Pomaly ale isto padal do záhuby . Keď hľadal staré zvitky zabudnutého učenia . Ren však nedbal na zvesti o miestach na ktoré sa vydával . Nepočúval miestnych bláznoch ktorý zo strachom ukazovali na staré miesta kam chodieval . Hľadanie strateného bola priorita v jeho hlave . Celé roky zozbieral hromady artefaktov . Nič s toho by nebolo nutné nebyť tej sošky ktorá pochádza s rodinného dedičstva jeho rodiny . Nebyť hlasu ktorý hral dieťa poznačené spomienkami na mladosť do hlbín temnoty ktorú prastarý zapečatili , zakopali , schovali pred svetom . Doteraz si pamätám na tú noc ako noc vošla do jeho príbytku . Melodickým hlasom začala Renovy vchádzať do snov . 

" Réén ... Réén ... Nájdi poklad . Zachráň ma ! " 

Slová ktoré sa zaryli chlapcovi do hlavy a podobizeň sošky ktorá ležala na stolíku a nemal čas ju ani poriadne obzrieť mu nedala spať ďalšie týždne . Čo raz častejšie vkrádala sa temnota do srdca mladého zlomeného dieťaťa . 

" Kto si ? Prečo ma nenecháš ? " Opýtal sa vystrašeným hlasom Ren . 

" Minulosť ... Musíš ma zachrá... " Chlapec sa zobudil a sen sa rozplynul ako para nad hrncom . Nevedel sa zbaviť výjavov ktoré mu ničili už tak dlho spánok . Bolo jedno či sa sošky zbavil . Večer keď zavrel oči . Soška stála na jeho stolíku a prihovárala sa mu . Ren nakoniec podľahol a začal zisťovať čo oná soška je vlastne zač . Dedo mu nenechal len sošku ale aj fotky s vykopávok na ktorých trávil veľa času a poznámky ku výskumu pre ktorý ho mali všetci za blázna . Na fotkách boli znázornene podzemné chrámy ktoré boli skoro identické ale niečo nesedelo . Miesta na ktorých fotky vznikli boli vzdialené stovky kilometrov od seba . Na stenách chrámov boli náčrty bytosti ktoré v živote nevidel . Každá fotka vyvolávala viac a viac otázok . Kto tie chrámy stavial ? Ako je možné že sú identické ? Ale hlavne tie bytosti . Čo boli zač ? Ren schmatol zápisky a pomaly začal listovať stránkami zaprášeného denníka . 

" 14.7.1842 . Naša expedícia našla v jaskyni neďaleko Káhiry vchod do komplexu ktorý bol priam rovnaký ako ten čo sme našli v Americkom pralese . Steny sú zatiaľ s neznámeho materiálu . Bohužiaľ zas žiadne artefakty ktoré by tu boli len rytiny ktoré mi niečo pripomínajú . Kde si som to už videl . Neviem si vybaviť kde som to videl . Ale som presvedčený že som na stope niečoho čo by mohlo zmeniť pohľad na minulosť ľudského pokolenia ... " 

" 22.8.1845 . Konečne som prišiel na to čo my tie kresby pripomínajú . Mal som to hneď vedieť ale človek zabúda . Soška ktorú mi teraz doručili s dedičského konania bola to presne tá istá soška ktorú som kedysi videl u môjho deda . Teraz po toľkých rokov ju mám v rukách . Tá podobnosť je nezameniteľná . Kam siaha môj rod ? Tieto priam prehistorické monumentálne stavby a mali by niečo spoločné s mojou rodinou ? Aká je spojitosť medzi tým ? Idem hľadať informácie ... " 

" 23.8.1845 . Prvá noc keď som mal v rukách sošku a už sa mi vkradla do sna . Videl som jej podobizeň . Jemný melodický priam diabolský hlas ktorý našepkával aby som našiel minulosť . Je to len náhoda ? Alebo práve ta neživá vec sa mi vkradla do sna a chce aby som našiel minulosť ? " 

" 28.8.1845 . Ten hlas . Pravidelne počujem to isté . Ten istý sen . Toto už nie je náhoda . Kolegovia mi povedali že len som prepracovaný . Mal by som si oddýchnuť . Žeby som vážne už začínal byť blázon ... " 

" 22.8.1845 . Tá vec ... Tá vec ktorá mi zožiera myseľ . Snaží sa mi nakaziť myseľ ... Nemôžem zaspávať .. Nemôžem jesť ... Vidím len sošku . Malú sošku ... Všade je ... Ona je všade ... BOŽE POMOC ! " 

" Dátum neviem ... Posledné dni nevychádzam  . Stále tu je . Kde si .. ONA TU JE ... Stále šepká ... Nie sny ... Realita ... Našepkáva ... PREČO ? ... Musíš to nájsť ... Oná nedá pokoj ... Zachráň . Ja nedokázať ... Blížiť smrť ... Nekonečno .... Zach ... Najd .. Zachráá ... " 

Zvyšok sa nedal prečítať . Ren už videl jedine východisko . Videl čo sa stalo jeho dedovi . Nechcel až on dopadne ako blázon . Položil sošku pred seba . Pozeral sa do jej neľudských šiestich oči ktoré boli v strede hlavy . Nádych ... Povolil myšlienky . Vnímal už len sošku ... Pomaly upadal do tranzu . 

" Spojenie slabé ... Ty musieť nájsť chrám ... Položiť ma na stôl ... Nechať ma odísť " 

Ren sa vyvalil na zem . Schmatol sošku a kráčal po stopách svojho deda . Posledné peniaze nechal človeku ktorý ho mal zaviesť na miesto kde jeho dedo kedysi našiel chrám . Chrám poblíž Káhiry . Aj keď ho ľudia varovali pred zlými duchmi . Zvláštne úkazy na oblohe . Svetlá ktoré si nikto nevie vysvetliť . Každý sa tomu miestu vyhýbal . Až na jedného blázna . Ktorý ho zaviedol priamo tam kde Ren mal spoznať svoj osud . Dal sprievodcovi posledné peniaze a do vnútra jaskyne si zobral jedine fakľu . Pomaly prechádzal cez temnotu ktorá nemala konca . Kráčal tak dlho že sa mu zdalo ako keby išiel celý svoj život . Nakoniec však našiel vchod do chrámu ktorý bol na fotkách od jeho deda . Prechádzal chodbami tohoto miesta s ktorých cítil zlo . To ho však nezastavilo . Hlas ktorý patril soške ho tlačil ísť ďalej a ďalej . Už padal . Nevládal . Vysilený padal . Hlas čoraz bol silnejší . Až nakoniec nepočul vlastné myšlienky jeho telo dostalo novy nádych ako keby malo nového pána . Uzrel stôl kde svietilo neznámo čo . Ale nebol čas to riešiť . Ren vytiahol sošku a položil ju na miesto kam patrila . Ren padol pred stôl skoro mŕtvy . 

" Konečne ! " Hlas ktorý bol dovtedy počul len v jeho hlave dostal reálneho zvuku . Už to nebol výplod jeho fantázie ale bol to reálny živý hlas . Ale keby vedel v tej dobe . Soška sa zmenila zväčšila a stala sa s nej bytosť ktorá bola vyobrazená na maľbách stien tohoto miesta . Zdvihla ho a zašepkala . 

" Kol'lo . Kol'lo Ren . Budiš povznesený . Budiš moja archa . " Bytosť priložila svoje slizké ústa k jeho . Ren cítil ako do jeho teľa vošlo niečo nové niečo iné . Nepoznané . Prastaré a temné . Bytosť padla na zem a rozpadla sa . Vtedy som sa nadýchol prvý krát . Ja mocný a moja predošlá forma už nepoznala ľudskosť . Zomrela vtedy na tom mieste aby som povstal JA . Kol'lo . Aby som doviedol zem ku starým mravom . Minulosť mi ukázala aby som neveril ľudom zradili ma . Uväznili len aby zachránili svojho potomka predo mnou . Trvalo mi to o pár tisíc rokov viac ale nakoniec som vkročil na tento svet. Lebo bolo to predurčené že s ich vrhu povstanem . Prinesiem chaos . Prinesiem ničenie , smrť a krv . Úbohý ľudia ako si mysleli že rodinnej histórii ujdu . Hahaha . Nie len oddialili nevyhnutelne . Traste sa pretože som vkročil na váš svet a prinesiem novú krv tomu čo sedí nad nami !