Solveig sa pomaly preberala a otvorila oči. Chvíľu trvalo, kým si jej oči privykli na tmu, ale potom začala rozoznávať obrysy dvoch ľudí vedľa nej. Boli to Týr a Sunniva a obidvaja, rovnako ako ona mali na rukách a nohách okovy, ktoré boli spojené s kamennou stenou. Boli v malej kamennej miestnosti s jediným malým úzkym oknom, ktoré sa týčila vo výške aspoň troch metrov. Oproti stene ku ktorej boli priviazaní boli malé dvere, ale boli príliš ďaleko na to aby mohli tadiaľ utiecť. Pozrela sa na Týra a Sunnivu, obidvaja boli už prebratí a ticho tam sedeli. Solveig sa posadila a pozrela sa na Týra.

,,Uväznili nás v Maskolle?" spýtala sa.

,,Áno," povedala Sunniva, ,,sme takmer v poslednom podlaží hradu, pod nami je len už podzemie."

,,Dá sa odtiaľto nejako nejako dostať, bez toho aby nás chytili?" spýtal sa Týr.

,,Najlepšou možnosťou je toto," Sunniva kývla smerom k oknu, ,,Ale sme prikovaný ku stene."

,,Nemohli sme rozpáliť železo natoľko aby sa roztavilo?"

,,Väznia dve ohnivé čarodejnice, určite to nejako zabezpečili..."

Solveig to skúsila tak či tak, ale Sunniva mala pravdu, nebolo to možné. Zdvihla hlavu smerom k oknu. Ani Roigon im nemôže pomôcť, ako len neznášala toho prekliateho Coreya. Nabudúce, len čo ho uvidí, okamžite ho zabije, nebude čakať na nič. Mohla tak urobiť už dávno.

Tu sa zrazu ozvalo šťuknutie zámky. Solveig sa pozrela smerom k Týrovi, ktorý si odomkol putá  a poľahky si z nich vyslobodil ruky. Ukázal na tenký predmet:

,,Nie je to prvýkrát čo otváram zámku bez kľúča," povedal a vykročil smerom k Solveig. Chvíľu sa v zámke kutral, no nakoniec sa aj teraz ozvalo šťuknutie a Solveig bola voľná. 

,,Teraz musíme už len vymyslieť ako sa dostať odtiaľto von, okno je príliš vysoko," povedala Sunniva, keď jej Týr odomkol putá,

,,Mám nápad," povedala Solveig, ,,keď sa nám podarí vytrhnúť tie reťaze zo steny, môžeme vyšplhať po nich nahor ako po lane." 

,,To sa nám nepodarí, sú tam príliš napevno pripevnené. Ale," ozval sa Týr, ,,to s lanom nebol vôbec zlý nápad, len si ho spravíme z našich plášťov."

Solveig prikývla. A hneď aj tak začali robiť - postrhávali si plášte a zviazali ich dokopy. Týrovi sa ich podarilo zachytiť o hák, ktorý trčal zo steny pri okne. Solveig začala liezť ako prvá, postavila sa na parapet úzkeho okna a vyzrela von. Okno bolo len pol metra nad snehom, to znamenalo, že časť ich väzenia je po zemou. Keďže bola vychudnutá, poľahky sa cez okno pretiahla a zoskočila do snehu. Týr bude mať možno nejaké problémy cezeň prejsť, pretože bol najvyšší a mal široké plecia. 

Solveig zdvihla zrak a pred sebou uvidela postavu. Poznala ju. Bola to tá neznáma, s ktorou sa stretla na kopci, keď nocovali v opustenej dedine. Opäť mala na sebe tú istú kožušinu a jeleniu lebku na hlave. Solveig sa odvážila spraviť krok dopredu, ale za ňou sa ozval dychčiaci Týr, ktorý sa snažil predrať cez okno. Neznáma zmizla. Opäť.  Solveig tam ostala stáť a hľadela na miesto, kde doteraz tá záhadná bytosť stála. Jej myšlienky však prerušil dračí tieň, ktorý sa zjavil na oblohe a onedlho bol pri nich Roigon.

Vysadli mu na chrbát a onedlho sa im Maskoll stratil z dohľadu. Vyleteli na sever, kde bol podľa Týra aj Sunnivy Thamur. Mali so sebou Fiodhu aj knihu, boli bližšie k jeho porazeniu ako kedykoľvek predtým. 

۞

Večer, keď už boli dostatočne ďaleko od Maskollu, pristáli aby sa aspoň na chvíľu odpočinuli, ale čo bolo dôležitejšie, správne začarovali Fiodhu. Sunniva otvorila knihu Leahbamag a začala hľadať to správne zaklínadlo. Solveig a Týr si zatiaľ sadli na zem vedľa menšieho ohňa, ktorý zapálila Solveig. Tá po celú cestu nerozmýšľala nad ničím iným, iba kto by mohla byť ta neznáma s lebkou na hlave. Zjavila sa jej už dvakrát, ale prečo? Je na ich strane a chce im pomôcť? Alebo ich sleduje pre Thamura - to by vysvetľovalo to, ako ich našiel Corey v Maskolle. A možno už vie, že utiekli a stále ich sleduje. Solveig sa nemohla zbaviť tejto paranoje. A možno sa mýli a naozaj im chce pomôcť. Poznala jej meno a to tiež neveštilo nič dobré. A možno nemá s týmto všetkým nič spoločné a chce jej povedať alebo naznačiť niečo čo sa Thamura ani netýka. Ale kto vlastne je? Nejaká čarodejnica? 

Solveigine myšlienky prerušila Sunniva, ktorá už našla potrebné zaklínadlo. Vytiahla Fiodhu, namierila na ňu prstom a vyriekla zaklínadlo:

,,Piaide draoigisk Fiodha, hjeachadh buisla darona cuihakte. Tahoirt cuihakt  a tha riaghsker varga naimnder. Vakumh iah cuihakt."