcel dopovedať nikdy nezistili, pretože len čo bol dostatočne blízko pri Týrovi, morder ho zvalil na zem a ku hrdlu mu priložil dýku. Všetko sa stalo tak rýchlo, že Corey nestihol ani poriadne žmurknúť.

,,Myslím si, že by si si mal skôr dávať pozor na svoju vlastnú bezpečnosť," poznamenal Týr a stále mu pritláčal dýku k hrdlu. Corey sa nezmohol na viac, než sa na neho vydesene pozerať. 

Solveig sa na to veľmi spokojne pozerala a pristúpila k nemu.

,,Kde si našiel novú nohu Corey?"

Neodpovedal a Solveig sa len uškrnula a prezerala si jazvy na tvári, ktoré mu sama spôsobila. 

Tu sa zrazu zdola ozval rachot a oni sa na seba znepokojene pozreli a začali hneď jednať. Sunniva opäť otvorila poklop na strope miestnosti, vyliezla po lane a zmizla v otvore. Týr sa zdvihol a prinútil k tomu aj Coreya a vytiahol ho nahor. Solveig ho nasledovala a keď zatvorila poklop ocitli sa v úplnej tme. 

Pod sebou počuli kroky a tlmené hlasy.

,,Kde zmizli?" povedal jeden chrapľavý hlas.

,,Neviem, ten krpatý čarodejník určite išiel sem," prehovoril druhý, ktorý bol nepochybne mužský, rovnako ako ten predošlý.

,,Možno sa mýliš, ja som sa nepozeral kam utekal."

,,Podľa mňa išiel určite sem..."

,,Naproti sú rovnaké dvere, v tvojej gebuli sa to určite opäť poplietlo."

,,Čo ja viem..."

,,Tak asi, keď tu nie sú."

Obaja odpochodovali preč. Sunniva zapálila oheň, ktorý vrhol svetlo na celú miestnosť. Týr ešte stále držal Coreyovi pod hrdlom dýku. Tu zobral povraz a priviazal ho jeden trám. 

,,Myslím, že by sme tu mali zostať, kým nadobro neodídu," povedal a pozrel na Coreya. Ostatní s ním mlčky súhlasili. Zrazu sa Corey ozval.

,,Keď sa odtiaľto dostanem, mali by ste vedieť, že..." 

,,Dobre choď snívať ďalej, povedal Týr a tresol ho po hlave palicou, takže Corey zamdlel. Solveig sa uškrnula.

Corey sa ešte stále neprebral a oni sa rozhodli, že si trochu pospia, ľahli si na zem a Solveig sa takmer okamžite pobrala do ríše snov.

۞

Solveig sa zobudila na niečie nadávanie. Ukázala, že to bol Týr.

,,Čo sa stalo?" spýtala sa Solveig.

,,Utiekol."

,,Čože?" Solveig to zaraz prebralo. Naozaj, tam kde bol donedávna uviazaný čarodejník bolo už len rozseknuté lano. ,,Ako sa mu to mohlo podariť?"

,,Nepochybne  mal v rukáve dýku, zasran jeden..." povedal Týr a pokračoval vo vyberaných slovách.

,,Musíme odtiaľto okamžite zmiznúť," ozvala sa Sunniva. Solveig prikývla a náhlivo otvorila poklop. Corey sa nepochybne spojí s tými mužmi a povie im o ich úkryte.

Miestnosť bola prázdna a oni sa rozbehli smerom ku tajným dverám, ktorými sem prišli. Rozbehli sa dole po točitom schodisku a bežali kamennou chodbou. Podaril sa im dobehnúť až ku dreveným dverám, ktoré otvorili. No len čo tak Solveig, ktorá išla ako prvá, urobila, niečo ju schmatlo a niekto ju tupým predmetom udrel do hlavy.